Zuzana Mészárosová-Lamplová: Slováci a Maďari na južnom Slovensku – možnosti uplatňovania jazykových práv


MÉSZÁROSOVÁ-LAMPLOVÁ, ZUZANA. Slováci a Maďari na južnom Slovensku – možnosti uplatňovania jazykových práv. In Národný populizmus na Slovensku a slovensko-madarské vztahy 2006 – 2009, Editor: Kálmán Petõcz. Šamorín: Fórum inštitút pre výskum menšín. 2009.

„Nech nás ruka tvoja vodí, chráň nám mravy, chlieb a reč.“ (Jednotný katolícky spevník, pieseň č. 299)

Neustále sa opakujúce výroky rôznych politických a kultúrnych subjektov o ohrozovaní jazykových práv a národnej identity Slovákov, žijúcich na národnostne zmiešanom území južného Slovenska, môžu vzbudzovať a často aj vzbudzujú dojem, že na tomto teritóriu Maďari všemožne potláčajú Slovákov, a tým ich vlastne nútia k asimilácii. Je to skutočne pravda? Aké sú možnosti používania materinského jazyka na južnom Slovensku? Sú to iba deklarované, ale nenaplnené možnosti, alebo ide o reálne uplatňované jazykové práva? Existuje jazyková asimilácia? Vo svojom príspevku sa pokúsim odpovedať na tieto otázky. Neopieram sa pritom o rôzne domnienky, fámy, atď., ale o názory tých najviac zainteresovaných, t. j. obyvateľov zmiešaných území. Práve oni boli cieľovou skupinou spoločného sociologického výskumu Fórum inštitútu pre výskum menšín v Šamoríne a Kultúrneho observatória Národného osvetového centra v Bratislave. Výskum prebiehal v roku 2007. Výskumný súbor tvorilo 821 respondentov – 47 % Slovákov a 53 % Maďarov. Vzorka bola reprezentatívna podľa národnosti, pohlavia, vekových kohort, vzdelania a počtu obyvateľov obce. Okrem týchto údajov použijem aj niektoré poznatky z kvalitatívneho výskumu z roku 2008/20091, ktorý bol realizovaný na tom istom území, metódou fokusových skupín.

Národná identita znamená historickú, jazykovú a kultúrnu identitu, t. j. totožnosť, ktorá nie je vrodená, ale sa postupne vytvára a počas života jednotlivca sa neustále formuje. Preto hovoríme o faktoroch pôsobiacich na vytváranie a formovanie národnej identity. Ide o komplex faktorov, počnúc pôvodom a národnou identitou rodičov cez spoločensko-kultúrne a hospodársko-politické makroa mikroprostredie, v ktorom daný človek žije, až po globalizačné a mnohé iné faktory. Nie všetky faktory sú vždy rovnako dôležité. V určitých životných fázach niektoré z nich nadobudnú väčší význam, ako ostatné. V inom období zas práve tie môžu ustúpiť do pozadia, a predtým menej významný faktor môže získať na váhe. Existujú ale aj také faktory, ktoré majú z hľadiska vytvorenia a formovania národnej identity trvalý význam. Jedným z nich je materinský jazyk a podmienky/možnosti jeho používania.

Dominantný jazyk komunikácíe

Rodinná komunikácia v detstve respondenta

V tomto výskume sme sa nepýtali na materinský jazyk, ale na to, ako sa doma respondent rozprával počas svojho detstva so svojimi rodičmi. Predpokladali sme, že u Slovákov bola dominantným jazykom rodinnej komunikácie slovenčina, u Maďarov zas maďarčina. Predpoklad sa síce u väčšiny respondentov naplnil, ale zistili sme, že sú Slováci, ktorí komunikovali výlučne alebo skôr po maďarsky, a sú Maďari, ktorí používali výlučne alebo skôr slovenčinu.

74 % Slovákov sa rozprávalo so svojimi rodičmi výlučne po slovensky. U štvrtiny Slovákov sa v jazyku rodinnej komunikácie objavuje aj maďarčina, aj keď nie v rovnakej miere: 17 % respondentov slovenskej národnosti hovorilo aj po maďarsky, ale v ich rodinnej komunikácii predsa len prevládala slovenčina. Ostatní sa rozprávali skôr alebo výlučne po maďarsky. Z týchto údajov vyplýva, že kým u väčšiny Slovákov bola dominantným jazykom rodinnej komunikácie slovenčina, takmer každý desiaty Slovák vyrastal v rodinnom prostredí, v ktorom bola dominantným jazykom maďarčina (graf 1).

Aj u respondentov maďarskej národnosti môžeme z hľadiska dominantného jazyka rodinnej komunikácie hovoriť o dvoch skupinách. Väčšiu tvoria tí, u ktorých doma prevládala maďarčina. Z tejto 97 percentnej skupiny až 80 % hovorilo výlučne po maďarsky, 17 % skôr po maďarsky. Slovenčinu, ako dominantný jazyk rodinnej komunikácie, označili 3 percentá Maďarov (graf 2).

Napriek tomu, že takmer každý desiaty Slovák vyrastal v rodinnom prostredí, kde sa hovorilo výlučne alebo skôr po maďarsky, po dosiahnutí patričného veku 99 % Slovákov nastúpilo do základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským. Základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským navštevovalo iba 1 percento Slovákov. Teda rodičia Slovákov, nezávisle od dominantného jazyka rodinnej komunikácie, jednoznačne uprednostnili základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským. Školy vyššieho stupňa, ktoré navštevovali Slováci, boli bez výnimky školy s vyučovacím jazykom slovenským.

Stránky: 1 2 3 4