Št, 28. marca 2024.

Zuzana Mészárosová-Lamplová: Slováci a Maďari na južnom Slovensku – možnosti uplatňovania jazykových práv

Názory Slovákov o možnostiach používania materinského jazyka na južnom Slovensku

V období 2001 –  2007 sa postavenie slovenského jazyka na južnom Slovensku posilnilo. Svedčia o tom aj údaje z grafu 8. Znížil sa totiž podiel Slovákov, podľa ktorých sa na zmiešanom území nedá zaobísť bez dobrej znalosti maďarčiny. Zároveň sa zvýšil podiel Slovákov, podľa ktorých sa na tomto území –  kde sami žijú –  bez dobrej znalosti maďarčiny dá zaobísť, ale bez dobrej znalosti slovenčiny nie. Slovenčina sa teda stáva dominantným jazykom aj na južnom Slovensku.

Väčšina Slovákov sa nesťažuje ani na možnosti používania slovenského jazyka. Práve naopak. V roku 2007 až 86 % vyjadrilo spokojnosť s možnosťami používania slovenského jazyka v úradnom styku, a 78 % s možnosťami vyučovania v materinskom jazyku.

Keď porovnáme hodnotenie možností vyučovania v materinskom jazyku v okrese, v ktorom respondent žije, na prvý pohľad je zrejmé, že Slováci sú spokojnejší, napriek tomu, že aj väčšina Maďarov je spokojná. Zo vzájomného hodnotenia možností vyučovania v materinskom jazyku zase vyplýva, že podľa Maďarov z hľadiska jednotlivých typov výchovno-vzdelávacích ustanovizní nie je rozdiel medzi možnosťami slovenského a maďarského vyučovania (výnimkou sú stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským, ktorých je menej). Podľa Slovákov je viac možností študovať v slovenskom jazyku, ako v maďarskom (graf 9).

Takéto názory drvivej väčšiny Slovákov z južného Slovenska nepotvrdzujú názor o potláčaní a ústupe slovenského jazyka z verejného života, práve naopak. Slováci sa necítia byť nútení ani k tomu, aby sa naučili po maďarsky, veď dorozumievanie sa slovenčinou je na tomto území každodennou, nikým nespochybniteľnou praxou. V súčasnosti sa stalo samozrejmosťou, že skupinka Maďarov, ku ktorej sa pridá čo i len jeden Slovák, automaticky zmení jazyk komunikácie na slovenčinu2.

Diskriminácia a jej príčiny

Graf 10 znázorňuje podiel respondentov, ktorí boli počas svojho doterajšieho života z rôznych dôvodov diskriminovaní.

Hoci vekovú diskrimináciu pociťovalo viac Slovákov ako Maďarov, a diskrimináciu kvôli materiálnej situácii, pohlaviu a povolaniu spomenul rovnaký podiel Slovákov a Maďarov, Maďari sa celkovo častejšie cítia byť diskriminovaní. Z hľadiska témy tohto príspevku je však obzvlášť dôležité, že najčastejšou príčinou ich diskriminácie je materinský jazyk a národnosť. Až 39 % Maďarov má negatívnu skúsenosť kvôli používaniu maďarčiny, a 35 % kvôli tomu, že sa považuje za Maďara3. Ako vidíme, podobné zlé skúsenosti s materinským jazykom a s národnosťou majú aj niektorí Slováci, ale ich podiel je výrazne nižší ako podielu takto diskriminovaných Maďarov. Samozrejme, diskriminácia nemá „prípustné” minimum, veď každý jeden prípad či už Maďara alebo Slováka je nespravodlivý a neospravedlniteľný. Údaje však opätovne dokazujú, že na južnom Slovensku nemožno hovoriť 0 „maďarskom útlaku” Slovákov.