Trianonská problematika a (česko-)slovenské učebnice dejepisu (3. časť)

2015-06-10_14-08

V nasledujúci článok sa venuje téme Trianonu v učebniciach dejepisu v (Česko-)Slovensku počnúc rokom 1918 až po súčasnosť. V rámci výskumu bolo preštudovaných 33 učebníc spolu s takmer tuctom historických atlasov a učebných pomôcok. Na tomto pramennom základe sa hľadala odpoveď na otázku, do akej miery a akým spôsobom sa vyskytuje trianonská problematika v učebniciach dejepisu po roku 1918. Hlavným zmyslom a cieľom tejto práce je snaha nájsť a ponúknuť koncept, ktorý by zmodernizoval vyučovanie dejepisu ako na školách s vyučovacím jazykom slovenským, tak i maďarským.

Dôsledkom nespokojnosti s učebnicami prekladanými zo slovenských originálov, kde bol kritizovaný predovšetkým nedostatok maďarských historických reálií, vznikla na Slovensku séria „interne vypracovaných” maďarských učebníc dejepisu. Po niekoľkých desaťročiach bola učebnica autorskej dvojice Kovács – Simon prvou učebnicou na Slovensku, ktorá je z hľadiska trianonskej problematiky najmodernejšou učebnicou zo všetkých učebníc vydaných na Slovensku. Problematiku Trianonu totiž ponúka v širšom – multiperspektívnom kontexte.

Úplne iný charakter má alternatívna učebnica dejepisu pre 9. ročník základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským, ktorá vyšla v roku 1997, keďže udalosti vykresľuje výhradne z jedného zorného uhla a miestami, žiaľ, reprodukuje nepriateľský obraz Maďarov. Jej prvé učivo súvisiace s témou Trianonu sa začína slovami: „Po vyhlásení vojny Srbsku zavládlo medzi časťou obyvateľov Rakúsko-Uhorska vojnové nadšenie. Vojna mala trvať krátko a skončiť sa rýchlym víťazstvom. Každý protivojnový protest sa prísne trestal. Tak sa do väzníc a pod policajný dozor dostali stovky odporcov vojny z celého Rakúsko-Uhorska, medzi nimi aj veľa Slovákov.“ Žiaci sa z nej teda dozvedia, že vzťah Slovákov k Uhorsku v roku 1914 sa vyčerpal tým, že museli narukovať do nenávidenej rakúsko-uhorskej armády a pokiaľ to odmietli, štátne orgány monarchie ich prísne potrestali. Pre slovenských deviatakov sa najnovšie dejiny Slovákov začínajú v kontexte nasledovných pojmov, nesúcich negatívne vedľajšie významy: „protivojnový protest, prísne tresty, väznice, policajný dozor, prísna cenzúra, mimoriadne zákony bez parlamentu.“

Učebnica necháva široký priestor medzinárodnému ako aj českému a slovenskému kontextu: Slováci na frontoch prvej svetovej vojny (s. 6-8), Slovenský a český zahraničný odboj (s. 8-10), potom Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik Česko-slovenského štátu (s. 10-13). Kapitola venovaná dezintegrácii Uhorska sa končí slovami: „Zánikom Rakúsko-Uhorska sa skončili dejiny uhorského štátu, v ktorom Slováci žili tisíc rokov.“

V učebnici sa nachádza množstvo prameňov a dokonca i dve porovnávacie mapy, ktoré zachytávajú monarchiu pred jej rozpadom a pomery po roku 1920. Medzi úlohami sa nachádza jedna, ktorá od žiakov požaduje, aby na základe máp vymenovali štáty, ktoré vznikli na bývalom území monarchie.

Učebnica následne prináša podrobný slovenský pohľad na vznik republiky, jej hospodárske a iné pomery. Podobne ako učebnice spred roku 1989 venuje osobitnú pozornosť Maďarskej republike rád: „Maďarská Červená armáda […] 20. mája 1919 začala útok proti Slovensku od Štúrova po Miškovec. […] Na území obsadenom maďarskou Červenou armádou nastalo kruté prenasledovanie slovenských národovcov. Vznikli veľké hospodárske škody.“ Podrobnejšie než dovtedy ktorákoľvek slovenská učebnica sa venuje aj trianonskej problematike: „Vytlačenie maďarských vojsk zo Slovenska ešte úplne neriešilo otázku južných hraníc Slovenska. Touto otázkou sa zaoberala mierová konferencia v Paríži, ktorá rozhodla 4. júna 1920. Maďarsko muselo v zámku Trianon pri Paríži podpísať mierovú zmluvu, v ktorej sa zaviazalo rešpektovať štátne hranice so Slovenskom a okolitými krajinami.“

Názor na túto udalosť majú formovať aj tri historické pramene. Ide o podpis Edvarda Beneša a Štefana Osuského pod Trianonskou mierovou zmluvou, vedľa neho je pero, ktorým bola zmluva podpísaná. Ešte zaujímavejší je tretí prameň, ktorým je obrázok s nasledovným nápisom Na pomoc Slovensku doplnený o informáciu: „Pohľadnica na pomoc Slovensku proti útoku maďarských boľševikov“, teda pohľadnica približujúca útok maďarských boľševikov proti Slovensku. Prečo je tento obrázok problematický? V prvom rade, obrázok takéhoto druhu sa v učebnici nesmie objaviť bez vhodného didaktického aparátu, teda bez cielených otázok a úloh. Bez nich nadobúda štvavý charakter, vytvára stereotyp barbarského a násilníckeho maďarského vojaka. Rovnakým spôsobom počas prvej svetovej vojny štvala anglická a francúzska propaganda proti „húnskym” nemeckým vojakom. Minimálne bolo potrebné tiež posúdiť, či je z pedagogického hľadiska vhodné takýto prameň, ktorý môže podnecovať k prejavom nenávisti, zaradiť do učebnice.

Vyššie uvedený príklad je skôr atypický. Oveľa charakteristickejším javom pre učebnice vydané po roku 2000 je istá zmena koncepcie ohľadom Trianonu. Pokým autorské kolektívy Kováč – Kamenec – Kratochvíl, Kovács – Simon, ale i Letzova učebnica, vysvetľovali tematiku v kontexte národných dejín, zatiaľ tie novšie zaraďujú tému do učiva všeobecných dejín. Pre slovenské prostredie je pritom charakteristické, že všeobecné dejiny sa podávajú v samostatných častiach učebníc, teda aj fyzicky oddelené od dejín národných.

Po roku 2005 boli vydané dve učebnice, v ktorých je takto podaná téma prvej svetovej vojny a v rámci nej aj Trianon. Pritom jedna vyšla v súkromnom vydaní, druhá ako štátom vydaná učebnica. Prvou sú Svetové dejiny Mariána Damakoša napísané rozvážnym jazykom. Autor venuje celú kapitolu v rozsahu siedmych strán mierovým zmluvám uzavretým v okolí Paríža (versaillská, saint-germainská, neuillská, trianonská, sèvreská, vznik Spoločnosti národov), pričom takmer dve strany sa týkajú mierovej zmluvy s Maďarskom. Okrem pokojného tónu je zvláštnosťou textu aj to, že v ňom pre slovenských žiakov konštatuje (zvýraznené tučným písmom), čo dosiaľ nenapísala ani jedna československá učebnica: „Územné straty v prospech ČSR: Slovensko, vrátane prevažne po maďarsky hovoriaceho obyvateľstva na Žitnom ostrove; Podkarpatská Rus s rusínskym obyvateľstvom.“

Rovnako je v tejto učebnici novinkou, že jednou vetou – hoci diskutabilne, ale predsa – poukazuje na dnešný význam Trianonu vo verejnom živote: „Trianonská mierová zmluva sa stala nočnou morou pre celú maďarskú medzivojnovú politiku, ale až do dnešných dní sa objavujú hlasy požadujúce jej revíziu. Mnohí Maďari neboli ochotní zmieriť sa s tým, že zo dňa na deň sa z vládnuceho »panského« národa stala menšina.“

Aj v nateraz poslednej učebnici určenej pre slovenské gymnáziá sa téma Trianonu objavuje v kontexte udalostí po prvej svetovej vojne. I táto kniha popisuje mierové zmluvy v chronologickom poradí a historický kontext rozširuje aj tým, že popisuje udalosti washingtonskej konferencie. Kniha sa nesie v rozvážnom tóne: „Trianonská mierová zmluva vznikala veľmi ťažko. Novovzniknutá Maďarská republika prechádzala zložitým vnútropolitickým vývojom. Po zániku Uhorska krajina stratila tri štvrtiny svojho územia, na ktorom vznikli nové štáty. […] Na jar roku 1919 sa republika stala obeťou socialistického puču, takto vznikla Maďarská republika rád. Po jej potlačení za pomoci zahraničných intervenčných vojsk sa politická situácia upokojila a v roku 1920 obnovili kráľovstvo. Trianonskú mierovú zmluvu podpísali 4. júna 1920. Maďarsko prijalo podmienky mierovej zmluvy len pod medzinárodným nátlakom a už od jej podpísania sa usilovalo o jej revíziu.“

Akokoľvek sa nám môže zdať tento, miestami empatický, text dobre mienený, v súvislosti s ním sa objavuje viacero problémov. V prvom rade v ňom nič nepoukazuje na to, že by Trianon súvisel s Československom! Podľa vyššie uvedenej interpretácie je Trianon vnútropolitickou záležitosťou Maďarska, ktorá akoby nijako nesúvisela so vznikom, územím, či obyvateľstvom ČSR, Rumunska, či Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. A aj napriek absencii týchto údajov sa na konci citovaného odseku objavuje negatívny, strašidelný prízrak revízie.

Analýza posledných dvoch slovenských učebníc dejepisu prináša viacero poučení. Na jednej strane je možná alternatíva predstavenia tematiky Trianonu v širšom medzinárodnom kontexte. Je to žiaduce nielen preto, že širší historický kontext v (česko-) slovenských učebniciach dlhé desaťročia chýbal, ale aj z dôvodu, že takto sa téma stáva pre všetkých pochopiteľnejšou a stráviteľnejšou. Navyše v širšom medzinárodnom kontexte sa stierajú etnocentrické hľadiská, či zjednodušené predstavy o „víťazoch“ a „porazených“. Druhým ponaučením je, že ak kontext až priveľmi otvoríme, autorský text nadobúda tendenciu odpútať sa od problematických, ale veľmi dôležitých tém, ako je napríklad etnické zloženie získaných či stratených území atď. Toto bolo možné vidieť na prípade učebnice z roku 2006, ktorá hovorí len o stratených územiach Maďarska, ale o ľuďoch, obyvateľoch mlčí. Teda priveľmi elegantný text nie je prejavom historickej empatie, ale slúži na obchádzanie najbolestivejších problémov.

Barnabás VAJDA
(autor je historik)

FOTO: kolozsvaros.ro

Článok je súčasťou publikácie: Rozpad Uhorska a Trianonská mierová zmluva. K politikám pamäti na Slovensku a v Maďarsku.