Št, 28. marca 2024.

Lajos Tuba: Ochrana životného prostredia

2.4.2. Chránené krajinné oblasti

Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina

Rozprestiera sa v južnej časti stredného Slovenska pozdĺž maďarských hraníc, jej rozloha je 167,71 km2, za chránenú oblasť bola vyhlásená roku 1989.

Cerová vrchovina sa svojím mladým vul-kanickým charakterom výrazne líši od ostatných pohorí Slovenska. Bazaltová vulkanická činnosť z obdobia od 5 miliónov do 1 milióna rokov vytvorila charakteristické čadičové kužele, vulkanické komíny, lávové korytá (Šomoška, Roháč, Hajnáčka). Jej dva najvyššie vrchy však tvorí geologicky starší, 13 milión rokov starý andezit. Na okrajových vrchoch bazaltovej oblasti bolo postavených viacero hradov (Fiľakovo, Šomoška, Šiator, Soví hrad a Hajnáčka).

Chránená krajinná oblasť Latorica

Zo 7000 hektárovej rozlohy chránenej krajinnej oblasti, ktorá bola vytvorená roku 1990, sa asi 80 % nachádza v Medzibodroží. Lužné lesy, vodné a močiarne rastlinstvo, záplavové oblasti rieky Latorica a jej ramien a pieskové duny dávajú Latorickej rovine osobitý, neopakovateľný charakter.

Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy

Bola vytvorená roku 1998 z dôvodu ochrany výnimočných prírodných hodnôt, lesného, vodného, močiarneho, lúčneho a piesočnatého rastlinstva a biotopu ramenného systému Dunaja a má rozlohu 122,84 km2. Oblasť bola roku 1993 zapísaná do evidencie medzinárodne významných vodnatých oblastí (tzv. Ramsarský dohovor). Štruktúru krajiny charakterizuje tok Dunaja, vedľajších ramien a lužné lesy popri rieke.

Chránená oblasť má päť samostatných častí. Prvé dve sú pod Bratislavou, tretia je medzi Dobrohošťou a Sapom, štvrtá medzi Sapom a Číčovom a piata sa nachádza na Veľkolélskom ostrove pri Zlatnej na Ostrove.

2.4.3. Národné prírodné rezervácie

Sú to oblasti s pomerne malou rozlohou, ale sú prísne chránené.

trova. Hĺbka jazera je 3 metre, ale miestami dosahuje až 7,5 metrov, vodná plocha má 79,87 hektárov, ochranný pás tvorí 55,25 hektárov. Breh je členený malými polostrovmi a zálivmi. Cieľom ochrany je zachovanie pôvodného stavu rastlinstva a živočíšstva, ktoré tvorí pozostatky biotopov charakteristických pre dunajské lužné lesy. Najdôležitejšou úlohou je ochrana vtáctva.

Ostrov orliaka morského

Je to jeden z ostrovov dunajských ramien pri Gabčíkove, hniezdisko orliaka morského.

Klátovské rameno

Parížske močiare

Nachádzajú sa pri Gbelciach na rovine popri potoku Paríž a patria medzi miesta, kde sa nachádzajú najcennejšie vodné vtáky a zriedkavé močiarne živočíchy v najväčšom množstve. Ich plocha tvorí 184 hektárov.

Zádielska dolina

Nachádza sa v Slovenskom krase a je chránená od roku 1954 (nachádza sa tu viac ako 900 druhov rastlín). Roku 1977 bola UNESCO-m v rámci programu Človek a biosféra zaradená medzi medzinárodné biosférické rezervácie.

Dvadsaťpäť kilometrov dlhé Klátovské rameno napája voda presakujúca z Malého Dunaja, ktorý tečie súbežne s ramenom. Výnimočnosť oblasti predstavujú charakteristické vŕbové a topoľové lužné lesy a bohaté močiarne a vodné rastlinstvo. Hniezdi tu 68 druhov vodných a močiarnych vtákov. Zvláštnosťou Klátovského ramena je prítomnosť sladkovodných špongióznych drobných živočíchov, ktoré poukazujú na mieru čistoty vody a vyskytujú sa v Európe len tu.

Marcelovské pieskové duny

Hodnotu 4,5 hektárového územia tvoria pieskomilné a teplomilné rastliny a hmyz.

Kováčske vrchy

Územie v katastri obcí Kamenica nad Hronom a Chľaba bolo vyhlásené za chránené roku 1966 v komplexe lesov Burda. Burda je zložená z vulkanických andezitových hornín, ktoré tvorí vulkanický prach, popol, piesok a balvany.

Číčovské mŕtve rameno

Je to najmenej porušené a z prírodovedeckého hľadiska najcennejšie miesto Žitného os

Veľkolélský ostrov

Chránené územie s rozlohou 9,14 hektárov sa nachádza v chránenej krajinnej oblasti dunajských lužných lesov, vzniklo medzi Dunajom a jeho mŕtvym ramenom, veľká časť jeho územia sa nachádza v záplavovej oblasti. Cieľom ochrany je zachovať pozostatky lužných lesov. Druhou zaujímavosťou územia je chránené územie dropov, ktoré však bolo roku 1996 z pôvodných 5658 hektárov zredukované na 901 hektárov.

Šomoška

Chránené územie sa nachádza na slovenskomaďarských hraniciach v rámci chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina a v prvom rade slúži na ochranu 5 – 6-hranového členenia bazaltového toku a skalnatého mora.