Peter Pažitný – Karol Morvay – Simona Frisová-Ondriašová – Jaroslav Kling: Sprava o výkonnosti južných regiónov

6. KOŠICE – ABOV

6.1. Poloha

Región sa nachádza v južnej časti východného Slovenska. Na juhu susedí s Maďarskom, na západe s Gemersko-novohradským regiónom na severe so Spišom a Šarišom a na východe so Zemplínom. Západnú časť územia ohraničujú Volovské vrchy (časť Slovenského Rudohoria) a Slovenský kras. Zo severozápadu región ohraničuje pohorie Čierna hora a z východnej strany Slánske vrchy. Centrálna časť regiónu je vyplnená Košickou kotlinou.

Celý región je „otvorený“ v severo – južnom smere. Územie je odvodňované riekou Hornád s prítokmi Torysa a Olšava. Cez región prechádza južné prepojenie Košíc a Bratislavy (železnica aj cesta 1. triedy) ako aj z medzinárodného hľadiska významnejší severo-južný dopravný koridor z Maďarska do Poľska, ktorý po dobudovaní pripojenia medzi Košicami a štátnou hranicou s Maďarskom napojí oblasť východného Slovenska na medzinárodnú diaľničnú sieť.

Košice sú významnou dopravnou križovatkou medzinárodného významu s prítomnosťou prekladového terminálu medzi širokorozchodnou traťou používanou v krajinách na východ od Slovenska a železničných systémov v ostatnej Európe. V Košiciach sa nachádza druhé najvýznamnejšie medzinárodné letisko v krajine. Rozlohou patrí región k najmenším, hoci počtom obyvateľov je to stredne veľký región.

6.2. Obyvateľstvo a sídla

Hustotou zaľudnenia 194 obyvateľov/km2 región vysoko presahuje slovenský priemer (110 obyvateľov/km2) a radí sa na druhé miesto za Bratislavu. Územie tvorí spolu 114 obcí. Vďaka Košiciam až 72,4 % obyvateľov regiónu žije v mestských sídlach. Košice (235 509) sú druhé najväčšie mesto Slovenska – ekonomická, kultúrna, spoločenská a vzdelanostná metropola východnej časti Slovenska. Sídlia tu viaceré univerzity. V regióne sú aj ďalšie dve mestá – Moldava nad Bodvou (9 638) a Medzev (3 705) v západnej časti.

6.3. Hospodárstvo

6.3.1. Nezamestnanosť

Štyri Košické okresy dosahujú málo diferencované miery evidovanej nezamestnanosti dosahujúce hodnoty (október 2003) od 12,8 % do 13,7 %, teda tesne pod úrovňou celoštátneho priemeru. Okres Košice-okolie však zazname náva takmer dvojnásobnú mieru nezamestnanosti (23,5 %) ako okresy mesta Košice.

6.3.2. Mzdová úroveň

Ide o región s druhou najvyššou mzdovou hladinou v SR. Priemerná mesačná mzda znamenala úroveň 82 % úrovne priemernej mzdy v Bratislave a 110 % priemernej mzdy v SR.

6.3.3. Produkcia

Kvantitatívne charakteristiky produkcie sa z dôvodu nedostatku dát vzťahujú len na posledné roky 2000 až 2002. V mestských okresoch Košíc sa v uplynulých rokoch (2000 – 2002) zaznamenal priemerný až nadpriemerný objem hmotných investícií pripadajúcich na jedného pracovníka v priemyselných podnikoch. Podstatne však za
týmito hodnotami zaostáva jediný vidiecky okres regiónu (Košice-okolie) – graf 16.

Obzvlášť okres Košice II dosahuje nadpriemerné výsledky v produktivite práce priemyselných podnikov. Vysoká produktivita je však sprevádzaná monoštruktúrnym charakterom (hutnícky priemysel) – graf 17. Vo všetkých okresoch, za ktoré boli k dispozícii údaje, došlo v rokoch 2001 – 2002 k relatívne výraznému rastu tržieb aj pridanej hodnoty v priemyselných podnikoch – graf 18.

Príklady významných aktivít a podnikov
Priemyselný park v obci Kechnec sa ukazuje ako príklad úspešného budovania priemyselných parkov. Priemyselný park, ktorý tu má vyrásť bol obecným zastupiteľstvom spracovaný v celkovej výmere 332 hektárov. Okrem kechneckého priemyselného parku sa pripravuje aj priemyselný park KošicePereš. Nové rozvojové impulzy môže dodať prebiehajúca modernizácia medzinárodného letiska v Košiciach a výstavba diaľnice, ktorá Košice spojí s Bratislavou v roku 2010. Vysoká miera koncentrácie na hutnícky priemysel, tým aj vysoká miera závislosti od jeho vývoja.

6.4. Výkonnosť regiónu

Napriek druhým najlepším výsledkom z oblasti hrubej produkcie (hneď po Bratislave) región stráca body predovšetkým z dôvodu poklesu zamestnanosti vo všetkých odvetviach ekonomiky. Región si dlhodobo udržuje druhú najvyššiu mzdovú úroveň v krajine, avšak spolu so zhoršovaním demografickej situácie sa výrazne zhoršila aj situácia s dokončovaním bytov.