Keď v roku 2004 vznikla Univerzita Jánosa Selyeho v Komárne, kde sa vyučuje v maďarčine, veľa maďarských občanov, študentov sa potešilo. Nebolo však menej ani tých, ktorí jej budúcnosť nevideli ružovo. Za uplynulých pár rokov tu získali diplom už tri ročníky, a tento akademický rok je pre túto inštitúciu už v poradí ôsmym. Mohli by sme povedať, že je už za vodou, že už potvrdila svoju opodstatnenosť. S rektorom univerzity Jánosom Tóthom sme sa rozprávali o tom, kde má svoje miesto Univerzita Jánosa Selyeho medzi vysokými školami Slovenskej republiky a na akom mieste by ju chcel vidieť on sám o niekoľko rokov.
Ktoré z vašich cieľov sa vám podarilo uskutočniť za tri roky vášho pôsobenia vo funkcii rektora?
Vyzdvihol by som to najdôležitejšie: podarilo sa nám spolu s kolegami dosiahnuť, že naše informačné systémy a vnútorné postupy sú kompatibilné s ostatnými univerzitami na Slovensku. Na prvý pohľad sa to zdá len administratívny úkono, ale bola to veľmi potrebná, neľahká a dôležitá úloha, splnením ktorej sme teraz súčasťou informačného systému, pomocou ktorého sa sleduje fungovanie dvadsiatich vysokých škôl od Košíc až po Bratislavu. Tento systém garantuje, aby aj naša univerzita na základe svojich výsledkov a údajov dostávala pravidelne dotáciu zo štátneho rozpočtu, ktorá jej prislúcha, vychádzajúc z počtu študentov a našich spoločných výsledkov. Vďaka tomu sme získali do rozpočtu o štyritisíc eur viac ako v období pre rokom 2009, a to aj napriek tomu, že máme menej študentov.
Naozaj klesol počet študentov, alebo sa len zmenil spôsob vykazovania?
Pred tromi rokmi sme mali 2550 študentov, teraz 2355. Študentov diaľkového štúdia počítajú s 0,3–0,5-násobkom, to znamená, že v skutočnosti máme viac študentov ako vo výkazoch. Museli sme zaviesť systém aj do počtu a zloženia študentov, ako aj do školného, nakoľko podľa zákona o vysokých školách počet poslucháčov diaľkového štúdia nemôže byť vyšší ako počet študentov denného štúdia. U nás ich bolo viac, ale nateraz sme už dosiahli, že len tridsaťšesť percent našich poslucháčov študuje diaľkovo.
Univerzita štartovala s pedagogickou, ekonomickou a teologickou fakultou reformovanej cirkvi a dodnes takto funguje. Zostáva štruktúra univerzity naďalej rovnaká?
Samozrejme evidujeme záujem o ďalšie fakulty a odbory, ale nie je jednoduché vytvoriť napríklad novú fakultu, a napokon by ani nebolo rozumné, keby fungovali s malým počtom odborov alebo študentov. Oplatí sa teda vytvoriť len také fakulty, ktoré sú životaschopné, sebestačné a sú schopné získať akreditáciu. Naše katedry bez problémov získali akreditáciu a vedecké hodnotenia. Na pedagogickej fakulte študuje 1155 študentov a táto fakulta dostáva 43 percent z ročného rozpočtu, 52 percent dostáva ekonomická so svojimi 1058 poslucháčmi, a zvyšok zostáva teológii. Nemusím asi zdôrazňovať, že oproti tomu je vzdelávanie budúcich učiteľov najnáročnejšie na pedagógov – na pedagogickej fakulte vyučuje 45, na ekonomickej 35 kolegov. Občas je teda potrebné presmerovanie peňazí v rámci univerzity, lebo všetci veľmi dobre vieme, akí sú potrební učitelia v našich školách s vyučovacím jazykom maďarským.
V tomto školskom roku ste však otvorili aj nové odbory. Aký bol o ne záujem?
Našou pýchou je odbor matematika – informatika, o ktorú žiadali tri vysoké školy, ale akreditáciu sme získali len my. Prijali sme dvadsaťpäť študentov a dúfam, že tento odbor bude jedným z našich „ťahúnov“. Rovnako pyšný som na odbor biológia a vyzerá to tak, že máme šancu získať odbor chémia a ekológia. Podmienky sú dané, pomocou európskeho grantu sme dokázali vybudovať chemicko-biologicko-ekologické laboratórium, ktoré má hodnotu jedného milióna eur. Odštartovali sme odbor sociológia a aplikovaná informatika a študenti môžu pokračovať v doktorandskom štúdiu okrem teológie aj v odboroch maďarský jazyk a literatúra, a neposlednom rade máme aj na fakulte teológie jeden nový odbor: diakónia, sociológia a sociálna práca.
Rozmýšľam správne, keď si myslím, že tento posledný odbor bol potrebný aj preto, lebo na Slovensku už nie je nedostatok reformovaných farárov?
Nedostatok už nie je, ale vždy bude potrebný desať-dvanásťnásobný „dorast“. Dôvod, pre ktorý sme otvorili túto trojkombináciu odborov spočíva skôr v spoločenských potrebách a dopyte. Dôsledkom hospodárskej krízy stále stúpa počet ľudí, ktorí potrebujú pomoc, nikdy ešte nebola taká potreba odborne vzdelaných sociálnych pracovníkov ako dnes.
Na začiatku univerzita zápasila s problémom, že profesori a docenti z Maďarska, ktorí boli odbornými garantmi niektorých odborov, sa veľakrát ani nezúčastňovali práce, dávali len svoje mená. Podarilo sa to zmeniť?
Naši vedúci katedier sú u nás v hlavnom pracovnom pomere, a vyznajú sa v slovenských zákonoch a systéme vysokého školstva. Sme schopní podávať čoraz vyšší počet kvalitných projektov, pomocou ktorých aj získavame dotácie, ale čo je dôležitejšie, myslím si, že z pedagógov univerzity sa pomaly vytvára správny kolektív.
Čiže už nie je problém získavať ľudí hoci aj na plný úväzok?
Ani teraz sa nedá povedať, že všetci profesori či docenti, ktorí vedia po maďarsky, ihneď a s radosťou prijmú ponuku, aby tu vyučovali alebo garantovali nejaký odbor. Veľa z nich zostáva na svojich pôvodných pracoviskách, lebo tam majú istejší, vyšší príjem. Nevyčítam im to, lebo je pravda, že bratislavské vysoké školy majú viac peňazí, vedia si lepšie zaplatiť svojich zamestnancov. O to viac si cením tých uznávaných odborníkov, ktorí sa aj napriek tomu rozhodnú, rozhodli pre našu univerzitu.
Ak je vysoká škola menšia, môže to byť aj výhodou pre ňu, lebo vyučujúci poznajú všetkých študentov, majú možnosť sa im viac venovať. Ostáva už len vymyslieť, v čom by mohla byť Univerzita Jánosa Selyeho jedinečná a nenapodobiteľná.
Jednak musíme publikovať kvalitné vedecké práce, ďalej prevádzkovať také odbory, a takým spôsobom, aby naši študenti boli žiadaní na trhu práce. Ako matematik hovorím domov, ale nový odbor matematika–informatika môže byť taký. Odštartovali sme ho bez pomoci z Maďarska s našimi maďarským odborníkmi zo Slovenska, a to mu dáva nádej.
Ak by sa vás opýtal maturujúci žiak, prečo by sa mal hlásiť na vašu univerzitu, čo by ste mu odpovedali?
Ak chce človek presvedčiť žiaka, musí rozmýšľať jeho hlavou, preto by som argumentoval vzdelávaním v materinskom jazyku, kvalitou vzdelávania a pestrým študentským životom. Komárno je kultúrnym centrom južného Slovenska, je tu veľa podujatí, aj poslucháči organizujú veľa prednášok, zábavných športových podujatí. Tradične sa usporadúva letný tábor pre prijatých poslucháčov v lete a univerzitné dni v apríli. Poslucháči majú svoju samosprávu, ktorá má jedinečné práva a aktivity aj v rámci Slovenska. Jej členovia berú svoju prácu vážne. Ja to považujem za veľmi dôležité, pretože to dáva univerzite dušu, atmosféru, pomocou toho s a stáva žiadanou.
Tri ročníky získali na vašej škole magisterské vzdelanie. Viete, koľkí z nich sú úspešní a koľkí sa zamestnali?
Vo výkaze z rokov 2008–9 sa píše, že 10,9 percent našich študentov sa nevedelo zamestnať. Môže to byť aj zavádzajúci údaj, pretože v roku 2008 sme ešte nemali končiaci ročník, takže jeden rok vypadol. Musíme brať do úvahy aj to, že slovenské inštitúcie s veľkými tradíciami vykazovali tiež v priemere 10,3–10,6 percent, napriek tomu, že v južných častiach, kde býva väčšina maďarského obyvateľstva, je najväčšia nezamestnanosť. Údaj je aj preto relatívny, lebo je iné brať desať percent zo šesťtisíc diplomantov alebo z tristo. V ďalšom roku tento výsledok už bol 5,7 percent, čo je obrovský skok.
Máte možnosť podporovať finančne znevýhodnených študentov?
Od štátu dostávame aj na tento účel konkrétnu sumu, a dvadsať percent školného dávame do štipendijného fondu. Štvrťročne podávajú dekanské úrady návrhy na motivačné a sociálne štipendiá, ako aj na podporu na účasť v rôznych súťažiach. Tieto návrhy odsúhlasuje štipendijná rada, ktorej členom sú z deviatich štyria študenti.
Ako by ste chceli vidieť univerzitu o ďalších sedem rokov?
Chcel by som vidieť inštitúciu, ktorá je sama o sebe hodnotou, nielen preto, lebo sa v nej vyučuje po maďarsky, ktorá má jasný cieľ do budúcna, a ktorej študenti budú mať dôvod byť pyšnými na to, že vo svojom materinskom jazyku u nás doma získali hodnotné vzdelanie, ktoré je uznávané aj vo svete.
Text: Mária Vrabcová
Preklad: Liliana Bolemant
Foto: Tibor Somogyi
