Peter Pažitný – Karol Morvay – Simona Frisová-Ondriašová – Jaroslav Kling: Sprava o výkonnosti južných regiónov


PAŽITNÝ, PETER – MORVAY, KAROL – FRISOVÁ-ONDRIAŠOVÁ, SIMONA – KLING, JAROSLAV. Sprava o výkonnosti južných regionov. In Madari na Slovensku (1989 – 2004) / Magyarok Szlovákiában (1989-2004). Editori: József Fazekas, Péter Huncík. Šamorín: Fórum inštitút pre výskum menšín. 2004.

1. ÚVOD

Porovnanie výkonnosti tzv. južných regiónov za posledných dvadsať rokov je pre každého analytika veľkou výzvou. Napriek tomu, že turbulentné dejiny našej krajiny v minulom storočí a špeciálne tzv. južných regiónov ponúkajú širokú diskusiu na geopolitickej úrovni, budeme sa pri interpretácii ekonomickej výkonnosti držať predovšetkým faktov. Našou snahou je poskytnúť čitateľom predovšetkým technickú, a nie politickú analýzu ekonomického vývoja na južnom Slovensku.
Naše analýzy sa opierajú o údaje štatistického úradu a o výberové zisťovania, napriek tomu sa budeme musieť vyrovnať s viacerými problémami, ktoré môžu niektoré výsledky mierne skresliť. Tieto nedostatky nám, dúfam, naši milí čitatelia prepáčia. Najprv teda pár metodologických poznámok.

Pre meranie ekonomickej výkonnosti regiónov budeme používať upravenú verziu špeciálneho softvéru RegionView vyvinutý analytikmi M.E.S.A. 10 pre kvantitatívnu analýzu regiónov. Pri definovaní vstupov do modelu musíme mať na pamäti dva kľúčové faktory:
1. Nové územnosprávne členenie,
2. Zmeny v štruktúre údajov.

Od roku 1996 platí nové územnosprávne členenie. Z pôvodných 38 okresov bolo vytvorených 79 nových okresov. Aj keď vo veľkej miere sa zmena väčšiny južných regiónov nedotkla, predsa existujú určité okresy, kde sú zmeny výrazné. Pre lepšiu orientáciu a časovú porovnateľnosť údajov preto navrhujeme, aby sme namiesto jednotlivých okresov porovnávali historicky dané väčšie pri-rodzené regióny, ktoré sú známe aj ako „župný variant” územnosprávneho členenia Slovenska, ktorý delí Slovensko na 16 prirodzených regiónov podľa kultúrno-historických, ekonomických a sociálnych väzieb (mapa 1, mapa 2).

Zo starých okresov sa nedali poskladať (vyskladať) prirodzené regióny z toho dôvodu prikladáme nasledujúcu tabuľku.
Z týchto 16 prirodzených regiónov sme následne vybrali tie, ktoré môžeme definovať ako južné regióny. Za južný región sme pre účely tejto správy vybrali tie, ktoré majú spoločnú hranicu s Maďarskom (mapa 1) a majú štatisticky významné zastúpenie maďarskej menšiny (tabuľka 2).

Tieto kritériá podľa nás najlepšie spĺňa týchto šesť prirodzených regiónov:

1. Dolné Považie – Podunajsko,
2. Dolná Nitra,
3. Tekov,
4. Gemer – Malohont – Novohrad,
5. Košice – Abov,
6. Zemplín.

* V tejto práci sú použité údaje z nasledovných produktov M.E.S.A. 10: RegionView, RegionPerformance, Slovenský Spotrebiteľ na prahu 3. tisícročia (spoločný produkt spoločností M.E.S.A. 10 Consulting Group, Publicis – Knut a United Consultants).

Zmeny v štruktúre údajov vykazovaných ŠÚ SR. Počas posledných dvadsiatich rokov
naša analýza má ambíciu začať v roku 1985 a skončiť údajmi roku 2003 – došlo k výrazným zmenám v štruktúre sledovaných údajov. Táto zmena samozrejme súvisí so zmenou spoločenských pomerov v roku 1989, a vznikom nových fenoménov, ktoré buď neexistovali (napr. nezamestnanosť), alebo sa nemerali (zahraničné investície). Niektoré dáta preto budú dlhodobo konzistentné (napr. demografia), ale pri niektorých (najmä ekonomika a trh práce) budeme musieť niektoré parametre prispôsobiť, resp. nahradiť inými.
Výkonnosť južných regiónov zoradených do šiestich prirodzených regiónov bude s ostatnými prirodzenými regiónmi Slovenska porovnávaná v kľúčových parametroch ekonomiky a demografie (tabuľka 3).

Predkladaný model výkonnosti hodnotí jednotlivé regióny na základe 10 indikátorov zoradených do štyroch oblastí: demografia, zamestnanosť, ekonomika a sociálna infraštruktúra. Sme si plne vedomí, že tieto indikátory nemusia plne charakterizovať výkonnosť regiónu, ale niektoré dôležité údaje ako investície na obyvateľa, či HDP na obyvateľa nie sú sledované na regionálnej úrovni a ani v dostatočnom časovom horizonte. S týmito obmedzeniami je nutné počítať aj pri interpretácii výkonnosti regiónov.

Tieto skutočnosti dostatočne vysvetľujú obmedzený počet parametrov v našom modeli, do ktorého sme z dôvodu nedostatku údajov a štatistických zisťovaní nedokázali premietnuť také faktory, ako investície na obyvateľa, HDP, či export. Tieto údaje sú k dispozícií len v novom modeli počítajúcom
výkonnosť okresov po administratívnom členení až od roku 1996.


Individuálne údaje za jednotlivé prirodzené regióny sú pre potreby zistenia výkonnosti dvakrát vážené:
Prvé váženie – priraďuje skutočnej hodnote v Sk, v %, či počtoch určitú bodovú hodnotu zo škály 0 až 100, tak že najlepší región dostáva 100 a najhorší 0. Samozrejme, ak je rozpätie medzi najsilnejším a najslabším regiónom príliš vysoké, tak extrémy vylúči a hodnotí ich až dodatočne (napr. pri niekto-rých indikátoroch Bratislava). Pri takomto prípade môže bodová hodnota jednotlivých parciálnych indikátorov dosiahnuť viac ako 100 bodov.

Druhé váženie – dôležitosť jednotlivých ukazovateľov nie je rovnaká. Niektoré sú dôležitejšie (napr. produkcia má váhu 25 percent, zamestnanosť v priemysle má váhu 10 percent), ako ostatné (počet novopostavených bytov má váhu 7 percent). Preto má každý parameter priradenú váhu, ktorou je bodová hodnota z prvého váženia vynásobená. Výsledkom je kompozitný indikátor výkonnosti regiónu, ktorý je súčtom vážených bodových hodnôt.

2. POROVNANIE VÝKONNOSTI JED-NOTLIVÝCH REGIÓNOV

Vzhľadom na vysokú heterogenitu jednotlivých južných okresov ako aj problémy s územnosprávnym členením a konzistenciou údajov budeme jednotlivé južné regióny hodnotiť podľa ich zoskupenia do prirodzených regiónov.

Určite nikoho neprekvapí, že prvenstvo vo výkonnosti regiónov dosahuje Bratislava, ako náš najvyspelejší región (111,4 bodu ). Prekvapí skôr výrazné odsadenie sa Bratislavy od ostatných regiónov Slovenska – vývoj výkonnosti je vysoko nerovnomerný. Kým Bratislava svoju situáciu zlepšila až o 14 bodov, tak druhú najväčšiu dynamiku vykázalo Trnavsko (+5,4 bodu) a tretie Záhorie (+5,0) ako ekonomické a sociálne zázemie (funkcia bývania) Bratislavy.

Zároveň sa roztvorili nožnice medzi prvým a druhým regiónom a prvým a posledným regiónom. Bratislava na Košice – Abov získala v priebehu posledných 20 rokov až 23,7 bodu. Vzdialenosť sa tak zvýšila na 32,6 bodu a od posledného Šariš dokonca na 56,5 bodu. Zvýšenie medziregionálnych rozdielov potvrdzuje aj zvýšenie štandardnej odchýlky z 9,24 na 13,46 bodu. Zaujímavé je, že regionálne rozdiely sa v prvej polovici deväťdesiatych rokoch znížili (8,01 bodu). Výkonnosť Bratislavy tak v súčasnosti dosahuje dvojnásobok najslabšieho regiónu oproti jeden a pol násobku v druhej polovici osemdesiatych rokov (tabuľka 4).

Hodnotenie južných regiónov v porovnaní s ostatnými regiónmi nevyznieva pre južné regióny práve lichotivo. Najviac sa oproti východzej pozícií prepadol región Košice – Abov, ktorého výkonnosť klesla najviac zo všetkých regiónov – až o – 9,6 bodu. Na druhej strane, je to stále druhý najlepší región Slovenska (78,8 bodu), aj keď s významne menším náskokom pred Trnavskom (75,4 bodu), ako pred dvadsiatimi rokmi. Stručné výsledky južných regiónov:

Najväčší progres dosiahol región Tekov, ktorého južná oblasť je husto obývaná maďarským obyvateľstvom (najmä okres Levice). Dynamika rastu výkonnosti dosiahla až 3,4 bodu a v absolútnych hodnotách zaostáva za Košicami – Abovom už len o 6 bodov.

Nie je prekvapivé, že druhým víťazom z južných regiónov je Podunajsko, ktoré dokázalo svoju pozíciu z južných regiónov zhoršiť najmenej – len o 3,4 bodu. Napriek komplikovanej situácii v poľnohospodárstve sa najväčším ťahúňom regiónu stáva priemysel, predovšetkým chémia, elektrotechnika a potravinárstvo. V porovnaní s inými regiónmi sa však významne prepadol. Kým na konci osemdesiatych rokov bolo Podunajsko spolu s Hornou Nitrou tretím (!) najvýkonnejším regiónom Slovenska, tak po dvadsiatych rokoch sa prepadlo na 8 miesto a svojepozície uvoľnilo predovšetkým boomom na Považí a Trnavskom. Je zaujímavé, že aj Tekov po 20 rokoch získal na Podunajsko až 6,8 bodu.


Dolná Nitra klesla o 5,9 bodu a svojím 9. miestom otvára dolnú časť tabuľky. Opäť, do-minantné boli problémy v stavebníctve a poľ-nohospodárstve, avšak zamestnanosť v priemysle sa znížila len minimálne, pričom veľmi slušne sa vyvíja hrubá produkcia.

Veľké problémy má Gemer – Malohont – Novohrad. Región, ktorý bol vždy problémový a na konci deväťdesiatych rokov dokonca najslabší v našej krajine sa dodnes nedokázal spamätať (pokles o 7,9 bodu, pričom sa posunul na predposledné miesto – tesne pred Šariš). Región trápi predovšetkým chýbajúca infraštruktúra (cesty, voda), ale aj vysoký odlev mladých a vzdelaných ľudí (podiel predproduktívnej populácie na poproduktívnej populácií poklesol z 1,2 na 0,99). Región dnes zápasí s najväčšou mierou nezamestna-nosti na Slovensku (24,3 %) a jednoznačne patrí medzi najzaostalejší kút našej krajiny.
Podobne dramatická je situácia aj na Zemplíne.

Región, ktorý bol na konci osemdesiatych rokov pomerne „v pohode“ spadol o 9,8 bodu. Dnes ho sužuje predovšetkým absolútny útlm poľnohospodárstva. Počet zamestnaných v poľnohospodárstve klesol z 32 tisíc na 6 tisíc! Miera nezamestnanosti je len o niečo nižšia ako v regióne Gemer – Malohont – Novohrad, a to 21,5 %.

Aj keď Košice sú druhým najsilnejším regiónom Slovenska, ich prepad o 9,6 bodu je veľmi dramatický. Najväčšiu úlohu na ňom zohral prepad produkcie a výrazný pokles zamestnanosti v priemysle z 31 tisíc na 17 tisíc pracujúcich. Aj keď priemerná mzda je druhá najvyššia na Slovensku a je vysoko nadpriemerná, nedokáže kompenzovať straty zo zníženia zamestnanosti.

Pri porovnaní poradia môžeme konštatovať, že Košice – Abov (nulový posun), Dolná Nitra (zlepšenie o 1 miesto) a Gemer – Malohont – Novohrad (zlepšenie o 1 miesto) svoje pozície veľmi nezmenili. „Šťukou v rybníku“ je Tekov, ktorý sa zlepšil až o 5 miest.
O tri miesta sa prepadol Zemplín a až 5 miest stratilo Podunajsko (tabuľka 5).

Celkovo môžeme konštatovať tri hlavné príčiny zaostávania južných regiónov, pričom musíme mať na zreteli, že miera zaostávania má zvyšujúcu sa intenzitu smerom zo Západu na Východ Slovenska:

Pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve a pomalá reštrukturalizácia priemyslu, najmä smerom k východu Slovenska,
Nižšia infraštruktúrna vybavenosť (cesty, voda, a byty) – opäť zaostávanie stúpa smerom k východu krajiny,
Nižšia mzdová úroveň, oproti BA, ale aj priemeru Slovenska (s výnimkou Košíc).

2.1. Zamestnanosť a nezamestnanosť

Nezamestnanosť ako sociálny fenomén sa objavil až po zmene spoločenských pomerov po roku 1989. Celkovo môžeme konštatovať, že nezamestnanosť sa najviac prehĺbila v dru-hej polovici deväťdesiatych rokov, pričom prvé roky nového tisícročia sú charakteristické stagnáciou a roky 2003 a 2004 poklesom miery nezamestnanosti.

Sledované južné regióny patria pri porovnaní miery nezamestnanosti medzi najhoršie regióny. Kritická je situácia predovšetkým v regióne Gemer – Malohont – Novohrad (24,3 %) a na Zemplíne (21,5 %). Južné regióny stratili predovšetkým zamestnanosť v poľnohospodárstve a stavebníctve.

2.2. Infraštruktúrna vybavenosť

Významným ukazovateľom životnej úrovne a tým aj výkonnosti regiónu je výstavba nových bytov, ktorá určuje atraktivitu regiónu pre pracovnú silu. Južné regióny môžeme charakterizovať výrazným poklesom výstavby nových bytov.

Všimnime si, že celkovo druhá polovica deväťdesiatych rokov bola na nové byty „skúpa“. Mnoho regiónov sa však dokázalo z tejto situácie dostať a v prvých rokoch nového tisícročia výstavbu nových bytov takmer zdvojnásobili. Problémom opäť zostávajú južné regióny, najmä Gemer – Novohrad – Malohont, ale prekvapivo aj Dolná Nitra, pričom najnižšia výstavba je jednoznačne na Východe – na Zemplíne a v Above. Príčinou je napriek vysokej natalite a priaznivému indexu starnutia (oba regióny zhodne po 1,19), odliv mladých ľudí a nezáujem zostať v regióne, pričom zostávajúca populácia netlačí na výstavbu nových bytov.

Táto situácia sa môže zmeniť zlepšením predovšetkým cestnej infraštruktúry. Pri porovnaní ekonomickej výkonnosti a cestnej infraštruktúry južných regiónov môžeme konštatovať, že úroveň cestnej infraštruktúry plne koreš-ponduje s ekonomickou výkonnosťou – obe sú zaostalé a radia južné regióny do kategórie R3, resp. R4. (Pozri štúdiu Regióny Slovenska a porovnanie ekonomickej a cestnej infraštruktúry. M.E.S.A. 10 Consulting Group, s. r. o.)


Zdanlivo sa jedná o začarovaný kruh, avšak zaostalosť južných okresov nie je primárne daná úrovňou cestnej infraštruktúry, ale kvalitou ľudského potenciálu. Napojenie južných regiónov na medzinárodnú dopravnú infraštruktúru je totiž v zjednotenej Európe možné riešiť napojením sa na systém maďarských diaľnic. Oveľa väčší problém však vidíme vo vodovodnej infraštruktúre a rastúcom počte rómskeho obyvateľstva, žijúce v osa-dách bez základnej infraštruktúry.

2.3. Produkcia a mzdy

Údaje o hrubej produkcii v plnej nahote vykresľujú výrazné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Južným regiónom patria v ukazovateli hrubá produkcia s výnimkou Košíc posled

né miesta. Produkcia v Bratislave dosahuje 26 percent Slovenska a objem posledných 7 najslabších regiónov Slovenska (tabuľka 8). Produkcia sa tak počas posledných 20 rokoch oveľa viac skoncentrovala do Bratislavy na úkor Košíc a ostatných regiónov (graf 1). Graf 1 znázorňuje koncentráciu hrubej produkcie v regiónoch Slovenska. Regionálne úplne rovnomerne by bola produkcia rozložená v prípade, že krivka by mala tvar pod uhlom 45 stupňov. Čím viac sa krivka odďaľuje od tejto rovnovážnej krivky, tým viac sa produkcia koncentruje do menšieho počtu regiónov. Graf 1 pekne dokumentuje práve posun k vyššej koncentrácií produkcie do menšieho počtu regiónov – krivka v rokoch 2000 – 2004 je výraznejšie posunutá doprava ako v rokoch 1985 – 1989.


Koncentráciu do Bratislavy dokumentuje aj index nárastu produkcie – kým v Bratislave narástla o 6,8 tak v Košiciach len o 1,8 (tabuľka 8), pričom Košice boli vďaka hutníckemu a oceliarskemu priemyslu na konci osemdesiatych rokov dominantné z hľadiska produkcie. Slušné výsledky v produkcii dosahuje Tekov (index nárastu 2,9), ktorý je z hľadiska produkcie na obyvateľa tretím najsilnejším regiónom Slovenska (!). Zvyšné štyri južné regióny obsadili niektoré z posledných 6 miest. Vo všetkých štyroch dosiahol index nárastu produkcie v priemere dvojnásobok, čo je menej ako slovenský priemer (index 2,6).

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7