Zuzana Mészárosová-Lamplová: Slováci a Maďari na južnom Slovensku – možnosti uplatňovania jazykových práv


Komunikácia v rodinách v súčasnosti

Z vydatých/ženatých Sloveniek/Slovákov 25 % žije v miešanom slovenskomaďarskom manželstve. Z detí týchto párov 97 % navštevovalo/navštevuje základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským, 3 % chodilo/chodí do maďarskej základnej školy. V súčasnosti v rodinnej komunikácii slovenských respondentov prevláda slovenský jazyk (graf 3). Platí to aj pre zmiešané manželstvá, až na výnimku vzájomnej komunikácie detí a rodiča maďarskej národnosti. Polovica týchto rodičov sa totiž s deťmi rozpráva po maďarsky.

Ako sa vyvíjali sledované oblasti v prípade Maďarov? V predošlom texte som poukázala na to, že 97 % pochádza z rodiny, kde sa komunikovalo výhradne alebo skôr po maďarsky. Na základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským však nastúpilo iba 80 % respondentov. 20 % navštevovalo slovenskú základnú školu. Z detí všetkých maďarských respondentov navštevuje základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským 25 % –  pričom iba 13 % týchto detí pochádza zo zmiešaného, slovensko-maďarského manželstva. Dominancia jazyka rodinnej komunikácie v súčasnosti nie je taká jednoznačná, ako v prípade slovenských respondentov. V zmiešaných manželstvách závisí od konkrétnych rodinných príslušníkov: maďarčina dominuje v komunikácii maďarského rodiča s deťmi, a vo vzájomnej komunikácii detí. Slovenčina sa uprednostňuje vo vzájomnej komunikácii manželov, a najmä v komunikácii slovenského rodiča s deťmi (graf 4).

V homogénnych maďarských manželstvách jazyk súčasnej rodinnej komunikácie je významne ovplyvnený vyučovacím jazykom základnej školy, ktorú respondent navštevoval. Ak chodil do maďarskej školy, v rodinnej komunikácii jednoznačne dominuje maďarský jazyk. Ak navštevoval slovenskú školu, dominancia maďarčiny sa výrazne zníži (graf 5).

Súčasná mimorodinná, resp. verejná komunikácia

Pristavme sa teraz pri otázke, aký jazyk používajú Slováci a Maďari v mimorodinnej komunikácii, konkrétne na pracovisku, v úradnom styku, v obchodoch a pri susedských rozhovoroch.

Podiely po slovensky či po maďarsky komunikujúcich Slovákov a Maďarov sú znázornené grafmi 6 a 7. Z týchto údajov vyplýva, že na južnom Slovensku nie je problém dohovoriť sa po slovensky, veď drvivá väčšina Slovákov v mimorodinnej komunikácii používa svoj jazyk. Ale nie je problémom ani dorozumievanie sa v maďarčine, veď aj Maďari používajú svoj jazyk, aj keď v menšej miere, ako Slováci slovenčinu.

K tomu, aby Slováci a Maďari mohli spolu komunikovať, resp. komunikovať v druhom jazyku, je potrebné, aby ten druhý jazyk ovládali. Podľa vyjadrenia slovenských respondentov 60 % z nich vie po maďarsky. Polovica z nich uviedla dobrú maďarčinu, druhá polovica čiastočné ovládanie maďarčiny. Zároveň 93 % Slovákov si myslí, že Maďari by mali ovládať okrem materinského jazyka aj slovenčinu.

Z Maďarov iba jedno percento respondentov nevie po slovensky, ostatní odpovedali kladne. 76 % vie dobre po slovensky, 23 % čiastočne. Znalosť slovenčiny je podmienená vekom a stupňom vzdelania. Slovenčinu najmenej ovládajú dôchodcovia so základným vzdelaním a najmladšia a najstaršia skupina nezamestnaných so základným vzdelaním.

Zhrňme teda, čo sme sa dozvedeli o jazykovej komunikácii Slovákov a Maďarov žijúcich na národnostne zmiešanom území. Zistili sme, že 3 % Maďarov pochádza z dominantne slovensky komunikujúcich rodín. Sú to asimilovaní Slováci? Možno áno. Ale v tom prípade tých takmer 10 % Slovákov, ktorí pochádzajú z dominantne maďarsky komunikujúcich rodín, musíme považovať za asimilovaných Maďarov.

Nielen tieto, ale všetky uvedené údaje svedčia o tom, že národná identita Maďarov je ohrozená viac, ako národná identita Slovákov. Veď Slováci prostredníctvom využívania služieb základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským a prostredníctvom rodinnej a mimorodinnej komunikácie, v ktorej dominuje slovenčina, bez problémov udržiavajú kontinuitu používania slovenského jazyka, ako jedného z najvýznamnejších faktorov zachovania a posilnenia národnej identity. To, že až 60 % z nich vie po maďarsky, neohrozuje ich identitu, veď keby to tak bolo, na južnom Slovensku by dnes žilo o 60 % viac Maďarov. Ovládanie a používanie maďarského jazyka nevedie ku strate slovenskej identity. Podobne ani ovládanie a používanie slovenského jazyka nemôže ohroziť maďarskú identitu. Ohrozuje ju však postupné odpútanie sa od maďarského jazyka, ktoré sa prejavuje v tom, že časť maďarských rodičov komunikuje so svojimi deťmi po slovensky a posiela ich do slovenských základných škôl.

Stránky: 1 2 3 4