Pi, 29. marca 2024.

Peter Pažitný: Zdravotníctvo a zdravotný stav obyvateľstva južných regionov

5.2.3. Výsledok tretí: Poplatky menia hodnoty správnym smerom

Je známe, že zavedenie poplatkov v zdravotníctve z hľadiska rodinných rozpočtov predstavuje takú položku, s ktorou rodiny nekalkulovali a musia na ne uvoľniť zdroje, ktoré boli predtým určené na iné statky. Takáto zmena štruktúry výdavkov nemusí byť prijatá okamžite pozitívne, avšak výsledky prieskumu ukazujú, že zavedenie poplatkov nespôsobilo viac ako 60 % opýtaných žiadne väčšie ťažkosti (tabuľka 8).

V decembri 2002 viac ako 32 % respondentov považovalo korupciu v zdravotníctve za najzávažnejší problém (v celkovom poradí sa umiestnila hneď na druhom mieste). Oproti tomu v januári 2004 ju za najzávažnejší problém označilo už iba 10 % respondentov, pričom v celkovom poradí klesla až na siedme miesto. Považujeme to za významné potvrdenie našej teórie, že nie iba represia, ale systémové nástroje sú najlepším „liekom“ korup-cie. Zavedením poplatkov prišiel očakávaný substitučný efekt, že ľudia už nebudú mať chuť platiť ešte raz vo forme drobných pozorností, ak už raz legálne zaplatili.

5.2.4. Spoluúčasť občana na zdravotnej sta-rostlivosti je prvým skutočným krokom k reforme zdravotníctva tých, ktorí ich naozaj potrebujú, napríklad pri liečbe onkologických ochorení. To je naša cesta reformy a to sú aj jej sociálne dimenzie, ktoré častokrát „kvázi“ sociálne cítiaci politici nadarmo berú do svojich úst.

Zdravie je individuálny statok a tak ho chápu aj naši občania. S týmto názorom súhlasí úplne alebo čiastočne až 61 % respondentov. Tak isto si táto skupina myslí, že o svoje zdravie by sa mal predovšetkým starať každý sám. Len 13 percent zastáva paternalistický názor a vyjadrilo úplný súhlas s tým, že o zdravie občanov by sa mal predovšetkým starať štát. Aj z tohto dôvodu sa nám zdá, že poplatky v zdravotníctve boli občanmi napokon prijaté, pričom samotní občania dostatočne dobre chápu dôležitosť tohto kroku, ktorý je prvým signálom k zmene zdravotníctva.

Analýza dopadov zavedenia poplatkov na dostupnosti zdravotných služieb ukazuje, že ich dopady na občanov a na zdravotnícky sektor boli dobre vypočítané. Zavedenie poplatkov odbúralo nadbytočný dopyt po zdravotných službách, a zároveň len v zanedbateľnej miere znížilo dostupnosť zdravotných služieb (na úrovni štatistickej chyby). Zároveň došlo k podstatnej zmene k lepšiemu vo vnímaní korupcie ako jednému z najväčších problémov v sektore zdravotníctva.

Marginálne náklady naučili nášho občana pochopiť jednoduchú pravdu: Aj keď je zdra-votníctvo u nás bezplatné, nie je zadarmo. Marginálne poplatky, doplatky za služby, za lieky ako aj na niektoré ochorenia sa nestretávajú a ani nemôžu stretávať s porozumením. Napriek tomu ľudia postupne začínajú chápať ich význam, začínajú si uvedomovať hodnotu svojho zdravia a aj význam a hodnotu solidárnosti. Politickým problémom, ako sa ukázalo nie je ani tak zavedenie týchto poplatkov, ako otázka politickej vôle pokračovať v zmenách. A zatiaľ nikto nedokázal vyvrátiť náš elementárny argument, že prostriedky, ktoré ušetríme na zbytočných výdavkoch, akými je napríklad nadspotreba, použijeme v prospech tých, ktorí ich naozaj potrebujú, napríklad pri liečbe onkologických ochorení. To je naša cesta reformy a to sú aj jej sociálne dimenzie, ktoré častokrát „kvázi“ sociálne cítiaci politici nadarmo berú do svojich úst.