Peter Pažitný – Karol Morvay – Simona Frisová-Ondriašová – Jaroslav Kling: Sprava o výkonnosti južných regiónov

8. ZEMPLÍN

8.1. Poloha

Zemplín sa ako jediný región rozkladá po celej šírke Slovenskej republiky, od jej severnej hranice po južnú. Vypĺňa východnú časť Slovenska. Na severe susedí s Poľskom, na východe s Ukrajinou a na juhu s Maďarskom. Na západe susedí so Šarišom a Košicami. Severná časť územia je vyplnená Laboreckou vrchovinou, Bukovskými a Vihorlatskými vrchmi. Zo západu sem zasahuje aj Ondavská vrchovina a Beskydské predhorie. Južnú časť tvorí Východoslovenská nížina ohraničená zo západu Slanskými a Zemplínskymi vrchmi.

Celý región, ale hlavne jeho južná časť má hustú riečnu sieť. Hlavné rieky sú Ondava, Laborec a Latorica, ktoré sa v južnej časti zlievajú do Bodrogu. Nachádza sa tu jedna z najväčších vodných nádrží na Slovensku, Zemplínska Šírava. Na území Zemplínu sa nachádza aj najnižšie položené miesto na Slovensku – výtok rieky Bodrog z územia štátu (94 m n. m.). Okrajová poloha v rámci Slovenska určuje aj orientáciu dopravy. Hlavnou cestnou tepnou je spojenie Košice – Užhorod (Ukr.). Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou je významná najmä kvôli preprave surovín z krajín bývalého Sovietskeho zväzu.

8.2. Obyvateľstvo a sídla

Hustotou zaľudnenia 77 obyv./km2 sa región priraďuje k riedko osídleným častiam Slovenska. Územie je tvorené 326 obcami. Vidiecke obyvateľstvo predstavuje 53 % obyvateľov regiónu, zvyšok žije v 11 mestách. Región nemá jednoznačné centrum. Dve najväčšie mestá Michalovce (39 865) a Humenné (35 039) sa k sebe približujú aj počtom obyvateľov aj významom. Okrem nich sú významnejšími mestami Trebišov (22 498) a Snina (21 401). Ostatné mestá nepresahujú počtom obyvateľov hranicu 10 000.

8.3. Hospodárstvo

8.3.1. Nezamestnanosť

Z hľadiska trhu práce je problematický sever a juh regiónu, v strednej oblasti (Humenné, Svidník) je vývoj o niečo priaznivejší. Celkovo je vývoj na trhu práce silne problematický. Najnižšia miera evidovanej nezamestnanosti bola zaznamenaná (október 2003) v okrese Svidník (13,0 %). Takmer dvojnásobná miera nezamestnanosti zaťažuje okresy Sobrance (25,5 %) alebo Trebišov (25,4 %). Pozitívna tendencia k poklesu miery nezamestnanosti bola v posledných dvoch rokoch prítomná v okrese Snina, kde od okt. 2001 do okt. 2003 poklesla o 7,6 percentuálneho bodu (aj tak však ešte dosahovala 15,9 %).

8.3.2 Mzdová úroveň

Zemplín patrí medzi tri regióny s najnižšou priemernou mzdou. Priemerná mesačná mzda dosiahla 66 % úrovne priemernej mzdy v Bratislave a 88 % úrovne celoštátnej priemernej mzdy.

8.3.3. Produkcia

Kvantitatívne charakteristiky produkcie sa z dôvodu nedostatku dát vzťahujú len na posledné roky 2000 až 2002. Investičná činnosť v priemyselných orga-nizáciách bola v rokoch 2000 – 2002 nevýrazná. Objem hmotných investícií v prepočte na jedného zamestnanca ani v jednom okrese nedosiahol priemernú úroveň SR (hoci v okresoch Michalovce a Humenné sa investičná činnosť aspoň blíži k priemerným hodnotám za SR). V ostatných troch okresoch je hodnota tohto ukazovateľa mimoriadne nízka
graf 23. Podobný je výsledok produktivity práce: s priemernou hodnotou sa môže porovnávať iba v prípade dvoch okresov, v ďalších okresoch je produktivita diametrálne nižšia – graf 24. Dynamika tržieb a pridanej hodnoty je diferencovaná, najpriaznivejší je výsledok priemyselných organizácií v okrese Humenné (graf 25).

Príklady významných aktivít a podnikov

Hospodársky je región rozdelený na tri časti. Južná časť je v dôsledku priaznivých prírodných podmienok orientovaná na poľnohospodárstvo a následný potravinársky priemysel. V tejto oblasti sa nachádza aj svetoznámy Tokajský región. V strednej časti regiónu prevláda najmä chemický a elektro-technický priemysel. Okrem priemyslu sa tu rozvíja aj turistický ruch naviazaný na vodnú nádrž Zemplínska šírava a okolité Vihorlatské vrchy. Severovýchodná časť regiónu patrí medzi biosférické rezervácie európskeho významu, čo v značnej miere ovplyvňuje rozsah ekonomických aktivít – udržiavacia ťažba drevnej hmoty a cestovný ruch.
Firmy, ktoré reprezentujú tento región na popredných priečkach celoštátnych top-rebríčkov, patria predovšetkým do odvetvia chemického priemyslu.

8.4. Výkonnosť regiónu

Výkonnosť Zemplína sa počas posledných 20 rokov voči ostatným regiónom znížila takmer o 10 bodov, pričom počas celého obdobia kontinuálne klesala v priemer o 3 body za 5 rokov. Príčinou je najmä pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve a v stavebníctve ako aj výraznejší pokles miezd. Taktiež vývoj sociálnej infraštruktúry je pomalší ako v ostatných regiónoch SR.

9. TRENDY DO BUDÚCNOSTI

Perspektíva južných regiónov do budúcnosti závisí od zvládnutia troch významných faktorov:
Využitie reforiem v hospodárskej politike na makroúrovni. Napriek tomu, že drvivá väčšina týchto reforiem je regionálne neutrálna (daňová reforma, dôchodková reforma, zdravotná reforma, školská reforma, …), ich využitie v prospech regiónu závisí od miestnych elít.

Vstup do Európskej Únie pozitívne ovplyvní predovšetkým spoluprácu v prihraničných oblastiach. Zároveň spoločná poľno hospodárska politika vyvíja dva druhy tlaku. Prvý je na výrobnú sféru z hľadiska spĺňania prísnych noriem v potravinárstve, druhý je tlak konkurencie na trhoch s poľnohospodárskymi produktmi. Vzhľadom k tomu, že južné regióny sú hospodársky orientované predovšetkým na poľnohospodárstvo a potravinárstvo, budú mať priemyselné a poľnohospodárske skupiny čo najväčší záujem na vysokých dotáciách do poľnohospodárstva. Takáto stratégia však môže byť veľmi krátkodobá, lebo uprednostňuje jednu časť hospodárstva pred druhou a konzervuje nadbytočné kapacity v nezreštrukturalizovanej ponuke.
Fiškálna decentralizácia.

PAŽITNÝ, PETER – MORVAY, KAROL – FRISOVÁ-ONDRIAŠOVÁ, SIMONA – KLING, JAROSLAV. Sprava o výkonnosti južných regionov. In Madari na Slovensku (1989 – 2004) / Magyarok Szlovákiában (1989-2004). Editori: József Fazekas, Péter Huncík. Šamorín: Fórum inštitút pre výskum menšín. 2004. ISBN 978-80-89249-16-9.