Maďarský kabinet čelí v poslednom čase silnej kritike zo strany Európskej Únie. Kritiku vyvolával v minulosti najviac mediálny zákon a sporná reforma súdnictva. Prvý zákon umožňuje Mediálnej rade, ktorá je zložená z politických nominantov, udeľovať pokuty verejnoprávnym aj súkromným médiám, druhý predpisuje selektívne prepustenie sudcov v dôchodcovskom veku. Sporný je aj zákon o bankách, ktorý jednostranne nariaďuje finančným inštitúciám ponúknuť možnosť okamžitého splatenia dlhov pre dlžníkov, ktorí sú zadlžení v zahraničnej mene. V pozadí tohto kroku je nadmerná zadlženosť Maďarov vo švajčiarskych frankoch. Posilnenie švajčiarskeho franku v dôsledku krízy zaťažovalo dlžníkov čoraz viac, preto vláda zasiahla na úkor bánk. Zmeny nie sú definitívne, viaceré z nich skúmajú európske orgány a môžu prinútiť Maďarsko, aby prehodnotilo sporné opatrenia. Pochybnostiam čelí aj nová ústava, ktorá odoberá určité právomoci Ústavnému súdu v oblasti posudzovania ekonomických zákonov. Mení spôsob obsadzovania pozície guvernéra a iných kľúčových postov centrálnej banky, podľa kritikov tým vytvára priestor pre politických nominantov. Orbánova centralizácia vyvoláva silné obavy v EÚ, ktorá už viackrát upozorňovala Maďarsko a požadovala garancie, ktoré zabezpečia chod základných demokratických inštitúcií. Maďarská vláda však rada interpretuje kritiku krajiny ako útoky namierenú na suverenitu štátu, resp. ju považuje za nepochopenie „neortodoxných“, teda neštandardných riešení.
