Károly Tóth: Vývoj systému inštitúcií maďarskej menšiny

Csemadok

POZNÁMKY

1. Nepostrádateľným zdrojom informácií v tejto súvislosti je v Budapešti vydané štvorzväzkové dielo o dejinách maďarského vzdelávania v (Česko)Slovensku, ktorú redigovali Gusztáv Tamás Filep a László Tóth. Táto publikácia obsahuje okrem analýz a štúdií aj chronologický prehľad a výberovú bibliografiu. Je to základná literatúra pre bádateľov, aj keď z obdobia po roku 1989 spracúva len osem rokov a aj tie sú pre absenciu základného výskumu nekompletné. Cieľom štyroch zväzkov bolo skôr prezentovať celkový prehľad ôsmich desaťročí vývoja skúmanej problematiky, čo sa autorom bezo zvyšku podarilo (Filep-Tóth 1998 – 2000). Samozrejme aj samotné inštitúcie (napríklad Csemadok, Zväz maďar-ských pedagógov na Slovensku, Maďarská občianska strana, Spolužitie, Maďarské kresťanskodemokratické hnutie, Fórum inštitút pre výskum menšín, Nadácia Sándora Máraiho) vydávali – spravidla pri príležitosti nejakého významného výročia alebo vo forme ročenky – publikácie o vlastnej činnosti. Tieto znamenajú pre bádateľskú činnosť dôležité referenčné zdroje, avšak nemôžu nahradiť objektívne, vecné analýzy, ktoré skúmajú vývin organizácií a inštitúcií v súvislostiach.

2. V súčasnosti má Csemadok 450 miestnych organizácií a 56 tisíc členov. (Dobre organizo-vaná organizácia je životaschopná. Interview s povereným predsedom Csemadoku, Lászlóm Kotelesom. Új Szó, 28. február 2004, s. 8.)

3. Patrili sem napríklad historicko-vlastivedná, klubová, literárna, jazyková, národopisná komisia, komisia ľudovej hudby a iné odborné komisie.

4. Tým mohla byť Matica slovenská, avšak táto organizácia s veľkými historickými tradíciami nemohla od začiatku päťdesiatych rokov zakla-dať miestne organizácie. Aj táto okolnosť pri-spela k tomu, že po zmene režimu nadobudla Matica také výrazné postavenie v prostredí národne orientovaných hnutí.

5. Je zaujímavé, že medzistranícka/medzištátna dohoda z roku 1948 počítala so vznikom Zväzu maďarských žien v Československu a Maďarskej sekcie Československého zväzu mládeže (ČSM), avška k založeniu týchto organizácií už nedošlo. Pozri zbierku Fórum inštitútu pre výskum menšín – Bibliotheca Hungarica.

6. Podľa oficiálnych záznamov podpísalo Memorandum 266 osôb. Na základe medzičasom objavených podpisových hárkov je možné ich celkový počet odhadovať na viac ako 300. Pozri Fórum inštitút pre výskum menšín. Memorandum 1988.

7. (Tóth K. 1999) List tridsiatich troch. Zbierka Fórum inštitútu pre výskum menšín – Bibliotheca Hungarica.

8. Pozri Iródia Füzetek. Zbierka Fórum inštitútu pre výskum menšín – Bibliotheca Hungarica.

9. Pozri Fórum inštitút pre výskum menšín. Magyar PEN Club Bratislava. Oral History, Dokumenty.

10. Pozri Elbeszélt történelem. A rendszerváltás évei. Oral History. Csáky Pál. In: Fórum Tár-sadalomtudományi Szemle, 1999, 1, č. 1; A rendszerváltás évei. Oral History. Tóth Károly. In: Fórum Társadalomtudományi Szemle, 1999, 1, č. 2; A rendszerváltás évei. Oral History. Barak László. In: Fórum Társadalomtudományi Szemle, 2000, 2, č. 2.

11. A rendszerváltás évei. Oral History. Szép Attila. In: Fórum Társadalomtudományi Szemle, 2001, 3, č. 2.

12. A rendszerváltás évei. Oral History. Szabó Rezső. Oral History Archívum, Fórum inštitút pre výskum menšín.

13. Údaje zhromaždilo formou dotazníkového vý-skumu Fórum informačné centrum. Jednotlivé typy organizácií sa žiaľ, dali vyhodnotiť len na základe vrátených dotazníkov. (Nagy, Myrtil 2002, s. 10; Kulcsár et al. 2002, s. 120 – 122.).

14. www.foruminst.sk

15. Tamtiež, s. 120.

16. Zdrojom prezentovaných grafov je Lampl – Tóth 2004.

17. Procesy inštitucionalizácie v maďarskej (menši-novej) komunite v Rumunsku v rokoch 1989 – 1995 (Biró 1998, 15 – 48).

18. Diskusia národnosť versus národná menšina, ktorá sa objavila roku 1989, niesla v sebe silný ideologický náboj, podobným ideologickým obsahom boli naplnené neskôr sformulované a v celej Karpatskej kotline rozšírené pojmy „partnerský národ“ (társnemzet) alebo novšie „národné spoločenstvo“ (nemzeti közösség). Do tejto kategórie patrí aj národná terminológia, ktorá si prepožičiava pojmy z biológie: „časť národa“ (nemzetrész), „telo národa“ (nemzettest) atď.

19. Činnost väčšiny organizácií sa obmedzovala výlučne na slovenských Maďarov (v sledovanom období vyjadrovalo označenie Felvidék spravidla územie osídlené maďarskou menšinou) a aj tých niekoľko organizácií, ktoré chceli pokročiť o niečo ďalej, označovali za svoj cieľový región južné Slovensko. Znamenalo to, že sa nechcú zamerať len na Maďarov, ale na všetkých obyvateľov tohto regiónu.

20. „Inštitúcie, ktoré sa explicitne podujali plniť politické funkcie, etnické ciele národnostného významu“ (Biró 1998, 17).

21. V rokoch 1989 – 1993 sa všetky organizácie takéhoto typu nazývali podľa vtedajšej štátnej formy „Maďarské… v Československu“. Po vzniku Slovenskej republiky (1993) sa logicky všetky premenovali na „Maďarské… na Slo-vensku“.

22. V prvých januárových dňoch roku 1990 sa na uzavretom rokovaní v seneckom rekreačnom za-riadení Csemadoku rozhodlo, že sa Csemadok nepremení na stranu. Neskôr Csemadok ponúkol svoj materiálny a organizačný potenciál pri zakladaní Politického hnutia Spolužitie. Pozri rozhodnutia predsedníctva a okresných orgánov Csemadoku. Hét, február – marec 1990.

23. Na tomto mieste môžeme len konštatovať, že v rokoch 1968 – 1969 bol Csemadok jednou z hybných síl vtedajších spoločenských zmien. Táto skutočnosť nezostala bez trestu. Roku 1971 Csemadok vylúčili z Národného frontu a dostal sa pod silnú stranícku kontrolu. Mýtus o mobilizačnej sile Csemadoku a „Csemadokovská“ tradícia na ňom založená však žili naďalej – aspoň čo sa týka očakávaní a možností.

24. Politické hnutie Spolužitie, Maďarské kresťan- skodemokratické hnutie, neskôr Strana maďar-skej koalície.

25. K tomu pozri: Alapszabályok. Dokumentumok a Csemadok történetéből (1949 – 2000). In: Fórum Társadalomtudományi Szemle, 2003, 5, č. 3, s. 127 – 187 a celý archív Csemadoku: knižnica a archív Fórum inštitútu pre výskum menšín, Bibliotheca Hungarica.

26. Nemalú úlohu zohral pri zdôvodňovaní tohto rozhodnutia fakt, že Csemadok v májových voľbách otvorene podporoval kampaň opozičnej koalície Spolužitie – MKDH, a to prakticky z finančných prostriedkov, ktoré dostal zo štátneho rozpočtu.

27. Celkovú situáciu dobre vystihuje skutočnosť, že toto bola prvá registrovaná nadácia v Česko-slovensku po roku 1989.

28. Nadáciu Sándora Máraiho založila Nezávislá maďarská iniciatíva, medzi zakladateľmi Zväzu za spoločné ciele bola aj Strana maďarskej koalície.

29. Neskoršie v nadácii Új Kézfogás Közalapítvány.

30. Tieto údaje neobsahujú podpory z Maďarskej republiky.

31. Sumarizácia vysokoškolských, výskumných a rozvojových podpôr prebieha v súčasnosti. Príslušné údaje budú zverejnené v blízkej bu-dúcnosti. Pozri Nemzeti kutatási és fejlesztési program. A határon túli felsőoktatási és kutatási és fejlesztési támogatások és hasznosulásuk, 5/150/2001. Kutatási projektum. Fórum inštitút pre výskum menšín.

LITERATÚRA

Biró, Zoltán A. 1998. Stratégiák vagy kényszerpá-lyák?: Tanulmányok a romániai magyar társa-dalomról. Miercurea Ciuc: KAM – Regionális és Antropológiai Kutatások Központja – ProPrint, s. 210 /Helyzet könyvek./

Duray, Miklós (red.) 1989. Kettős elnyomásban: Dokumentumok a csehszlovákiai magyarság helyzetéről és jogvédelméről 1978 – 1988. New York: Hungarian Human Rights Foundation – Püski 1989, s. 528

Fónod, Zoltán (red.) 1997. A cseh/szlovákiai magyar irodalom lexikona 1918 – 1995. Bratislava: Madách-Posonium, s. 384

Fábry, István 2004. A határon túli magyar kulturális intézmények adattára: Kutatási program és intézményi adatbázis. Gyorsjelentés. Pripravené z poverenia Ministerstva národného kultúrneho dedičstva [Nemzeti Kulturális Örökség Minisztériuma]. Budapest. Rukopis. Fórum inštitút pre výskum menšín, Archív rukopisov.

Hodossy, Gyula – Kulcsár, Ferenc (red.) 1994. Iródia 1983 – 1993. Dunajská Streda: Lilium Aurum, s. 403

Kulcsár, Mária et al. 2002. Nonprofit 1×1: Útikalauz kezdő civil szervezetek számára. Dunajská Streda: Lilium Aurum – Informačné centrum Fórum, s. 184

Lampl, Zsuzsanna – László, Béla – Simon, Attila – Tóth, Károly – Végh, László 2003. A határon túli felsőoktatási, kutatási és fejlesztési támogatások és hasznosulásuk. A szlovákiai magyar kisebbség helyzetének általános jellemzése. Fórum inštitút pre výskum menšín, Archív rukopisov.

Lampl, Zsuzsanna – Tóth, Károly 2004. A szlovákiai magyar kulturális kataszter jellemzői. Rukopis. Fórum inštitút pre výskum menšín, Archív rukopisov.

Kollár, MiroslavMesežnikov, Grigorij (eds.) 1999. Slovensko 1998 – 1999: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky.

Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij (eds.) 2000. Slovensko 2000: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky.

Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij (eds.) 2001. Slovensko 2001: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky.

Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij (eds.) 2002. Slovensko 2002: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky.

Nagy, Myrtil (red.) 2002. Szlovákiai magyar szer-vezetek adattára. Dunajská Streda: Lilium Aurum – Informačné centrum Fórum, s. 444

Puntigán, József 1995. Honismereti kerékpártúrák 1975 – 1994. Dunajská Streda: Lilium Aurum.

Filep, Tamás Gusztáv – Tóth, László (red.) 1998 2000. A (cseh)szlovákiai magyar művelődés története 1918 – 1998. Zv. I. – IV. Budapest: Ister. (Preložila Štefánia Kecskeméthyová)

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12