Pi, 29. marca 2024.

László Szarka: Menšinový politický pluralizmus a budovanie komunitnej identity Maďarskej menšiny činnosť Maďarských strán na Slovensku v rokoch 1989 – 1998

4. TRETIA VLÁDA VLADIMÍRA MEČIARA (1994 – 1998)

V parlamentných voľbách konaných 30. septembra a 1. októbra 1994 získala Maďarská koalícia, ktorá vznikla spojením troch maďarských strán, 10,18 % voličských hlasov, čím sa stala tretím najsilnejším parlamentným politickým subjektom. Zo 17 poslaneckých mandátov pripadlo Spolužitiu 9, MKDH 7 a MOS 1 miesto. Víťazom volieb sa stalo Hnutie za demokratické Slovensko pod vedením Vladimíra Mečiara a po dlhých rokovaniach utvorilo vládu s účasťou Slovenskej národnej strany (SNS) a Združenia robotníkov Slovenska (ZRS). Slovenská politologická literatúra vtedy začala používať neskôr veľmi diskutovanú typologizáciu, ktorá delila politické strany Slovenska na „štandardné“ a „neštandardné“. Slovenské opozičné parla mentné strany a tri menšinové maďarské strany (z nich Spolužitie s väčšími či menšími výhradami) boli zaraďované medzi „štandardné“ strany. Koaličné strany tretej Mečiarovej vlády však na základe ich politických programov, parlamentného správania a vystupovania na medzinárodnej scéne boli politológmi spravidla hodnotené ako strany „neštandardné“. 32

Polemiky a rozpory, čoraz častejšie sa objavujúce vo vzťahoch troch maďarských strán, po voľbách zosilneli. Dôvodom bola skutočnosť, že namiesto spoločného parlamentného klubu, ktorý predpokladala zmluva o volebnej spolupráci, sa MKDH – v reakcii na niektoré sporné kroky Spolužitia – rozhodlo založiť samostatnú parlamentnú frakciu. Rozloženie síl medzi tromi stranami vtedy ešte charakterizovala jednoznačná prevaha Spolužitia, čo signalizovali aj výsledky komunálnych volieb v novembri 1994. Činnosť oboch parlamentných klubov nasmerovala vedúce orgány všetkých troch strán v dlhšom horizonte k úzkej spolupráci, najmä v situácii, keď Mečiarova vláda začala vyvíjala čoraz silnejší tlak na maďarskú menšinu. Úzka spolupráca bola mimoriadne potrebná najmä v parlamentnej debate o návrhu zákona o štátnom jazyku a o slovensko−maďarskej základnej zmluve a po tom, čo sa v prostredí slovenských strán posilnili nacionalistické nálady v súvislosti s oslavami 1 100 rokov založenia uhorského štátu v Maďarsku. 33

Tretia vláda Vladimíra Mečiara sa snažila položiť základy asimilačnej praxe slovenského národného štátu v štyroch oblastiach: v jazykovej a školskej politike, vo vyostrení maďarsko−slovenských medzištátnych vzťahov, v potláčaní maďarskej menšinovej kultúry a v reorganizovaní verejnoprávneho postavenia obcí, okresov a regiónov s väčšinovo maďarským obyvateľstvom. Sám Mečiar vo svojej knihe výpovedí hodnotil maďarskú menšinovú politiku deväťdesiatych rokov ako vedomé šírenie ideológie maďarského iredentizmu, ktorému musela ním vedená slovenská vláda čeliť všetkými možnými prostriedkami. Podľa Vladimíra Mečiara nadácie pôsobiace v Maďarskej republike podporujú maďarské menšinové komunity za hranicami „obrovskými peniazmi“. „Na báze týchto peňazí sa podarilo vytvoriť strach, pomocou ktorého si iredentisti robia rukojemníkov z príslušníkov maďarskej menšiny. Strach má dve misky. Na jednej im vnucujú dojem, že sú druhotriedni občania, a na druhej, že ich Slováci budú asimilovať. Strach zjednocuje aj v tom, že vždy budú proti mne ako predstaviteľovi, ktorý určil hranice iredenty. Prejavilo sa to aj v prezidentských voľbách. Je to strach, ktorý umožňuje kontrolu nad územím, hospodárstvom, politikou aj školami. Kontrola zašla už veľmi ďaleko a je čas zastaviť ju.“ 34 Premiér na čele svojej tretej vlády nielenže nezabránil protimenšinovým krokom ministrov za Slovenskú národnú stranu, ale vo všetkých prípadoch ich považoval za opodstatnené.

Účasť Slovenskej národnej strany vo vláde a čoraz radikálnejší národnoštátny nacionalizmus Mečiarovho HZDS dal v krátkom čase aj v konkrétnych krokoch pocítiť svoj vplyv. Ten sa prejavil predovšetkým v citeľnom zhoršovaní situácie maďarského školstva na Slovensku. Ministerstvo školstva pod vedením Evy Slavkovskej (SNS) sa pokúsilo zaviesť v maďarských školách na zmiešanom národnostnom území tzv. alternatívne vyučovanie, podľa ktorého sa mala určitá časť predmetov vyučovať aj na školách s vyučovacím jazykom maďarským po slovensky. Maďarským stranám na Slovensku sa s pomocou Zväzu maďarských učiteľov na Slovensku a Zväzu maďarských rodičov na Slovensku podarilo zmobilizovať maďarskú menšinovú verejnosť. Zápas o ochranu práv a o národnostné školstvo, ktorý vyústil do otvorených demonštrácií, pozorne sledovali aj európske organizácie. Max van der Stoel, Vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny, navštívil na Slovensku viacero škôl s vyučovacím jazykom maďarským a svoje názory zaslal ministrovi zahraničných vecí Jurajovi Schenkovi.

22. apríla 1995 sa v Komárne konalo protestné zhromaždenie učiteľov maďarských škôl proti zavedeniu modelu alternatívneho vyučovania, 5. októbra 1996 zas proti diskriminačným opatreniam, ktoré postihli maďarskú kultúru na Slovensku. Tri maďarské politické strany spolu s predsedom Csemadoku v otvorenom liste adresovanom Európskej únii a členským štátom NATO upozornili na jazykový zákon, na novú, nepriaznivú úpravu financovania kultúry a na vážny stav, ktorý vznikol v dôsledku prijatia zákona o novom územnosprávnom členení:

„Zachovanie identity Maďarov ohrozuje aj zákon o štátnom jazyku. Navyše, Národná rada Slovenskej republiky prijala koncom septembra zákon, na základe ktorého poslanci, ktorí zastupujú Maďarov tvoriacich 12 % obyvateľov štátu, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy nebudú môcť odteraz v parlamente prehovoriť vo svojom materinskom jazyku.

Veľká väčšina škôl s vyučovacím jazykom maďarským (približne 98 %) je v správe štátu. Zákon obmedzuje právomoci školských samospráv, čo znamená, že na základe príkazu štátneho úradu možno odvolať riaditeľa školy bez akéhokoľvek odôvodnenia. Takéto prípady sa už viackrát stali, keď sa riaditeľ školy postavil na odpor nariadeniam potláčajúcim právo na vyjadrenie národnostnej identity. Najnovšie v maďarských školách už ani triednu knihu nie je možné viesť vo vyučovacom jazyku.” 35

Prejavy nacionalizmu dostali v slovenskej verejnosti aj v slovenskej vládnej politike počas celého období rokov 1994 až 1998 veľmi veľký priestor. Popri debatách o vyššie spomenutých zákonoch, značný priestor na hrubo urážlivé nacionalistické prejavy poskytol napríklad priamy prenos slovenskej verejnoprávnej televízie z parlamentnej diskusie o maďarsko−slovenskej základnej zmluve, ako aj komentovanie rokovania a rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora v Haagu o vodnom diele Gabčíkovo – Nagymaros..

Tri maďarské strany sa snažili na tieto provokácie reagovať rozvážne a dôstojne. Ich správanie nepochybne prispelo k tomu, že v maďarských obciach južného Slovenska nacionalistické provokácie nikde neviedli k národnostným incidentom a konfliktom. V slovenskej verejnosti a v slovenských stranách obávajúcich sa o svoju voličskú základňu aj po mečiarovskom období pretrvala zvýšená citlivosť na „maďarskú kartu“. Nacionalistická menšinová politika mečiarovského obdobia narobila v slovensko−maďarských medzištátnych vzťahoch i v slovensko−maďarských vnútroštátnych vzťahoch veľmi veľa škôd. Podľa svedectiev dobových prieskumov verejnej mienky a sociologických údajov v roku 1996 už aj v slovenskej verejnosti tvorili väčšinu tí, ktorí zodpovednosť za vytvorenie protimenšinovej atmosféry kládli za vinu predovšetkým vláde.

Maďarský menšinový stranícky pluralizmus na Slovensku dosiahol počas mečiarovského obdobia napriek všetkému hranice svojej životaschopnosti: tri strany s rozličným ideovým zázemím a odlišnou ideologickou identitou, ktoré sa opierali o viac ako polmiliónovú maďarskú menšinovú voličskú základňu, boli v konfrontácii s nacionalizmom vládnej moci práve tak odkázané na vzájomnú úzku spoluprácu ako na pragmatické vzťahy so slovenskými opozičnými stranami, ktoré sa pripravovali na Mečiarovo odvolanie. V čase, keď bol slovenský nacionalizmus pozdvihnutý na úroveň vládnej politiky, sa ukázalo, že v hodnotovom systéme troch strán je na úrovni základných hodnôt viac prvkov, ktoré ich spájajú, ako tých, ktoré ich rozdeľujú. Dosiahnutie samosprávnosti menšinovej komunity, resp. obcí a regiónov južného Slovenska obývaných maďarským obyvateľstvom, zlepšenie a stabilizácia slovenskomaďarských vzťahov – to by boli ciele, ktoré by boli bez súdržnosti všetkých troch strán práve tak nepredstaviteľné, ako pripojenie sa k opozičnému zväzku proti Vladimírovi Mečiarovi.

Prípravy na zjednotenie sa uskutočnili na spoločnom sneme troch strán 21. júna 1998 v Dunajskej Strede, kde sa formovali pravidlá na vytvorenie systému spolupráce v rámci novej Strany maďarskej koalície. Otázkou však ostáva, do akej miery odzrkadľovala vytvorená štruktúra strany záujmy voličskej základne. Na zodpovedanie tejto otázky je však potrebné hĺbavé štúdium zdrojov a podrobné skúmanie stanovísk všetkých troch strán. Nová situácia nastolená Mečiarom pozmeneným volebným zákonom však neposkytovala veľa času a možností na zdĺhavé rokovania. Z tohto pohľadu je zjednotenie strán potvrdením toho, že napriek všetkým vnútorným sporom a napätiu boli lídri maďarských strán schopní prekonať partikulárne stranícke záujmy a na báze predchádzajúcej spolupráce dokázali dospieť ku kompromisu, ktoré bolo predpokladom zlúčenia pôvodných strán.

    Related Posts

    Veľký pochod Sikulov za autonómiu v Rumunsku
    Je politika maďarských strán na Slovensku len o jazykových a kultúrnych otázkach?
    Sú Maďari a ostatné národnosti štátotvorní obyvatelia?