Zdravie za luxusný statok9 po prvýkrát označil Kleinman (1978). Existuje široká zhoda názorov, že príjmová elasticita výdavkov na zdravotníctvo (pomer percentuálnej zmeny výdavkov k percentuálnej zmene príjmov) „leží“ medzi +1,18 až +1,36 (Donaldson a Gerard, 1993).10 Rast výdavkov závisí vo veľkej miere od nadmerných očakávaní jednotlivcov. Callahan (1994) vidí možnosť úspor pomocou apelovania na uvedomelú racionalizáciu zdravotníckej spotreby.11
Nadmerné očakávania obyvateľov sú na Slovensku navyše podporené neprimerane vysokou finančnou ochranou na ktorú spoločnosť nemá dostatok zdrojov. Systém na základe povinného zdravotného poistenia poskytuje občanom zdravotné služby „bezplatne“ bez akejkoľvek finančnej protihodnoty a pri minimálnej finančnej spoluúčasti pacienta (do 30. 5. 2003 výlučne ako doplatky za lieky). Takto široko definovaná a vládou garantovaná solidarita spôsobuje neudržateľnú výška nákladov a potláča zodpovednosť jednotlivca za svoje zdravie. Dôsledkom je kontinuálny rast nákladov nad rámec schopnosti ich financovania (tabuľka 1).
Zároveň je dôležité upozorniť na fakt, že objem výdavkov na zdravotníctvo je veľmi úzko spätý s výkonnosťou reálnej ekonomiky. Možno to znie paradoxne, ale Slovensko v súčasnosti na zdravotníctvo vydáva dokonca viac zdrojov ako je schopná ekonomika generovať.12 Požiadavky lekárov a stavovských organizácií o zvýšenie zdrojov na úro-veň „Európy“, teda 8 až 10 % HDP nie je pri súčasnej výkonnosti slovenskej ekonomiky možné (dosahujeme 51 % priemeru starých krajín EU a výdavky na zdravotníctvo tvoria v SR takmer 7 % HDP). Postupne, ako slovenská ekonomika bude dosahovať ekonomickú úroveň starých štátov EU (odhad M.E.S.A. 10. je, že SR dosiahne 80 % priemeru starých krajín EU medzi rokmi 2020 až 2025), tak aj podiel výdavkov na zdravotníctvo v pomere k HDP bude stúpať na ich úroveň. V súčasnej situácií si Slovensko so svojou výkonnosťou nemôže dovoliť vydávať na zdravotníctvo 8 až 10 % z HDP.
Účinnosť zdravotného systému je funkciou alokatívnej a technickej efektívnosti využívania disponibilných zdrojov. V neefektívnom systéme, teda aj pri zvyšovaní objemu zdrojov na zdravotníctvo, môže zdravotný stav populácie a kvalita služieb stagnovať, alebo klesať. Informácia o vysokej efektívnosti slovenského zdravotníctva je mýtus. Podľa komparatívnej štúdie porovnávajúcej krajiny OECD (Osterkamp, 2004) je efektívnosť slovenského zdravotníctva na úrovni 61,2 %.13 Znamená to, že z každej koruny sa v systéme 39 halierov stráca a neslúži na zlepšenie zdravia pacientov. Medzi hlavné príčiny patrí predovšetkým prezamestnanosť a vysoké fixné náklady systému (prebytok ponuky).
Súčasná situácia slovenského zdravotníctva je dôsledkom kumulácie súčasných demografických trendov so zdedenými systémovými deformáciami na všetkých úrovniach. Na ich odstránenie však doteraz chýbalo reformné know-how v oblasti zvýšenia efektívnosti systému a politická rozhodnosť pri presadzovaní nepopulárnych opatrení smerujúcich k zníženiu očakávaní občanov a zvýšeniu ich finančnej spoluúčasti (schéma 1).
