2.VYDÁVANIE KNÍH
Vrušnom literárnom živote, ktorý sa rozvinul po zmene režimu roku 1989, vznikli na Slovensku nové maďarské vydavateľstvá, ktoré nielenže odzrkadľovali spoločenské zmeny a obnovenú tvorivú chuť maďarských spisovateľov na Slovensku, ale čoskoro sa aj samy stali generátormi a dielňami tohto rozmachu. Zmeny nastali vo Vydavateľstve kníh a časopisov Madách, kde si zamestnanci v decembri 1989 v tajnom hlasovaní zvolili za nového riaditeľa László Dobosa a za nového šéfredaktora Józsefa Fazekasa. 26. januára 1990 na prvom plenárnom zasadaní Spoločnosti maďarských spisovateľov v Československu bol za šéfredaktora časopisu Irodalmi Szemle zvolený Lajos Grendel. Tým, že sa štátna mecenatúra stiahla do úzadia, zmenil sa aj systém knižných dotácií, postupne sa zvýšil význam verejných a súkromných nadácií. Tento proces premeny sa neuskutočnil hladko, trvalodlhé roky, v zásade až do polovice deväť-desiatych rokov, kým sa vytvorili a stabilizovali nové dotačné schémy.
Vnovej štruktúre knižných vydavateľstiev predstavovalo Vydavateľstvo kníh a časopisov Madách (od roku 1994 Madách-Posonium) kontinuitu. Vydavateľstvo Madách, ktoré sa roku 1969 osamostatnilo zo závodu pre vydávanie maďarskej literatúry Vydavateľstva Tatran, bolo de facto jedinou vydavateľskou dielňou maďarských beletristov. Svoje poslanie záchrancu a uchovávateľa hodnôt sa mu vo veľmi ťažkej politickej situácii, v desaťročiach husákovskej normalizácie darilo plniť so striedavými úspechmi. Vďaka hodnotovej orientácii Vydavateľstva Madách sa mohla naplniť spisovateľská dráha viacerých generácií spisovateľov a Vydavateľstvo Madách bolo kolískou aj tej spisovateľskej generácie, ktorá začínala v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch.
Po roku 1989 Vydavateľstvo Madách stratilo v maďarskom knižnom vydavateľstve na Slovensku svoju vedúcu pozíciu. Od začiatku deväťdesiatych rokov sa Madách, resp. Madách-Posonium usilovalo prostredníctvom značných organizačných zmien uchovať svoju autoritu a postavenie v maďarskom duchovnom živote Slovenska a na knižnom trhu. Jeho profil je určený cieľmi záchrany a zachovania tradícií v šľachetnom slova zmysle ponímaného konzervativizmu. Aj keď vydavateľstvo sa občas podujme aj na vydanie diel mladých autorov, základnú zostavu beletristov si zorganizovalo z tvorcov staršej generácie (György Dénes, László Dobos, Gyula Duba, László Cselényi, Sándor Gál, Zoltán Fónod, Árpád Ozsvald, Lajos Turczel a ďalší).
Vydavateľstvo Madách, resp. MadáchPosonium vydalo od roku 1990 230 publikácií. Okrem diel maďarských autorov zo Slovenska a do maďarčiny preložených diel slovenských a českých spisovateľov to boli historické, sociologické, jazykovedné a etnolo-gické publikácie. Jedným najvýznamnejších počinov vydavateľstva bolo vydanie dielo A cseh/szlovákiai magyar irodalom lexikona 1918 – 1995 [Lexikón maďarskej literatúry v Československu/na Slovensku 1918 – 1995]. Dielo, ktoré bolo vydané roku 1997, vznikalo veľmi dlho a do roku 1989 kládla do jeho cesty prekážky aj štátna moc. V deväťdesiatych rokoch vydavateľstvo konečne vydalo aj záverečné zväzky edície Zobrané spisy Zoltána Fábryho.
Madách-Posonium v deväťdesiatych rokoch vybudovalo na južnom Slovensku sieť kníhkupectiev (Bratislava, Komárno, Košice, Veľké Kapušany, Kráľovský Chlmec, Rimavská Sobota, Tornaľa, Rožňava). V týchto kníhkupectvách sa predávajú nielen knihy vydavateľstva Madách-Posonium, ale aj publikácie ostatných maďarských vydavateľstiev na Slovensku.
Súčasnými konateľmi Vydavateľstva Madách-Posonium sú spisovateľ László Dobos a výtvarník Lajos Varga.
Po zmene režimu roku 1991 vzniklo v Bratislave Vydavateľstvo Nap, ktoré sa v nasledujúcom roku presťahovalo do Dunajskej Stredy a odvtedy pracuje v tomto malom žitnoostrovskom meste. V rokoch 1991 – 1992 bol jeho riaditeľom Kálmán Balla, od roku 1993je riaditeľom László Barak. Počas svojej činnosti vydalo doteraz 100 publikácií, predovšetkým diela maďarských autorov na Slovensku, príležitostne aj diela slovenských a českých autorov. Asi polovicu jeho publikácií tvorí beletria. Popri nej vydáva esejistické a publicistické diela ako i historické, miestopisné, etnologické, pedagogické, jazykovedné a filozofické publikácie.
Spomedzi edícií Vydavateľstva Nap treba vyzdvihnúť edíciu Magyar Talentum (Maďarský talent), v ktorej vychádzajú obľúbené popularizačné diela Zsigmonda Bödöka, edíciu Műhely (Dielňa), ktorá obsahuje malé monografie o maďarských spisovateľoch na Slovensku ako aj edíciu Portréty, ktorá prináša historicko-príbehové zrkadlové dvojmonografie.
Medzi autormi Vydavateľstva Nap sa môžeme stretnúť s menami ako Ferenc Ardamica, László Barak, József Bereck, István Bettes, István Dusza, Gusztáv Tamás Filep, Antal Fülöp, Margit Erdélyi Laczkóné, Zoltán Szeberényi, Árpád Tőzsér, Miklós Vajkay a István Z. Németh.
Vydavateľstvo kníh a časopisov Kalligram tiež vzniklo roku 1991 v Bratislave. Jeho sídlo je aj dnes v Bratislave, jeho riaditeľom je László Szigeti. Vydavateľstvo vydáva od roku 1994 aj slovenské knihy a edície, spolu s nimi tvorí jeho publikácie viac stoviek kníh, sú to predovšetkým beletristické a spoločenskovedné diela. Okruh jeho autorov tvoria aj spisovatelia z Maďarska a maďarskí autori žijúci na západe (László Füzi, Balázs Györe, Áron Kibédy Varga, Endre Kukorelly, Miklós Mészöly, András Pályi, Alaine Polz, Iván Sándor, Zoltán Sebők a ďalší).
Z maďarských edícií Vydavateľstva Kalligram vyniká Csallóközi Kiskönyvtár (Žitnoostrovská malá knižnica), ktorú rediguje László Koncsol, a vychádzajú v nej miestopisné publikácie, potom edícia Tegnap és ma (Včera a dnes), ktorú rediguje Mihály Maszák-Szegedy a vychádzajú v nej monografie najvýznamnejších tvorcov maďarskej literatúry po roku 1945, zo starších edícií sú to Visegrádi Könyvek a Dominó Könyvek. Publikácie edície Mercurius Könyvek spracúvajú osudové udalosti z dejín maďarskej komunity na Slovensku. Vydavateľstvo Kalligram vydáva aj edíciu životného diela Lajosa Grendela a Andrása Pályiho.
Kalligram sa od ostatných maďarských vydavateľstiev na Slovensku líši predovšetkým v tom, že stojac na základoch jednoty a nedeliteľnosti maďarskej literatúry uplatňuje svoju vydavateľskú politiku v horizonte stredoeurópskej solidarity a spolupráce a maďarského duchovného života. Považuje za svoju povinnosť sprístupniť významné diela modernej maďarskej literatúry a vedy v slovenskom a v českom jazyku, príležitostne aj v iných jazykoch.
Z kruhu maďarských spisovateľov a pred-staviteľov spoločenských vied na Slovensku patria do autorského kolektívu Vydavateľstva Kalligram okrem iných aj Krisztián Benyovszky, Zoltán Csehy, Nóra Fábián, Gábor Farnbauer, Lajos Grendel, Attila Győry, Zoltán Hizsnyai, László Koncsol, István Lanstyák, Péter Macsovszky, András Mészáros, Attila Mizser, Mária Mórocz, Zoltán Németh, Anikó N. Tóth, László Tóth, Árpád Tőzsér, Katalin Vadkerty.
Vydavateľstvo Lilium Aurum tiež vzniklo roku 1991 v Dunajskej Strede. Jeho riadite ľom je Gyula Hodossy, vedúcim vydavateľstva je Ferenc Kulcsár.
Lilium Aurum vydáva okrem beletrie etnologickú a cirkevnú literatúru, publikácie z dejín školstva, ochrany prírody, spoločenských vied a výtvarného umenia. Knihy s pedagogickou tematikou vydáva v edícii Katedra Könyvek. Vydavateľstvo vytvorilo sieť knižného klubu a od roku 1998 prevádzkuje aj Vámbéryho literárnu kaviareň.
Vo Vydavateľstve Lilium Aurum vyšli diela nasledujúcich maďarských autorov na Slovensku: István Hajdú, Gyula Hodossy, Ferenc Kulcsár, László Tóth, Imre Varga, Árpád Zirig, Lajos Zs. Nagy.
Roku 1993 vzniklo Vydavateľstvo Méry Ratio. Jeho profil tvoria predovšetkým publikácie miestopisného a výtvarného charakteru, ale vydáva aj beletriu, v rámci nej nemálo detských kníh. Z miestopisných publikácií sa vynímajú knihy edície Gömör-Kishonti Téka (Gemersko-malohontská knižnica) a Vydavateľstvu Méry Ratio vďačíme za opätovné objavenie maďarskej meštianskej literatúry z obdobia prvej Československej republiky (Memoáre Marcella Jankovicsa, nové vydanie antológie Magyarok Csehszlovákiában 1918 – 1938 [Maďari v Československu 1918 – 1938], ktorú redigoval István Borsody).
Medzi autormi vydavateľstva sa stretávame s menami ako György Dénes, Anna Ferenczy, Antal Fülöp, István Hajdú, Magda Kovács, Károly Kövesdi, József Mács, Dezső Monoszlóy, István Németh, Miklós Vajkay a Zsigmond Zalabai.
Vydavateľstvo AB-ART vzniklo roku 1994, vydalo 180 diel. Jeho riaditeľom je Attila F. Balázs. AB-ART vydáva hlavne diela maďarských spisovateľov na Slovensku so zvláštnym zreteľom na začiatočníkov – im poskytuje priestor pre autorský debut edícia Start Könyvek (Katalin Juhász, Anikó Polgár, Zoltán Németh, Attila Mizser, Csaba Kantár, László Bolemant, Enikő Szűcs, Béla Hajtman, László Kocur). Popri beletrii vydáva aj publikácie z výtvarného umenia, etnológie, lokálnej histórie, populárno-náučné knihy, rozličné štúdie a preklady.
Medzi jeho autormi sú Zsófia Bárczi, Mária Jókai, László Koncsol, Szilvia M. Csepécz, Anikó Mikola, Tímea Pénzes, Zoltán Szeberényi a István Z. Németh .
