Št, 28. marca 2024.
ustava nagy

Lajos Mészáros: Československý (Slovenský) ústavný systém

Zákon upravujúci práva o používaní jazykov národnostných menšín prijala Národná rada Slovenskej republiky až roku 1999 vtedy, keď sa Strana maďarskej koalície stala členom vlády. Paradoxne Strana maďarskej koalície hlasovala proti návrhu tohto jazykového zákona, totiž pri návrhu tohto jazykového zákona koalícia vychádzala z toho, že právo na používanie jazyka menšín je už náležite pokryté platnými právnymi normami a bola ochotná prijať len taký rámcový zákon, ktorým by sa vyplnilo to „právne vákuum“ v právnom poriadku Slovenskej republiky, na ktorú poukázal ústavný súd vo svojom súvisiacom náleze. Podľa prijatého zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín občan, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo používať jazyk národnostnej menšiny aj v úradnom styku, ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov v obci najmenej 20 % obyvateľstva. Zoznam obcí ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z. Na základe tohto zákona sa umožnilo osobám patriacim k národnostnej menšine alebo etnickej skupine používanie ich jazyka za podmienok stanovených týmto zákonom slovom a aj v písomnom styku s úradmi. V tých obciach totiž, kde pomer osôb patriacich k danej národnostnej menšine dosiahne 20 %, môžu stránky predkladať svoje písomné podania adresované samospráve a orgánom štátnej správy aj v jazyku danej menšiny a príslušné orgány odpovedajú na tieto podania, resp. niektoré rozhodnutia vydávajú aj v menšinovom jazyku, ak o to oprávnené osoby požiadajú. Podľa uvedeného jazykového zákona sa na zasadnutiach orgánov miestnej samosprávy môže používať menšinový jazyk ako rokovací jazyk vtedy, ak s tým všetci prítomní súhlasia. Viacero ustanovení jazykového zákona z roku 1999 sa zaoberá umiestnením verejných nápisov v menšinovom jazyku v obciach, ktoré spadajú pod zmienený zákon (ide napr. o označenie orgánov verejnej správy, ulíc a iných miestnych zemepisných označení, ako aj iné dôležité informácie pre verejnosť). Podľa zákona o používaní jazykov menšín orgán verejnej správy o všeobecne záväzných právnych predpisoch na požiadanie stránky poskytne informácie aj v menšinovom jazyku. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila v júni 2001 súhlas a prezident republiky ratifikoval Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorá je klasickou medzinárodnou zmluvou, čiže nemožno ju priamo aplikovať, ale práva a záväzky z ej vyplývajúce sa po jej ratifikácii môžu aplikovať prostredníctvom vnútorných a vykonateľných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Charta rozsahom v nej obsiahnutých oprávnení v podstate zodpovedá súčasnej úrovni úpravy menšinových práv v právnom poriadku Slovenskej republiky, ako nové pozitívne prvky sa v nej však objavujú ustanovenia týkajúce sa vysokoškolského vzdelávania v materinskom jazyku. Podľa charty sa na Slovensku medzi „regionálne alebo menšinové jazyky“ zaraďujú: bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk. V zmysle charty sa pod pojmom „územie používania regionálnych alebo menšinových jazykov“ v Slovenskej republike rozumejú obce podľa nariadenia vlády č. 221/1999 Z. z., teda tie, v ktorých občania patriaci k danej národnostnej menšine tvoria aspoň 20 % obyvateľstva. Slovenská republika je aj po ostatnej, mimoriadne rozsiahlej úprave ústavy parlamentnou demokraciou, na ktorej je založená vládna väčšina, čiže kľúčovými aktérmi verejnoprávnej arény sú aj naďalej predovšetkým parlament a vláda. Logika pluralitnej politickej štruktúry sa zakladá na charaktere volebného systému. Dichotómia „dostať sa do vlády alebo ísť do opozície“ ovláda činnosť politikov, ich politických strán a médií vo všedných dňoch politiky a ovplyvňuje aj ústavnoprávny vývoj. Aj na Slovensku sú prehĺbenie ústavnej demokracie a permanentné napĺňanie garancií základných ľudských práv a slobôd (medzi inými aj jazykových ľudských práv) štátnymi cieľmi vyplývajúcimi z ústavy. Podmienky uskutočnenia týchto cieľov sa po vstupe do Európskej únie stanú čoraz priaznivejšími, veď ochrana ľudských práv a slobôd má v európskom priestore podstatne bohatšie tradície a normatívne podmienky, pričom Ústava Slovenskej republiky garantuje, že „medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd“.

LITERATÚRA
Ústava Slovenskej republiky, č. 460/1992 Zb. V znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. Z., ústavného zákona č. 9/1999 Z. Z., ústavného zákona č. 90/2001 Z. Z. (Úplné znenie Ústavy SR zákon č. 135/2001 Z. Z.).
Beňa, Jozef: Vývoj slovenského právneho poriad¬ku. Banská Bystrica 2001.
Dančák, Bretislav – Šimíček, Vojtech (red.): Deset let listiny základních práv a svobod v právním rádu České Republiky a Slovenské republiky. Brno: Masarykova univerzita v Brne – Mezinárodní politologický ústav 2001
Európske právo na Slovensku: Právny rozmer členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Bratislava: Nadácia Kalligram 2002.
Lanstyák, István – Szabómihály, Gizella: Nyelvi jogaink érvényesítésének nyelvi feltételei. In: Fórum Társadalomtudományi Szemle, 2000, 2, č. 1.
Gyönyör, József: Államalkotó nemzetiségek. Bratislava: Madách 1989.
Gyönyör, József: Határok születtek. Bratislava: Madách 1992.
Janics, Kálmán: A hontalanság évei. Budapest: Hunnia Kiadó 1989.
Kelet-Európa új alkotmányai. Budapest: JATE Állam- és Jogtudományi Kar Alkotmányjogi Tanszék 1997.
Klokočka, Vladimír: Ústavní zrízení evropských státú. Praha: Linde Praha, a. s. 1996.
Kroupa, Jirí et al.: Soudobé ústavní systémy. Brno: Masarykova univerzita v Brne 2001.
Posluch, Marian – Cibulka, Ľubomír – Kroupa, Jirí: Státní právo. Brno: Institut dalšího vzde- lávání 2002

(Preložila Štefánia Kecskeméthyová)

MÉSZÁROS, LAJOS. Československý (Slovenský) ústavný systém. In Madari na Slovensku. 2004, Fórum inštitút pre výskum menšín.

MÉSZÁROS, LAJOS. Československý (Slovenský) ústavný systém. In Madari na Slovensku (1989 – 2004) / Magyarok Szlovákiában (1989-2004). Editori: József Fazekas, Péter Huncík. Šamorín: Fórum inštitút pre výskum menšín. 2004. ISBN 978-80-89249-16-9.

    Related Posts

    Jazykové práva na Slovensku a v zahraničí – Úradný styk
    Môžu sa po maďarsky vypísať aj neúradné nápisy a oznamy na Slovensku?
    V akej forme treba písať zemepisné názvy v učebniciach škôl s vyučovacím jazykom maďarským?