1.4. MAĎARSKÁ ĽUDOVÁ STRANA
Maďarská ľudová strana (Magyar Néppárt – MNP) bola založená v decembri 1991. Jej predsedom sa stal Gyula Popély. Svojím založením táto strana roku 1992 ponúkla zámienku na vytvorenie trojkoalície maďarských strán bez Maďarskej občianskej strany. Do koalície išla aj za takých podmienok, že na kandidátnej listine neobsadí ani jedno zvoliteľné miesto. V komunálnych voľbách 1994 získlala dovedna štyri poslanecké mandáty. Stranu teda nemožno zaradiť medzi relevantné strany maďarskej menšiny na Slovensku.
1.5. MAĎARSKÉ ĽUDOVÉ HNUTIE ZA ZMIERENIE A PROSPERITU
Politická organizácia s maďarským názvom Magyar Népi Mozgalom a Megbékélésért és a Jólétért bola založená v októbri 1995 ako subjekt blízky Hnutiu za demokratické Slovensko (HZDS). Jej zakladateľom je György Gyimesi, bývalý podpredseda Spolužitia. Vo voľbách 1998 získalo hnutie 0,19 % hlasov. Ani v tomto prípade nemôžeme hovoriť o relevantnej politickej sile.
1.6. MAĎARSKÁ KOALÍCIA
Koalícia sa zrodila v júni 1994 na základe dohody medzi tromi relevantnými maďarskými stranami, a to Maďarským kresťanskodemokratickým hnutím, Maďarskou občianskou stranou a Spolužitím. Koalícia v parlamentných voľbách 1994 získava v Národnej rade 17 mandátov. Za Maďarské kresťanskodemokratické hnutie získavajú mandát poslanci László Ásványi, Gyula Bárdos, Béla Bugár, Pál Csáky, Pál Farkas, Barnabás Ferkó, László Szigeti, za Spolužitie Edit Bauer, Zoltán Boros, Árpád Duka-Zólyomi, Miklós Duray, Zsolt Komlósy, László Köteles, József Kvarda, István Pásztor, Ernő Rózsa. Za Maďarskú občiansku stranu sa poslancom stáva László A. Nagy.
Maďarská koalícia bola v opozícii voči vláde Vladimíra Mečiara, ktorý vyhral voľby roku 1994. Spolupracovala s Modrou koalíciou, ktorá vznikla roku 1997, s cieľom poraziť Mečiarovu vládu.
1.7. STRANA MAĎARSKEJ KOALÍCIE
Strana maďarskej koalície (SMK, Magyar Koalíció Pártja – MKP) vznikla zjednotením troch relevantných maďarských strán – Maďarského kresťansko-demokratického hnutia, Spolužitia a Maďarskej občianskej strany. Kongres, ktorý rozhodol o zjednotení, sa konal 21. júna 1998. Strany sa zjednotili z viacerých dôvodov. Jedným z nich bola zmena volebného zákona pripravená Mečiarovou vládou, ktorá sťažila vytváranie koalícií. Druhým dôvodom bol názor presadzovaný Spolužitím, odmietajúci pluralizmus maďarských menšinových strán. Tretím faktorom boli kalkulácie zvažujúce výhody a nevýhody zjednotenia, ktoré sa časom objavili aj v ostatných dvoch stranách. Po zjednotení sa v strane vytvorili dve platformy, kresťanskokonzervatívna a občiansko-liberálna. Tieto platformy však už pri rozhodovaní strany nehrali dôležitú úlohu. Za pomerne krátku dobu tieto platformy aj zanikli. Vo voľbách 1998 strana získava 9,12 % hlasov a má v parlamente 15 poslancov.
Poslanci za SMK v NR SR: Béla Bugár (podpredseda parlamentu), Gyula Bárdos, Pál Farkas, Erzsébet Dolník, Árpád DukaZólyomi, Miklós Duray, Miklós Fehér, Barnabás Ferkó, László Gyurovszky, László Hóka, László Köteles, József Kvarda, László A. Nagy, Klára Sárközy, Olga Szabó. SMK sa po voľbách 1998 stáva členom vládnej koalície, vo vládnom kabinete obsadzuje tri ministerské kreslá. SMK dáva jedného podpredsedu vlády, ministra životného prostredia, ministra výstavby a ministra práce. Podpredsedom vlády zodpovedným za ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj sa stáva Pál Csáky, ministrom výstavby a regionálneho rozvoja István Harna, ministrom životného prostredia László Miklós.
Strana obsadzuje aj štyri posty štátnych tajomníkov: Edit Bauer na ministerstve práce a sociálnych vecí, László Könözsi na ministerstve pôdohospodárstva, Vladimil Podstránsky na ministerstve financií a László Szigeti na ministerstve školstva.
Strana maďarskej koalície obsadzuje post jedného z podpredsedov slovenského parlamentu v osobe Bélu Bugára, ako aj posty predsedov dvoch stálych výborov parlamentu: predsedom výboru pre financie a rozpočet sa stáva Pál Farkas, predsedom výboru pre ľudské práva a národnosti László A. Nagy.
Strana v nasledujúcich komunálnych voľbách získava 224 kresiel starostov a primátorov a 3 773 poslaneckých mandátov v zastupiteľstvách obcí a miest.
Vďaka Strane maďarskej koalície sa do programu vlády dostalo niekoľko cieľov týkajúcich sa národnostných menšín. Okrem iných ide o tieto body: zabránenie negatívnej diskriminácii na národnostnom základe, riešenie otázky pôdy neznámych vlastníkov, riešenie problému vzdelávania učiteľov, duchovných a kultúrnych pracovníkov v materinskom jazyku, opätovné zavedenie dvojjazyčnej dokumentácie na školách s vyučovacím jazykom menšín, prijatie zákona o používaní jazyka menšín, prijatie Charty miestnych samospráv Rady Európy a realizácia opatrení vedúcich k decentralizácii verejnej správy, ktorá z implementácie Charty vyplýva.
Už schvaľovanie zákona o používaní jazyka menšín spôsobilo veľké problémy. Napokon bol prijatý v takej forme, že ho SMK nepodporila ani vo vláde, ani v parlamente. Vo voľbách roku 2002 získava SMK 11,16 % hlasov a získava v parlamente 20 mandátov. Strana sa stáva členom vládnej koalície. Poslancami za SMK v parlamente sa stávajú Sándor Albert, Gyula Bárdos, Tibor Bastrnák, Edit Bauer, Béla Bugár (je zvolený za podpredseda parlamentu), Erzsébet Dolník, Árpád Duka-Zólyomi, Miklós Duray, Iván Farkas, Pál Farkas, Gábor Gál, Richárd Hamerlik, István Harna, Zsolt Komlósy, László Köteles, Lajos Ladányi, László A. Nagy, István Pásztor, Klára Sárközy, János Szigeti.
Strana opätovne obsadzuje post jedného z podpredsedov slovenského parlamentu (Béla Bugár), posty predsedu výboru pre financie a rozpočet (Pál Farkas) a predsedu pre ľudské práva, národnosti a práva žien (László A. Nagy).
Pál Csáky sa stáva podpredsedom vlády pre európsku integráciu a práva menšín, László Miklós ministrom životného prostredia, László Gyurovszky ministrom výstavby a regionálneho rozvoja, Zsolt Simon ministrom poľnohospodárstva. Okrem toho strana obsadzuje aj niekoľko postov štátnych tajomníkov: Vladimil Podstránsky je štátnym tajomníkom na ministerstve financií, László Szigeti na ministerstve školstva, László Pomóthy na ministerstve hospodárstva, Zsolt Lukács na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja, József Berényi na ministerstve zahraničných vecí a József Kvarda na ministerstve kultúry.
Strana maďarskej koalície získava v komunálnych voľbách roku 2002 233 kresiel starostov a primátorov (8 %) a 2 050 (9,54 %) poslaneckých mandátov v obecných zastupiteľstvách.
