4.3.4. Organizácie zamerané na školenie a vzdelávanie
Organizácie alebo aktivity s cieľom rozvoja a posilnenia ľudských zdrojov tretieho sektoru, začali vznikať pomerne neskoro. Tieto vzdelávacie organizácie sa zamerali predovšetkým na ďalšie vzdelávanie, odborné školenia, „tréningy“, resp. také konferencie a pracovné stretnutia, z ktorých profitovali v prvom rade samotné mimovládne organizácie.
V rámci tretieho sektoru na Slovensku sa vzdelávaním tohto typu začalo už začiatkom deväťdesiatych rokov. Žiaľ, na týchto školiacich aktivitách sa maďarské menšinové organizácie pre materiálne a jazykové dôvody nezúčastnili. Dôležitú úlohu tu zohrávala aj vzdialenosť, veď tieto školenia sa zvyčajne uskutočňovali mimo území obývaných Maďarmi. V oblasti ďalšieho odborného vzdelávania dosiahli významné úspechy nasledovné organizácie: Zväz maďarských pedagógov na Slovensku (permanentné odborné vzdelávanie učiteľov), Csemadok (osvetové školenia v prvej polovici deväťdesiatych rokov), Kolégium Jánosa Selyeho (doktorandské štúdium, systém tútorského vzdelávania), Etnografická spoločnosť Maďarov na Slovensku (príprava amatérskych národopisných zberateľov), Maďarské folklórne združenie na Slovensku (kurz pre školiteľov ľudových tancov), Nadácia Sándora Máraiho (kurzy komunikácie, prevencie a riešenia konfliktov) atď., v oblasti zefektívnenia fungovania neziskových organizácií vykonalo nezastupiteľnú prácu Fórum informačné centrum.
4.3.5. Organizácie orientované na Európsku úniu
Sú to tie novovzniknuté regionálne a euroregionálne združenia, podporujúce predovšetkým mikroregionálnu a cezhraničnú spoluprácu, ktoré už reagujú na výzvy a požiadavky obdobia po našom vstupe do Európskej únie.
V rámci štruktúry maďarských menšinových inštitúcií na Slovensku je to úplne nová činnosť. Etnický prvok sa však uplatňuje aj tu, veď slovensko-maďarské hranice poskytujú možnosti na veľmi úzku spoluprácu a tieto možnosti maďarské organizácie na Slovensku aj využívajú, nachádzajúc si vhodných partnerov na maďarskej strane.
Zároveň je badateľný aj podstatný posun z hľadiska významu etnicity. Nové vzťahy vznikajú už na úrovni verejnej správy (obecné samosprávy, župy/kraje), kde nie je dôležitá len jazyková príbuznosť alebo kultúrne zázemie, ale čoraz viac sa do popredia dostávajú hospodárske, sociálne a iné otázky.
4.4. Vydavateľstvá, periodiká a časopisy
Nemožno ich v plnej miere považovať za integrálnu súčasť mimovládneho sektoru, veď z hľadiska svojej právnej formy (spravidla sú to s. r. o.) vznikli a pôsobia plne na ekonomickom princípe. Zároveň však z hľadiska svojej úlohy tvoria organickú súčasť menšinového inštitucionálneho systému. Vzhľadom na obmedzený trh sú zvyčajne odkázané na grantovú podporu, a tak tvoria jednu z významných cieľových skupín domácich i zahraničných finančných sponzorov.
Vydavateľstvá vykonávajú aj dôležité kultúrne poslanie, veď sprostredkúvajú kultúrne produkty menšinovej komunite, jazykovej komunite i odbornej verejnosti.
Hlavnou výzvou, pred ktorou stáli v uplynulých pätnástich rokoch či už v komunizme založené, „slávnej minulosti sa tešiace“ vydavateľstvá, alebo nové vydavateľstvá založené po zmene režimu, bola otázka, akú ideológiu, aký odkaz, aký profil si dokážu vytvoriť, aké kultúrne a etické hodnoty sú schopné sprostredkovať a ako sa dokážu udržať a vzájomne sa dopĺňať na tunajšom skutočne neveľkom trhu.
4.5. Štátne a samosprávne inštitúcie pôsobiace v oblasti zachovania kultúrneho dedičstva
(Múzeá, knižnice, regionálne archívy, kultúrne a osvetové strediská a pod.)
Protagonisti maďarských menšinových inštitúcií na Slovensku považovali tzv. štátne a dnes už samosprávne inštitúcie za akési cudzie teleso. Tieto inštitúcie zaraďujeme do systému maďarských menšinových inštitúcií preto, lebo pôsobia na územiach obývaných maďarskou menšinou, ich zbierky sú významnou súčasťou maďarskej kultúry, ich recipientom a cieľovou skupinou sú predovšetkým Maďari a pracujú v nich väčšinou zamestnanci maďarskej národnosti. V minulosti stáli pod veľmi silnou politickou a ideologickou kontrolou, po roku 1989 zas venovali značnú časť svojej energie na zápas o prežitie, a zachovávali odstup od akýchkoľvek národnopolitických, politických a ideologických prúdov.
V súčasnosti je štruktúra týchto inštitúcií na skúmanom území nasledovná:
