2. PRIORITY OBČANOV
Slovenské zdravotníctvo stojí pred najväčšou výzvou v dejinách. Náročnosť tejto výzvy spočíva v tom, že z krátkodobého hľadiska v nej niet jasného víťaza. Občan na seba musí zobrať väčšiu zodpovednosť aj v oblasti zdravia. Jednoznačným cieľom reformy je zníženie očakávaní občanov voči zdravotnému sys-tému a posilniť ich pocit zodpovednosti za vlastné zdravie. Takýto pocit sa dá vybudovať jedine jasným definovaním plne hradenej, čiastočne hradenej a nehradenej zdravotnej starostlivosti.
Na takúto definíciu je nutné vedieť priority občanov. Ministerstvo zdravotníctva preto dalo vypracovať reprezentatívny výskum o prioritách občanov14, pričom respondenti mali označiť až tri ochorenia, ktorých sa obávajú. Výsledky sú veľmi zaujímavé, pri niektorých ochoreniach až prekvapivé (tabuľka 2).
Zrejme nikoho neprekvapí, že vedú srdco- vo-cievne choroby, nádory a diabetes. Pomocou týchto troch chorôb budeme neskôr v texte hodnotiť aj zdravotný stav populácie tzv. južných regiónov. Na druhej strane prekvapivo nízko sa umiestnili gynekologické choroby, pri ktorých včasná prevencia môže výrazným spôsobom pozitívne ovplyvniť liečbu (vyšetrenie krčka maternice). Taktiež občania nízko „posadili“ aj infekčné choroby a AIDS.
3. REFORMA ZDRAVOTNÍCTVA REŠ-PEKTUJE PRIORITY OBČANOV
Pri súčasných trendoch v zdravotníctve, nevhodných východiskách, bezplatnosti zdravotníctva a široko koncipovanom Liečebnom
poriadku máme prebytok dopytu, pri prebytku ponuky, pričom obidva faktory zdravotníckeho trhu vo finančnom vyjadrení prevyšujú reálne disponibilné zdroje a vytvárajú dvojitý tlak (pozri bližšie Evans, 2001):15
Ponuka > Finančné zdroje < Dopyt
V systéme obmedzených zdrojov je nevyhnutné stanoviť spoločenské priority, teda ktoré choroby sa budú financovať plne a ktoré len čiastočne. Tento proces vymedzovania je veľmi ťažký po politickej, technickej a etickej stránke, najmä na prítomnosť veľkého počtu záujmových skupín v systéme.
Slovenská reforma podporuje princíp solidarity vyjadrený spoločenskou mierou závažnosti ochorenia – tzv. priority list. Zároveň rešpektuje priority dané občanmi. V prípadných posunoch posúva niektoré dôležité choroby smerom nahor, do tzv. národného zoznamu priorít (napr. infekčné ochorenia, či niektoré gynekologické zákroky).
Priority sa určujú ako pozitívny zoznam diagnóz zoradených podľa miery závažnosti, spoločenskej priority, či finančnej náročnosti – tzv. národný zoznam priorít. Zoznam je v určitom bode preťatý čiarou a pri diagnózach „pod čiarou” môžeme uvažovať so spoluúčasťou občanov. Spravodlivosť tohto systému je daná tým, že pre rovnakú potrebu garantuje rovnakú starostlivosť a zároveň pre nerovnakú potrebu zabezpečuje nerovnakú starostlivosť. Je vysoko solidárny s chronickými, finančne náročnými a nepoistiteľnými ochoreniami. Naopak, v tzv. ľahších diagnózach pre-náša určitú mieru finančnej spoluzodpovednosti priamo na pacienta.
4. OBYVATEĽSTVO JUŽNÝCH REGIÓNOV MÁ JEDNOZNAČNE HORŠÍ ZDRAVOTNÝ STAV AKO PRIEMER SLOVENSKA
Hodnotenie zdravotného stavu populácie tzv. južných regiónov sa opiera o údaje Ústavu
zdravotníckych informácií a štatistiky (ÚZIŠ), pričom pri ich interpretácii sa budeme musieť vyrovnať predovšetkým so zmenou územnosprávneho členenia od 1. 1. 1996. Z pôvodných 38 okresov bolo vytvorených 79 nových okresov, pričom za tzv. južné regióny považujeme tie, ktoré majú (alebo mali) spoločnú hranicu s Maďarskom a majú štatisticky významné zastúpenie maďarskej menšiny.
Aj keď vo veľkej miere sa zmena väčšiny južných regiónov nedotkla, predsa existujú určité okresy, kde sú zmeny výrazné. Pre lepšiu orientáciu a časovú porovnateľnosť údajov preto navrhujeme nasledovný prevodový mostík (tabuľka 3), ktorý síce nedokáže zachytiť všetky detailné zmeny, ale vo veľkej miere zodpovedá kritériu porovnateľnosti dát spred roka 1996 a po roku 1996.
Zdravotný stav obyvateľstva budeme hodnotiť podľa dvoch základných kritérií. Prvým je stredná dĺžka života, ktorá vyjadruje očakávanie, koľko rokov bude novorodenec žiť. Druhým je štandardizovaná miera úmrtnosti, ktorá vyjadruje mieru úmrtnosti upravenú na štandardnú vekovú štruktúru. V prípade južných regiónov budeme hodnotiť tri hlavné príčiny smrti (srdcovocievne choroby, nádory a diabetes).
