Št, 28. marca 2024.

Attila Lovász: Maďarská tlač

LOVÁSZ, ATTILA. Maďarská tlač. In Maďari na Slovensku (1989 – 2004). 2004, Fórum inštitút pre výskum menšín.

1. MAĎARSKÁ TLAČ A ZMENA REŽIMU

Maďarská tlač na Slovensku zdedila koncom roku 1989 mediálnu štruktúru z čias komunistického režimu. Patril k nej stranícky denník Új Szó (maďarský ekvivalent Pravdy), mládežnícky týždenník Új Ifjúság (maďarská obdoba denníka Smena), Nő (maďarská pararela Slovenky, A Hét [Týždeň], týždenník pre kultúru, ktorý mal osobitné miesto v existujúcom systéme maďarskej tlače na Slovensku. Bolo to dané tým, že vydavateľ týždenníka (ÚV Csemadok) bol do určitej miery špecifickou organizáciou v rámci socialistického tábora. Maďarská menšina však nemala odborársky denník (Práca vychádzala bez maďarského pendantu). Vo všetkých 13-tich okresoch, kde žilo maďarské obyvateľstvo, vychádzali okresné noviny – niekde dvojjazyčné, miestami v osobitnej slovenskej a maďarskej verzii. Československý rozhlas na Slovensku mal samostatnú maďarskú redakciu, ktorá sa zachovala až dodnes. Okrem toho v televízii sa vysielal polhodinový magazín, ktorého úroveň sa síce výrazne nezvýšila, avšak jeho vysielacia doba sa podstatne rozšírila.

V čase zmeny režimu sa maďarská tlač na Slovensku v porovnaní s celkovými pomermi v Československu, ktoré sa vyznačovali značnou uzavretosťou, nachádzala predsa len vo výhodnejšom postavení. Jediným významnejším zdrojom správ spolupracovníkov slovenských masovokomunikačných prostriedkov bola Československá tlačová kancelária (ČTK). K západným novinám sa dostali iba oddaní, viacnásobne preverení spolupracovníci. Zahraničné vyslanie bolo bez preukázania bezvýhradnej lojality voči režimu nemysliteľné, spravidla s ním bolo spojené aj angažovanie príslušných redaktorov do štruktúr Štátnej bezpečnosti, respektíve do siete ňou riadených agentov.

Pracovníci maďarsky píšucej tlače na Slovensku sa v druhej polovici osemdesiatych rokov socializovali na neporovnateľne pružnejšej maďarskej publicistike. Najkvalitnejšie publicistické programy v rámci moskovského bloku vysielala maďarská televízia, popritom – aj keď v obmedzenej miere – existoval istý prístup k denníkom, týždenníkom, spoločenským a kultúrnym produktom, vydávaným v Maďarsku. Publicistika maďarsky píšucich novín na Slovensku v mnohých prípadoch zniesla porovnanie s novinami vydávanými v Maďarsku, pričom v čase komunistických stranícko-štátnych direktív autori a redakcie na Slovensku boli neraz reprezentantmi opozičných názorov. Najznámejšie prejavy týchto postojov súviseli so sústavným zápasom za zachovanie maďarských škôl, najmä pri presadzovaní rozhodnutí oficiálnych orgánov o zavádzanie dvojjazyčného vyučovania v prvej polovici osemdesiatych rokov.

Túto potenciálnu výhodu maďarská pospolitosť na Slovensku do polovice deväťdesiatych rokov stratila. Takmer všetky tlačové orgány na Slovensku sa dostali do súkromných rúk.1 Na začiatku osemdesiatych rokov, v čase hľadania nových ciest boli tlačené médiá – v najužšom zmysle slova – odrazom politickej arény. Najmä pri prezentovaní politických názorov a komentárov jednoznačne dominovala snaha o podporu niektorej politickej strany (hnutia), alebo hodnotového systému a politickej línie niektorých politikov. Túto metódu maďarská publicistika na Slovensku neuplatňovala, prinajmenšom nie v smere slovenskej politickej elity. Napriek tomu istá závislosť sa predsa len prejavila, a síce po kryštalizácii domácej maďarskej pluralitnej straníckej štruktúry.

2. DEVÄŤDESIATE ROKY A STRATA MEDIÁLNEHO TRHU

Po zmene režimu – ovplyvnená atmosférou všeobecnej eufórie – žila značná časť maďarských novinárov v presvedčení, že zdedenú a zrekonštruovanú štruktúru madarskej tlače bude možné dalej rozvinúť a celá žurnalistika zažije veľký rozmach. 25. novembra 1989, v zasadačke Csemadoku v Bratislave založilo takmer dvesto žurnalistov Zväz maďarských novinárov v Československu, ktorý sa v roku 1990stal kolektívnym členom novozaloženého Slovenského syndikátu novinárov, tým sa však aj ukončilo jeho pôsobenie. Po veľkom nadšení sa začali ukazovať problémy, ktoré po krátko trvajúcom období vzostupu predurčili postupný rozklad organizácie. Pre značnú časť pracovníkov tlače sa hlavnou témou stala ideologická zmena režimu, otázka slobody tlače a vyrovnanie sa s komunistickým režimom. Nikto sa nezaoberal otázkami vlastníckych vzťahov v oblasti tlače, málo sa písalo o závislosti na tlačiarňach a na distribúcii. Zároveň sa do redakcií vrátili zväčša už starší novinári, ktorí boli po roku 1968 vytlačení na perifériu a oprávnene požadovali nielen umiestnenie v novinách a v rozhlase, ale aj návrat do bývalých pozícií.

Azda po prvýkrát a súčasne naposledy po zmene režimu sa vyskytla situácia, že na vznikajúcom mediálnom trhu sa vytvoril veľký dopyt po novinároch pri pomerne malej ponuke. Do redakcií síce nastúpili spolupracovníci prepustení po roku 1968, chýbali však spravodajcovia a novinári, ktorí by boli schopní pracovať pružne v teréne. Absentovali kolegovia, ktorých by bolo možné nasadiť na slovenskom, a vtedy aj na formujúcom sa českom mediálnom trhu. Chýbali aj vzdelaní publicisti s patričnou jazykovou vybavenosťou, so schopnosťou udávať novinám líniu a vlastný profil. Podobne ako v slovenskej novinárskej obci sa redakcie učili za pochodu, novinárstvo sa na začiatku deväťdesiatych rokov stalo nesmierne zaujímavou, ale hektickou profesiou. Navyše časť maďarských žurnalistov pohltila politika, respektíve slovenská a česká žurnalistika – síce nie vo veľkom počte, ale takíto spolupracovníci sa v hektickom čase premien stali „úzkym profilom“.

Nie náhodou sa sústavne odvolávame na porovnávanie so slovenskými mediálnymi pomermi. Napriek tomu, že pracovníkom maďarskej tlače na Slovensku sa ukazoval ako nasledovaniahodný príklad žurnalistika v Maďarsku, mediálnu scénu maďarskej menšiny na Slovensku formovali domáce politické, hospodárske a právne podmienky do tej miery, že do začiatku deväťdesiatych rokov žur-nalistika v Maďarsku – ako referenčný rámec – už nemohla ďalej pôsobiť.2

Na úseku maďarskej tlače na Slovensku stratili tri dôležité ústredné noviny svojho slovenského vydavateľa. Prvú fázu modernizácie týždenníka Új Ifjúság [Nová mládež] aj zmenu jeho názvu na Heti Ifi [Týždenník mladých] Vydavateľstvo Smena ešte tolerovalo, ale v roku 1990 sa týždenníka už vzdalo. Zo začiatku záchranu znamenalo založenie vyda-vateľstva DH-Press, potom sa už jeho vydávaniu s mesačnou periodicitou venovala firma Tashy-Agrotrade v Dunajskej Strede.

Podobný osud postihol aj týždenník Nő [Žena], ktorého sa vzdalo Vydavateľstvo Zväzu slovenských žien Živena. V októbri 1991 redaktori pod egidou DH-Pressu obnovili jeho vydávanie a v roku 1992 občianske združenie Magyar Asszonyok Ligája (Liga maďarských žien) prevzalo Nő už ako dvojtýždenník, ale jeho plynulé vydávanie nedokázalo zabezpečiť. Od roku 1994 vychádza napokon ako ženský magazín v Dunajskej Strede pod názvom Új Nő [Nová žena] v Loar, s. r. o., ktorú založil Oszkár Világi.

Najväčší úder určite znamenalo rozhodnutie Vydavateľstva Obzor, týkajúce sa odstúpenia od vydávania týždenníka Hét (od roku 1991 A Hét), ktorý patril Csemadoku. Spočiatku nebolo nebezpečenstvo až také zrejmé. Majiteľom týždenníka bol Csemadok, ktorý bol schopný zabezpečovať jeho plynulé vydávanie prostredníctvom Vydavateľstva Hont založeného ústredným vedením Csemadoku. Avšak do roku 1995 sa zdroje vyčerpali a aj inštitucionálne zázemie Csemadoku sa dostalodo krízy. Vydavateľstvo Hont už neprežilo zrušenie priamych dotácií ministerstvom kultúry na čele s Ivanom Hudecom3 a v apríli roku 1995 zaniklo.

3. HEGEMÓNIA DENNÍKA ÚJ SZÓ A PROTIOPATRENIA

Zamestnanie v Új Szó znamenalo do roku 1989pre maďarských novinárov na Slovensku vrchol kariéry. V rámci štruktúry tlače bol Új Szó po slovenskej Pravde druhým najdôležitejším denníkom. V novembri v roku 1989 sa ako denník Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska dostal do vážnej profesionálnej krízy. Dodnes poskytujú zaujímavé čítanie tie čísla denníka, ktoré vyšli koncom novembra a začiatkom decembra 1989. O študentskej demonštrácii v Prahe 17. novembra Új Szó ani neinformovalo. V čísle z 23. novembra sa ani nezmieňuje o zlovestnom vyhlásení Milana Václavíka.4 Na konci novembra v podobe opatrne ladenej spravodajskej kroniky redakcia zhrnula udalosti predchádzajúcich dní, potom 27. novembra, v deň generálneho štrajku, vyšiel z pera zástupcu šéfredaktora Józsefa Szilvássyho dôležitý článok pod názvom Na rázcestí.5 Od tohto dňa Új Szó naozaj nastúpil cestu postupného prerodu a v súlade so svojou akčnou platformou sa od januára 1990 objavuje s podtitulom „nezávislý denník“. Koncom februára 1990 odstupuje z funkcie šéfredaktora József Kiss, ktorý viedol denník od roku 1986. Na jeho miesto, teraz už na základe voľby redaktorov, nastupuje József Szilvássy.

Denník Új Szó bol v roku 1990 so svojím 90 tisícovým nákladom najvplyvnejším maďarským tlačovým orgánom na Slovensku. Politickí lídri nežnej revolúcie, uvedomujúc si dôležitosť médií, pokračovali v plynulom poskytovaní informácií aj pre existujúce denníky, zdedených z obdobia štátostrany, prestavba štruktúry sa však skutočne začala vydávaním nových médií.

V decembri roku 1990 začal vychádzať denník Verejnosti proti násiliu, pod názvom Verejnosť. Na jar v roku 1990 bola pod egidou úradu slovenskej vlády (!) obnovená Národná obroda, ktorej vydávanie bolo zastavené po roku 1948. V decembri 1990 poslucháči žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave založili týž-denník Zmena.6

Prvý pokus o prestavbu maďarského mediálneho trhu na Slovensku sa spája s novinami Nap [Deň], ktorý vydávala koordinačná kancelária Verejnosti proti násiliu. Nap, podobne ako Verejnosť sa mal stať celoštátnym tlačovým orgánom. V jeho názve figurovalo označenie „nezávislý denník“, avšak denníkom sa nikdy nestal. Spočiatku vychádzal dvakrát do týždňa. Zaujímavé bolo, že jeho zakladatelia neboli novinári. Prvý šéfredaktor Péter Hunčík len s ťažkosťami verboval redakčný tím (z Új Szó prešli do jeho radov iba dvaja redaktori, jeden zo zahraničnej a jeden zo športovej rubriky).

Pri zakladaní Nap-u sa už hlásili problémy, ktoré sa stali na niekoľko rokov symptomatickými. Hoci vtedy ešte nemohla byť reč o trhovej súťaži – celá krajina žila v eufórii revolúcie a nezachvátilo ju horúčkovité úsilie o vybudovanie trhového hospodárstva –, Új Szó od samého začiatku považovalo Nap za svojho vážneho konkurenta. Časť redaktorov Új Szó síce dostala ponuku zúčastniť sa formovania profilu a obsahu nových nezávislých novín, avšak spoľahlivé zázemie, isté zamestnanie, ako aj pohodlie poskytované veľkou redakciou boli významnými faktormi, ktoré prispeli k tomu, že Nap sa pre profesionálnych žurnalistov nestal príťažlivým.

Prvé číslo Nap-u vyšlo v deň 41. výročia denníka Új Szó, 15. decembra 1989, v ten istý deň ako Verejnosť. Iba kvôli historickej autenticite pripomíname, že Nap bol naozaj prvým novým médiom po zmene režimu, lebo bol vytlačený skôr ako časopis Verejnosť. Jeho prvý úvodník bol venovaný otázke slobodnej tlače. Založenie novín Nap znamenal prvý pokus o pluralizáciu maďarskej tlače na Slovensku, samotná existencia Nap-u v roku 1990toto pluralitné prostredie vytváralo. Nap ale nebol a ani nemohol byť pripravený na zabezpečenie takého trhového zázemia, ktoré by zaručovalo jeho dlhodobú existenciu. Vydavateľ Nap-u nemohol čeliť dlhé roky zaužívaným metódam distribučného trhu a predplácaniu novín, ktoré tradičným novinám ešte roky umožňovali prežitie. Jeho náklad, ani možnosti reklamného trhu nestačili k tomu, aby pri absencii stabilnejších zdrojov ostal pri živote. Nová revolučná garnitúra zas nedokázala mocenskými prostriedkami, prerozdelením rozpočtových zdrojov posilniť pozície tohto prvého, žiaľ iba takzvaného denníka, vydávaného po zmene režimu.

Nemožno však tvrdiť, že by sa nové mocenské štruktúry nesnažili mediálny trh ovplyvniť. Obsah Nap-u jednoznačne vyjadroval hodnotový systém Maďarskej nezávislej iniciatívy (MNI), ktorá bola koaličným partnerom hnutia Verejnosť proti násiliu. V tom istom čase Új Szó prezentoval rôznorodejšie názory, pričom aj jeho kľúčoví spolupracovníci sa riadili skôr hodnotovým systémom liberálnej MNI.7 Toto hnutie, a neskôr Maďarská občianska strana, disponovali serióznym publicistickým zázemím. Špičkoví komentátori maďarskej tlače na Slovensku sa prikláňali k liberálnym názorom, preto sa občas dobovým čitateľom mohlo javiť, že politické hnutie Spolužitie a Maďarské kresťansko-demokratické hnutie nemajú vlastný mediálny priestor. Skutočnosť, že liberálne orientovaná MNI sa za týchto okolností po čase takpovediac vzdala Nap-u a snažila sa získať väčší vplyv v denníku Új Szó, by sme mohli považovať aj za istú kuriozitu.8

Od polovice roku 1990 sa na vydávanie Nap-u podujalo Vydavateľstvo Danubius. Redakcia sa presťahovala do Dunajskej Stredy.

Od roku 1992 Nap vychádzal ako týždenník s dôslednou liberálnou orientáciou. Po zastavení štátnej dotácie roku 1995 Nap zanikol. Jeho prítomnosť na mediálnom trhu však bola nesmierne dôležitá. Zlomila totiž hegemóniu denníka Új Szó a prispela k zvýšeniu jeho úrovne. S odstupom pätnástich rokov možno s pokojným svedomím vyhlásiť: napriek tomu, že sa Nap neudržal na mediálnom trhu, pred-stavoval v prostredí maďarskej tlače na Slovensku určitú alternatívu a novú perspektívu. Toto konštatovanie je pravdivé aj napriek tomu, že nová príležitosť nebola dokonale využitá a aj nové spôsoby uvažovania prenikali do maďarských médií na Slovensku – vzhľadom na možnosti – iba pomaly a postupne.

Denník Új Szó aj nadalej vydávalo štátne vydavateľstvo Apollopress, ktoré bolo v skutočnosti novou štátnou organizačnou formou straníckeho vydavateľstva Pravda, rovnako ako neskôr vytvorené štátne vydavateľstvo Slovakopress. Apollopress síce nebolo straníckou inštitúciou, ale jeho závislosť od štátu bola jednoznačná. Privatizácia denníka Új Szó bola predmetom tvrdej kritiky, šírilo sa o nej veľa novinárskych kačíc a výmyslov, jedno však môžeme konštatovať bez zaváhania: privatizácia zachránila denník Új Szó pred zánikom. Z retrospektívneho pohľadu je totiž nesporné: Új Szó by bol postihol podobný osud ako mládežnícky denník Smena.9

Akciovú spoločnosť Vox Nova založilo 49 redaktorov denníka Új Szó roku 1992. Keďže v prostredí maďarskej menšiny ešte nebol prítomný silný súkromný kapitál, ktorý by mohol investovať do Új Szó, a v Maďarsku boli finančné zdroje v tom čase do značnej miery závislé od vlády, redakcia hľadala zahraničného partnera. Z dvoch vydavateľstiev, ktoré prejavili záujem, nakoniec vyšiel úspešne francúzsky Socpress, vydavateľ skupiny Hersant. Redakcia mala vtedy ešte málo poznatkov o finančných problémoch francúzskej firmy. „Pre nás bolo smerodajné, že vydavateľstvo sa zaujímalo predovšetkým o regionálne orgány a vlastnilo nielen celoštátne, ale aj vidiecke noviny. Vydavateľstvo uvažovalo aj o kúpe tlačiarní“ – povedal József Szivássy v deň 55. výročia denníka Új Szó.

Francúzi získali 51 percent akcií spoločnosti Vox Nova zvýšením kapitálového podielu a do roku 1996 boli väčšinovými vlastníkmi Új Szó. Denník urobili nezávislým od tlačiarenského sádzania, redakciu vybavili modernou počítačovou technikou, pričom do obsahu novín nezasahovali. Bolo to posledné obdobie v dejinách denníka, keď jeho zamestnanci mohli pracovať v situácii porovnateľnej so slovenským mediálnym trhom, ba za lepších podmienok a mzdových pomerov.

V období pôsobenia francúzskych majiteľov bol Új Szó ziskovým podnikom. Bola to však posledná taká perióda v existencii maďarskej mediálnej sféry na Slovensku, v ktorej mohla v pozícii stabilizovanej koncentráciou síl a priaznivých trhových vplyvov čeliť zhoršeným hospodárskym ukazovateľom a klesajúcej životnej úrovni čitateľov.

V období francúzskych majiteľov sa etabloval druhý významný maďarský tlačový orgán na Slovensku, ktorý sa snažil zlomiť hegemóniu Új Szó a vystúpil s cieľom vytvoriť alternatívu denníka Új Szó. Šéfredaktor János Mészáros pri štarte novín Szabad Újság [Slobodné noviny] 18. júna 1998 v bojovne ladenom komentári uverejnenom na titulnej strane zaútočil jednoznačne proti Új Szó.10 Nástupca týždenníka Szabad Földműves [Slobodný roľník] pod názvom Szabad Földműves Újság [Denník slobodný roľník] vychádzal od februára 1991, a k zmene názvu došlo v júli toho istého roku. Jeho vnútorná štruktúra, redigovanie a tematika boli podobné denníku Új Szó. Na rozdiel od Nap-u nezačal vychádzať v čase revolučnej eufórie, v pozadí sa však už prejavovali vážne kalkulácie: zakladatelia dobre rozpoznali existujúci dopyt po denníku vidieckeho charakteru. Nesprávne však odhadli voľné zdroje v agrárnej sfére. Vydavateľ, Gazda, s. r. o., totiž počítal s podporou poľnohospodárskych podnikov pôsobiacich na južnom Slovensku v čase, keď už začal proces úpadku roľníckych družstiev a poľnohospodárskych podnikov.

Napriek tomu, podobne ako Nap, aj Szabad Újság sa podujal na plnenie dôležitej úlohy: pluralizovať maďarský mediálny trh na Slovensku. Podujal sa na to vtedy, keď tlačiarenské náklady a distribučné poplatky ešte umožňovali pomerne lacné vydávanie novín, a ceny boli prijateľné. V dôsledku toho u časti čitateľskej základne obidvoch novín došlo k istému prekrývaniu. Relevantná maďarská vidiecka inteligencia prirodzene čítala obidva denníky – pritom Szabad Újság získal mnohých čitateľov, ktorí mali výhrady voči liberálnemu hodnotovému systému denníka Új Szó a očakávali aj prezentovanie konzervatívnych, národných a kresťanských hodnôt. Szabad Újság spočiatku zápasil s tými istými problémami ako Nap: nemal dostatok kvalifikovaných skúsených redaktorov. Popritom však dokázal vytvoriť redakciu schopnú pripravovať a vydávať denník, poskytujúcu príležitosť aj pre začiatočníckych novinárskych adeptov.11

Denník vydržal dva roky – z distribúcie a z inzercie však nedokázal prežiť. V každom prípade ale značne podlomil hegemóniu denníka Új Szó a absorboval značnú časť jeho čitateľov. Szabad Újság od leta roku 1996 vychádza ako týždenník, v súčasnosti je jeho vydavateľom Madách–Posonium, spol. s r. o.

V tejto súvislosti je zaujímavé, že vďaka podpore z Maďarska nedošlo k zastaveniu jeho vydávania ani počas Mečiarovej vlády, v období zmrazenia finančnej podpory spojeného s menom ministra kultúry Ivana Hudeca.

4. TÝŽDENNÍKY – V MENŠINE NA PRE-SÝTENOM MEDIÁLNOM TRHU

Zlatými časmi pre týždenníky bola prvá polovica deväťdesiatych rokov. Jednak sa zachovali týždenníky zdedené zo štátno-straníckych štruktúr, ktoré po zmene režimu mohli vychádzať naozaj v pestrom prevedení a najmä so slobodnejším obsahom, jednak vznikli nové týždenníky, aj keď iba z bývalých denníkov. Pritom sa otvoril trh aj pre týždenníky z Maďarska, ktoré často boli veľmi kvalitné, aj keď drahé. Odbúrali sa predtým existujúce ideologické bariéry.

Napriek tomu sa do dnešných dní zachovali iba dva významné týždenníky s celoslovenským pokrytím: Vasárnap [Nedeľa] a Szabad Újság.

O zániku týždenníkov Nő, Nap a A Hét sme sa už zmienili. Druhý pokus o záchranu Nő (prostredníctvom DH-Press, potom Ligy maďarských žien a neskôr Loar, s. r. o.) sa vydaril: ako týždenník síce periodikum zaniklo, ale maďarský mediálny trh sa obohatil o ženský mesačník. V záujme záchrany A Hétu ešte v roku 1996 vznikla organizácia MGM-7, s. r. o. pod vedením Lászlóa Morvayho. Nový týždenník s novým číslovaním sa okrem ukážkového čísla dožil iba troch čísiel, vydavateľ totiž neodhadol materiálnu náročnosť svojho podujatia.

Vasárnap sa na mediálnom trhu objavil ako týždenník v dôsledku zhody náhod. Pod tým istým názvom vychádzala od roku 1968 víkendová príloha denníka Új Szó – vydavateľ ju rozširoval aj samostatne, jej náklad v osemdesiatych rokoch presiahol stotisíc exemplárov. 16-stranový týždenník novinového formátu s dvojfarebnou tlačou sa zachoval aj po roku 1990. Na rokovaniach s distribučnou sieťou sa ukázalo, že jeho rozširovanie vo forme prílohy je oveľa drahšie, preto sa ešte Vydavateľstvo Apollopress rozhodlo nechať ho zaregistrovať ako samostatný týždenník. Svoj vrchol dosiahol na konci deväťdesiatych rokov. Vychádzal na 16 stranách, v plnofarebnej tlači a v novinovom formáte, s vlastnou prílohou Hang–Kép [Zvukový obraz], ktorá na 40-tich stranách prinášala aj programy televíznych spoločností. Jeho vtedajší náklad dosiahol 70 tisíc exemplárov, ale redakcia sa ho snažila pretvoriť do podoby farebného magazínu.

Vasárnap v novinovom formáte nebol príťažlivý pre záujemcov o inzerciu, pričom jeho prílohu Hang–Kép, ktorá sa tešila čoraz väčšej obľube čitateľov, reklamné agentúry nebralivážne. Až v roku 2001 vzniklo rozhodnutie o prechode na vydávanie týždenníka v magazínovom formáte, plnofarebne, na 64och stranách. Potom jeho náklad začal klesať. Kým Új Szó v roku 2000 ešte vychádzal v 30-tisícovom kontrolovanom náklade, v roku 2003 tento náklad klesol pod 28 tisíc exemplárov, čo možno považovať za stabilný stav. Za ten istý čas Vasárnap stratil 28 tisíc čitateľov.12 Vasárnap je úzko spätý s denníkom Új Szó, čo neznamená iba spoločného vydavateľa. Až do roku 2001 šéfredaktor denníka stál aj na čele Vasárnap-u a redakciu viedol zástupca šéfredaktora (od roku 1993 László Zsilka a Béla Szűcs, od roku 1993 Péter Miklósi, od roku 1996 Károly Kövesdi). Roku 2001sa vedenie Vasárnap-u osamostatnilo (Melinda Klein, od roku 2003 Attila Lovász).

Szabad Újság je od roku 1993 týždenníkom. Vychádza v novinovom formáte na 16 až 32 stranách, obsahovo inklinuje ku konzervatívnej, národnej orientácii. Za uplynulé štyri roky možno jeho náklad považovať za stabilný (16 tisíc exemplárov je iba odhadom, jeho náklad ABC nekontroluje). Vasárnap a Szabad Újság nie sú konkurentmi – Vasárnap sa definuje ako rodinný magazín, Szabad Újság ako spoločensko-politický týždenník.

V druhej polovici deväťdesiatych rokov sa na trhu týždenníkov zvýšil podiel predaja týždenníkov z Maďarska. Vzhľadom k tomu, že týždenníky nie sú obsahovo natoľko úzko späté s maďarskou identitou na Slovensku ako denníky, čitatelia prirodzene hľadajú a nachádzajú to, čo ich zaujíma – rodinnými magazínmi počnúc až po najlacnejšiu bulvárnu tlač. Skutočnú zmenu na mediálnom trhu možno očakávať po vstupe do Európskej únie, v prostredí trhu s neviazanou remitendou sa zrejme zvýši predaj tlače z Maďarska.

5. TRH: KEĎ PLURALITA UŽ ZNAMENÁ ROZTRIEŠTENIE

Kým na slovenskom mediálnom trhu sa vedúce vydavateľstvá – s cieľom posilnenia svojich pozícií na reklamnom trhu –, snažili po viacerých zmenách a rekonštrukciách o koncentráciu zdrojov a vydávaných titulov, na maďarskom trhu sa uplatňovalo heslo „koľko novín, toľko vydavateľstiev“. Noviny zväčša vydávali eseročky, ktoré boli tvorené jednou až dvoma osobami, najmä v regiónoch, bez významnejšieho základného kapitálu, pričom aj to málo, čo mali, rýchlo minuli. Roztrieštený vydavateľský trh bol pre reklamné agen-túry čoraz menej atraktívny.

Slovenské redakcie uvoľňovali značné zdroje na získanie nových spolupracovníkov, žurnalistika sa dostala medzi lepšie platené a atraktívne povolania, čomu napomáhalo aj zakladanie komerčných televízií a rádií. Mladí slovenskí novinári-začiatočníci majú pred sebou perspektívu, možnosť kariéry. Pritom žurnalistika v maďarských vydavateľstvách na Slovensku je čoraz menej príťažlivá. Na zužujúcom sa trhu sú mzdy nižšie. Dorastajúca mladá generácia plynule ovláda slovenčinu, u mladších je prirodzené ovládanie aspoň jedného cudzieho jazyka, pravda, s dominanciou angličtiny. Vybavený takýmito vedomosťami mladý maďarský intelektuál na Slovensku nie je odkázaný na menšinový mediálny trh a hľadá lukratívnejšie zamestnania. Nejeden ta-lentovaný mladý príslušník maďarskej inteligencie na Slovensku pracuje v slovenských vydavateľstvách a redakciách, ba aj u slovenských televíznych spoločností.

V súčasnosti nemáme prehľad o tom, koľko Maďarov zo Slovenska študovalo alebo študuje v Maďarsku mediálnu komunikáciu alebo marketingovú komunikáciu využiteľnú aj v oblasti médií. Jedno je isté: s novinárskym diplomom získaným v Maďarsku sa ani jeden mladý maďarský novinársky adept nezamestnal v redakciách významnejších maďarských tlačených médií na Slovensku. Avšak mediálny trh v Maďarsku pohltil niekoľko talentovaných mladých maďarských novinárov, ako aj žurnalistov v stredných rokoch. Značná časť žurnalistov generácie z obdobia zmeny režimu sa zamestnala mimo médií, z dnešných štyridsiatnikov len máloktorí pracujú v maďarských novinách alebo v maďarskom rozhlasovom vysielaní na Slovensku.

V deväťdesiatych rokoch sa prirodzene zmenil aj absorpčný potenciál mediálneho trhu. Maďarské menšinové tituly už na začiatku deväťdesiatych rokov mnohí kupovali (predplácali) len preto, lebo boli maďarské. Vo viacerých rodinách kupovali aj niekoľko novín, vrátane slovenských, keďže boli veľmi lacné.

Dnešní štyridsiatnici a príslušníci mladších generácií maďarskú tlač na Slovensku už nečítajú kvôli tomu, že by neovládali slovenčinu, ale hľadajú v nej menšinové špecifiká, očakávajú od nej nastoľovanie, pertraktovanie, miestami aj riešenie problémov, ktoré ich zaujímajú. Ak maďarské médium na Slovensku nespĺňa očakávania čitateľov, nemá nárok na prežitie.

Veľmi dôležitým faktorom, ktorý jednoznačne ovplyvňuje mediálny trh, je sociálny úpadok maďarského vidieka na Slovensku. Dve tretiny okresov na Slovensku s najvyššími ukazovateľmi nezamestnanosti sa nachádzajú v južných častiach Slovenska obývaných Maďarmi. Rekordnú výšku nezamestnanosti vykazujú Maďarmi obývané okresy v Novohrade, Gemeri a Honte. Zároveň s tým, v dôsledku nedostatočnej infraštruktúry, sa Maďarmi obývaných oblastí vyhýbajú aj zahraniční investori – okrem spádovej oblasti Bratislavy. Značná časť maďarskej tlače na Slovensku sa predáva na Žitnom ostrove a na Matúšovej zemi, pričom treba poznamenať, že podľa zistení agentúry Medián majú z hľadiska relatívneho nákladu maďarské tlačené médiá najsilnejšie pozície práve v sociálne upadajúcich oblastiach.14

Relevantným faktorom je aj to, že až 90 percent Maďarov na Slovensku žije na vidieku, z toho dve tretiny na dedinách. Kým slovenské noviny dokážu v dôsledku koncentrovaného (teda lacnejšieho) rozširovania vyprodukovať zisk už v mestách regionálneho významu, maďarské menšinové noviny je potrebné doručiť v diaspórach aj na také miesta, kde zisk v dôsledku stratovosti vlastnej distribučnej siete neprichádza do úvahy. Slovenské noviny sa môžu orientovať aj na mestskú čitateľskú obec, maďarské noviny na Slovensku musia počítať so všetkými problémami vidieckej distribúcie.

Náklady na výrobu maďarských tlačených titulov na Slovensku sa v členení podľa jednotlivých druhov neodlišujú od slovenských, ba v prípade denníkov a rozhlasového vysielania sú aj vyššie – správy slovenských a českých agentúr a iných zdrojov treba prekladať do maďarčiny.

Zároveň je zaujímavé, že práve maďarské tlačené médiá na Slovensku sú z pohľadu kritéria relatívneho nákladu najúspešnejšie. Maďarské noviny na Slovensku dokážu osloviť značný podiel disponibilného trhového priestoru (Rádio Patria oslovuje 7 percent obyvateľstva, čiže minimálne 70 percent maďarského obyvateľstva priebežne sleduje jeho vysielanie, trhová penetrácia Vasárnap-u presahuje 15 percent, z hľadiska počtu čitateľov až 60 percent – to je údaj, ktorý by potešil azda aj nejedného anglického a nemeckého vydavateľa).15 Noviny však dokážu vytvárať zisk v závislosti od absolútneho počtu predaných exemplárov, teda vysoká hodnota relatívneho ukazovateľa môže byť pre maďarské vydavateľstvá na Slovensku dôvodom nanajvýš pre smiech cez slzy.

Údaje trhovej penetrácie maďarskej tlače na Slovensku však upozorňujú aj na jeden nesmierne dôležitý fakt: trhová kapacita sa nedá rozširovať. Niet ďalšieho priestoru a po vstupe do únie treba skôr počítať s ďalšími reštrukturalizáciami, než so zachovaním terajších pozícií. Polmiliónová maďarská komunita na Slovensku totiž môže pre vydavateľstvá v Maďarsku po úplnom zániku colných bariér znamenať ďalší, pomerne lacno osloviteľný segment trhu, čo môže viesť k ďalšiemu zhoršeniu špecifického postavenia menšinovej tlače. Jediným protiopatrením by tu mohlo byť šírenie maďarských menšinových novín v Maďarsku, čo je ale málo pravdepodobné.

6. ELEKTRONICKÉ MÉDIÁ

Zmena režimu sa štátnostraníckych štruktúr najmenej dotkla v trhovom priestore elektronických médií – prirodzene iba v menšinovom rámci. Elektronické médiá za uplynulých 13rokov prešli obrovskými zmenami, objavi lisa úspešné komerčné rozhlasové a televízne stanice, ale na menšinovom mediálnom trhu sa v tomto smere máločo zmenilo.

Maďarská redakcia Československého (neskôr Slovenského) rozhlasu vysielala roku 1989týždenne 36 hodín. Za 13 rokov došlo dvakrát k zmene štruktúry programu a vysielací čas sa rozšíril na 42 hodín týždenne. Maďarský program pripravuje maďarská redakcia už štvrtý rok samostatne pod názvom Rádio Patria, na čele so šéfredaktorom vybaveným právomocou v hospodárskych a personálnych otázkach. Samostatnosť maďarského vysielania nebola spochybnená ani v čase mečiarovskej mäkkej diktatúry, hoci maďarská redakcia (ako verejnoprávny, teda v podstate štátny subjekt) bol vystavený obrovským politickým tlakom. Maďarské vysielanie má minulosť presahujúcu obdobie partajného štátu, v roku 2003 oslavovalo 75. výročie svojho založenia a až niekoľkoročnú povojnovú pre-stávku vysiela nepretržite.

Jeho súčasná štruktúra je buď porovnateľná s menšinovým vysielaním verejnoprávnych rádií v Európe, alebo je dokonca lepšia. Financovanie, štruktúru a vysielanie Rádia Patria možno pokojne považovať za vzorový štandard pre štáty Únie. Maďarské vysielanie Slovenského rozhlasu viedol v roku 1990 János Protič, od roku 1991 Sándor Papp.

Diametrálne odlišná je situácia v prípade maďarského vysielania Slovenskej televízie. V čase zmeny režimu druhý program televízie vysielal týždenne 30 minút v maďarskom jazyku a v tomto smere dlhé roky nedošlo k zmene. Ba v čase druhej, ale najmä tretej vlády Vladimíra Mečiara bola Slovenská televízia verným prisluhovačom aktuálnej politickej moci, voči čomu ani maďarská redakcia nebola imúnna. Iba po roku 1998, po vstupe Strany maďarskej koalície do vlády sa začalo s každodenným, niekoľkominútovým vysielaním správ a raz týždenne sa vysielal 40 minútový magazín. Veľkou nevýhodou vysielania v maďarskom jazyku je skutočnosť, že od samého začiatku (1981) bolo iba trpeným príveskom niektorej redakcie, bez vlastného rozpočtu a právomocí v hospodárskych otázkach. Súčasná redakcia nie je autonómna, svoje programy pripravuje v rámci redakcie správ a publicistiky. Aj keď vysielanie samotné je významným gestom voči obyvateľstvu maďarskej národnosti, nemožno ho považovať za seriózne, mienkotvorné vysielanie.

Vznik komerčných rozhlasových a televíznych spoločností sa neprejavil vo vysielaní v maďarskom jazyku. Výnimkami sú niektoré mestské televízie, existencia ktorých jednoznačne závisí od prístupu miestnych samospráv. Vzhľadom na trhové dimenzie nemožno zabezpečiť existenciu lukratívneho maďarského elektronického média. Takmer celé Maďarmi obývané územie je pokryté verejnoprávnym vysielačom MTV 1 z Maďarska, značná časť zmieneného územia je pokrytá aj vysielačmi RTL Klub a TV 2, takmer pre dve tretiny Maďarov na Slovensku sú dostupné obe uvedené komerčné televízie. Bezproblémová je aj dostupnosť celoštátnych komerčných rozhlasových vysielačov.

Novým javom je obrovský prísun informácií cez internet. Časť novín má svoju elektronickú verziu (Új Szó Online, Vasárnap Online), na začiatku deväťdesiatych rokov aj v slovenskej verzii existovalo internetové vydanie novín Internetto, svoje webovské stránky majú vydavateľstvá, občianske združenia a politické strany. Vplyv a čitateľský ohlas internetom vysielaných informácií v menšinovom prostredí nebol zatiaľ predmetom nijakého relevantného prieskumu.

7. AKÉ JE TEDA POSTAVENIE MAĎARSKEJ TLAČE?

Na základe uvedeného prehľadu možno konštatovať, že maďarský mediálny trh na Slovensku trpí stratou trhového priestoru a úpadkom. Sprievodným javom týchto procesov je podstatne pomalší vývoj a pomalšie zvyšovanie odbornej úrovne v porovnaní s väčšinovými médiami. Konkurencia podnecuje slovenské noviny k obrovskému boju. Hoci aj ich sa dotýka znižovanie finančných prostriedkov a znižovanie personálneho stavu, disponujú serióznym zázemím – veď až na štyroch domácich univerzitách prebieha akreditované vzdelávanie v odbore žurnalistiky a masmediálnej komunikácie s počtom záujemcov značne presahujúcim možnosti ich prijatia. Trh denníkov je relatívne stabilný, ukazovatele najvýznamnejších novín sa za uplynulé tri až štyri roky nezmenili. Trh týždenníkov prechádza sústavnými zmenami, objavujú sa a zanikajú nové a nové tituly, ich vplyv na formovanie verejnej mienky je však nepatrný.

Bulvarizácia mediálneho trhu, objavenie sa tzv. klipového čitateľského tábora nie je maďarským špecifikom. Pre zaujímavosť však možno podotknúť, že maďarský čitateľ a poslucháč na Slovensku je omnoho vernejší svojim médiám, je náchylní novinám odpustiť chyby. Pokles nákladu maďarských novín nepresahuje slovenský priemer. K tomu ešte treba dodať: kým na slovenskom trhu čitatelia noviny považujú za vyslovene trhový pro-dukt, domáci maďarský čitateľ ich považuje za inštitúciu.16 Táto skutočnosť je upokojujúca z hľadiska trhového postavenia, pre redakcie je však nesmierne nebezpečná. Akokoľvek sú tieto noviny čitateľom považované za inštitúcie, vo chvíli, keď ich kupuje v stánkoch, alebo má zaplatiť predplatné, noviny sa stanú produktom a v zásade žijú z predaja. Jedným z kritérií považovania novín za inštitúciu je, že majú nárok na financovanie z verejných zdrojov, a vychádzajú aj vtedy, keď nie sú sebestačné.

Vývoj uplynulých 15 rokov nastoľuje ďalšie závažné otázky. Jednou z nich je to, či štruktúra maďarských titulov vychádzajúcich na Slovensku dokáže plniť klasické úlohy tlače, či je tlač schopná reflexie a sebareflexie a či je schopná plniť spoločenskú kontrolnú funkciu. („Úlohou tlače je zabrániť predstaviteľom moci v tom, aby moc vykonávali alebo zneužívali podľa vlastnej ľubovôle.“17 Aby tlač mohla túto funkciu plniť, musí byť nezávislá. Po zmene režimu tlač svoju nezá vislosť definovala ako nezávislosť od vlády a od politických strán. V čase revolučnej eufórie slúžili Nap a Verejnosť, ktoré vznikli neštandardným spôsobom, v podstate ako protiváha denníkov, ktorými ešte stále disponovali komunistické štruktúry. Podobne neštandardné bolo založenie Národnej obrody ako vládneho denníka. Odhliadnuc od tohto revolučného obdobia v slovenskej žurnalistike nenájdeme tlačené médium, ktoré by bolo štátne (respektíve verejnoprávne, teda nepriamo štátne). Takisto ani stranami vydávané periodické publikácie nemožno považovať za noviny (čitatelia ich za noviny ani nepovažujú).

Nezávislosť v súčasnosti už jednoznačne znamená hmotnú nezávislosť. V štruktúre maďarských médií na Slovensku existencia a vydávanie celoštátne rozširovaných novín zatiaľ nie je závislé od poskytovania podpôr. Skrátka – Új Szó, Vasárnap, Szabad Újság alebo Új Nő by zrejme mohli existovať aj bez podpôr, avšak je otázne v akej forme a v akej úprave. Značná časť menšinovej tlače existenčne závisí od podpôr.

Rozsah tohto príspevku dovoľuje akurát sa len zmieniť o existencii regionálnych periodík, veď každý regionálny produkt je financovaný z verejných alebo samosprávnych zdrojov. Dozorné rady elektronických médií sa kreujú politickým postupom, a schvaľuje ich parlament. Už aj preto je v ich prípade ťažké hovoriť o politickej nezávislosti.

Tlačené, celoštátne rozširované maďarské médiá na Slovensku, medzi nimi Új Szó ako jediný denník, sa každoročne uchádzajú o subvencie potrebné k plneniu verejnoprávnych funkcií z viacerých zdrojov. Podpory sú schvaľované orgánmi, pri vytváraní ktorých majú významné slovo slovenské, resp. maďarské vládne subjekty. Kým táto podpora nemá existenčný charakter, nehrozia zvláštne problémy. Avšak ukazovatele nákladov a očakávaný prienik titulov z Maďarska na slovenský mediálny trh môžu spôsobiť, že menšinová tlač sa v ničom nebude odlišovať od bežných európskych menšinových novín, ktoré, súc financované z viacerých zdrojov, plnia významné kultúrne a verejnoprávne funkcie, nie sú však schopné vykonávať klasické funkcie kontroly a reflexie. Pripomínajú teda tlačové produkty rezervácií, nech by mali akokoľvek pôsobivý vzhľad a boli akokoľvek čitateľsky príťažlivé.

8. BUDÚCNOSŤ

Maďarský mediálny trh na Slovensku s veľkou pravdepodobnosťou ako samostatný trhový priestor zanikne. Kým totiž značný podiel príslušníkov maďarskej komunity v Rumunsku žije v homogénnom bloku, v celistvom, geograficky ohraničenom priestore, pojem „maďarské spoločenstvo na Felvidéku“ je umelou konštrukciou, ktorá bola privolaná k životu po rozpade Rakúsko-Uhorska. Maďari na Slovensku žijú okrem Žitného ostrova a Matúšovej zeme v severných, odtrhnutých častiach niekdajších historických žúp, pričom prirodzené centrá týchto regiónov sú v Maďarsku. Maďarské spoločenstvo v dôsledku svojho regionálneho a historického členenia nikdy nebolo presne ohraničeným etnikom a Bratislava bola prirodzeným centrom iba pre jeho časť. Z pohľadu zákonodarstva a výkonnej moci ostane síce Bratislava jeho hlavným mestom, avšak v dôsledku príslušnosti k iným gravitačným oblastiam bude maďarské spoločenstvo na Slovensku oblasťou penetrácie mediálneho trhu z Maďarska. Kým od roku 1948 bolo pre Maďarov na Slovensku „ústredným“ alebo „celoštátnym“ titulom to, čo vychádzalo v Bratislave, situácia v tomto smere sa už teraz mení: dosiahnutím členstva v Únii, ale najmä začlenením sa oboch krajín do schengenského priestoru voľného pohybu bude ako ústredné alebo celoštátne médium (vysielač, televízia) vystupovať budapeštiansky produkt. Tlačené médiá vydávané v Bratislave sa stanú regionálnymi produktmi. Ak sa štruktúra maďarskej tlače dokáže prispôsobiť tomuto vývoju, má nádej na prežitie. Ak k tomu nedôjde, značná časť maďarských mediálnych produktov na Slovensku zanikne v dôsledku straty trhu, čo bude veľkou výzvou aj veľkým problémom nasledujúceho desaťročia. Nehovoriac o tom, akým smerom sa v rámci maďarského obyvateľstva na Slovensku budú vyvíjať demografické trendy, aký bude vplyv asimilácie prameniacej z pohodlnosti v bohatších regiónoch, resp. aký bude vplyv vysťahovania sa z chudobnejších oblastí v dôsledku nedostatku perspektív. Pri kreslení nových etnických máp nebude maďarská tlač na Slovensku determinujúcim činiteľom: podľa všetkého, úspechom bude pre ňu už to, ak bude môcť byť prítomná v úlohe kronikára.

9. CELOŠTÁTNE ROZŠIROVANÉ MAĎARSKÉ TITULY NA SLOVENSKU

9.1. Új Szó

Dodnes jediný denník Maďarov na Slovensku vychádza nepretržite od 15. decembra roku 1948. Do roku 1989 bol denníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, a mohli by sme ho charakterizovať aj ako bratský pendant Pravdy v maďarskom jazyku, ktorý však nebol jej mutáciou.

Včase zmeny režimu vychádzal Új Szó v 90 tisícovom náklade v tzv. stredoeurópskom novinovom formáte (rezaný formát A3) na ôsmich stranách.

Po zmene režimu od januára roku 1990 vychádzal ako „nezávislý denník“, od novembra 1994 sa v hlavičke označoval ako „maďarský denník na Slovensku“. Po zmene režimu ho dva roky vydával štátny podnik Apollopress, neskôr Slovakopress. Na jeseň roku 1992 redakcia založila akciovú spoločnosť Vox Nova, do ktorého v tom istom roku vstúpilo francúzske vydavateľstvo Socpress ako investor. Táto firma, ktorá bola vo vlastníctve spoločnosti Hersant (od roku 1993 sa stala väčšinovým vlastníkom aj novín Magyar Nemzet a Národná obroda), roku 1995 v dôsledku problémov na domácom, francúzskom trhu, bola nútená svoje noviny predať, v Čechách a na Slovensku predávala svoje podiely v podobe účastinných balíkov. V dôsledku toho väčšinovým vlastníkom Vox Nova, a. s. sa stalo konzorcium Rheinische Allgemeine Verlag und Druckerei z Düsseldorfu, ktoré získalo väčšinový podiel aj v úspešných českých novinách Mladá Fronta Dnes a Lidové noviny, spolu s dvoma serióznymi českými regionálnymi novinami a dvoma tlačiarňami. Uvedené vydavateľstvo z Düsseldorfu sa vzdalo svojho podielu vo Vox Nove roku 1999, keď jeho podiel dosiahol až 80 percent. Na jeho miesto nastúpilo taktiež nemecké vydavateľstvo Passauer Verlagsgruppe, ktoré roku 2001 uzavrelo zmluvu o fúzii s akciovou spoločnosťou Grand Press, vydávajúcou väčšinu regionálnych novín na Slovensku, ako aj ústredný denník Sme. Spoločná firma pod názvom akciová spoločnosť Petit Press je spoločným vydavateľom denníka Új Szó, a zároveň vydáva aj Vasárnap.

Náklad denníka Új Szó od roku 1990 postupne klesá, umelo navŕšený 90 tisícový náklad z obdobia komunistického režimu klesol do konca deväťdesiatych rokov na polovicu. Roku 2002 sa priemerný počet predaných čísiel pohyboval pod 30 tisíc. Podľa údajov z jesene 2003 sa pohyboval okolo 26-28 tisíc exemplárov.

Rozsah denníka medzitým narástol – bez zmeny formátu – na 12 strán, a na konci deväťdesiatych rokov na 24 strán. V roku 1991došlo k čiastočnej grafickej obmene (vďaka Péterovi Miklósimu, ktorý po roku 1968 musel opustiť redakciu a po zmene režimu sa vrátil ako zástupca šéfredaktora). V roku 1996 nemecký majiteľ úplne zmenil grafickú úpravu denníka. V tejto úprave, s čiastočnými zmenami a so zavedením štvorfarebnej tlače, vychádza dodnes.

Vo februári 1990 opustil svoj post predchádzajúci šéfredaktor József Kiss. V revolučných časoch zvolila redakcia za šéfredaktora vtedajšieho zástupcu šéfredaktora Józsefa Szilvássyho, ktorého roku 1998 správna rada odvolala. Rok viedol redakciu Attila Lovász a dva roky stála ne jej čele Ágota Grendel. Roku 2001 sa do šéfredaktorskej funkcie vrátil József Szilvássy, ktorý bol poverený viesť denník do roku 2004.

9.2. Vasárnap

Vasárnapi Új Szó vychádzalo od decembra 1968 ako víkendové osobitné vydanie, a v osemdesiatych rokoch minulého storočia jeho náklad presahoval 100 tisíc exemplárov (toto číslo podobne ako v prípade denníka v dôsledku povinného predplácania rôznymi inštitúciami možno považovať za umelo zvýšené). Ešte roku 1990, teda v čase, keď boli noviny v štátnom vlastníctve, vysvitlo, že distribúcia Vasárnapi Új Szó ako týždenníka je lacnejšia, takže od 1. mája 1990 ho vydavateľ denníka Új Szó dal zaregistrovať pod názvom Vasárnap ako osobitný týždenník. Do roku 2001 šéfredaktor denníka stál aj na čele Vasárnap-u, ktorý však požíval istú auto-nómnosť, zaručenú samostatným zodpovedným (respektíve vedúcim) redaktorom. Do roku 1993 zastávali túto funkciu Béla Szűcs a László Zsilka, od roku 1995 Péter Miklósi a do roku 2001 Károly Kövesdi. Vasárnap sa roku 2001 úplne osamostatnil, avšak jeho vydavateľ sa nezmenil. Od roku 2001 stála na jeho čele ako šéfredaktorka Melinda Klein, ktorú roku 2003 vystriedal Attila Lovász.

Vasárnap do roku 2001 vychádzal vo formáte A3 dvojfarebne, od roku 1996 štvorfarebne, a v roku 1995 bol obohatený o farebnú prílohu, obsahujúcu televízne a rozhlasové programy pod názvom Hang–Kép (zodpovedná redaktorka Ilona Kovács). Roku 2001 Vasárnap v reakcii na výzvy trhu mení novinový formát a odvtedy vychádza v čistom formáte A4, vo farbe, na 68 stranách ako rodinný magazín. V roku 2003 došlo aj k zmene jeho grafickej úpravy a obsahovej štruktúry, a popri zábavnom a rodinne orientovanom charaktere sa znova začal venovať aj spoločensko-politickým otázkam. Sám sa vymedzuje ako rodinný magazín so záberom na vidiecke obyvateľstvo. Od roku 2003 je prítomný na mediálnom trhu aj v Čechách. V čase zmeny režimu náklad Vasárnap-u dosiahol 100 tisíc exemplárov, v deväťdesiatych rokoch sa postupne klesajúci náklad stabilizoval okolo 70 tisíc exemplárov. Po zmene formátu jeho náklad začal rapídne klesať. Roku 2003 sa počet predaných exemplárov stabilizoval približne na čísle 39 tisíc.

9.3. Szabad Újság

Je nezávislým tlačeným médiom ohrozujúcim hegemóniu denníka Új Szó, napokon však v reakcii na trhové podmienky sa stáva týždenníkom. Jeho predchodcom bol Szabad Földműves, ktorý vychádzal nepretržite od roku 1953 do roku 1990 a v období komunistického režimu bol vydávaný ministerstvom poľnohospodárstva. Od roku 1991 sa za pomoci súkromného kapitálu a podpôr z Maďarska pod názvom Szabad Földműves Újság pokúsil vytvoriť konkurenciu denníku Új Szó, ktorý bol v monopolnom postavení. Maďarská čitateľská obec, ktorá sa zväčša regrutovala z vidieckeho obyvateľstva, však nebola schopná udržať ho.

V roku 1991 vychádzal pod názvom Szabad Újság ako denník, ktorý sa venuje hospodárskym a spoločensko-politickým otázkam v gescii Gazda, s. r. o. Od roku 1993 ho vydáva Madách–Posonium, s. r. o., jeho náklad sa pohybuje okolo 14 až 16 tisíc exemplárov. Ako denník ho viedol János Mészáros, roku 1995 sa šéfredaktorom stal Géza Szabó, od roku 1995 noviny prevzal Zoltán Fónod a potom od roku 2003 znovu Géza Szabó.

9.4. Új Nő

Vydávanie týždenníka Nő zrušilo vydavateľstvo Slovenského zväzu žien Živena roku 1991, pričom v roku 1990 sa ho pokúsila zachrániť za pomoci Vydavateľstva DH-Press Ágota Sebők, a roku 1991 Aranka Kocsis, obe ako šéfredaktorky.

V roku 1993 Új Nő v gescii vtedy založenej Magyar Asszonyok Ligája (Liga maďarských žien) vychádzal ako dvojtýždenník, potom po ročnej nútenej prestávke ho vydáva od roku 1994 Loar, s. r. o. v Dunajskej Strede. Zo začiatku vychádzal ako dvojtýždenník, potom ako mesačník. Od roku 1994 je na jeho čele Éva Nagyvendégi.

9.5. Ifi

Po zániku týždenníka Socialistického zväzu mládeže Új Ifjúság [Nová mládež] bol pod patronátom Vydavateľstva Smena založený týždenník Heti Ifi. V roku 1991 sa Smena vzdala jeho vydávania, zachránil ho Zväz maďarských študentov (Magyar Diákszövetség). Neskôr ho vydávalo vydavateľstvo DHPress, s. r. o., potom ako mesačník s názvom Ifi spoločnosť Tashy Agrotrade, s. r. o. v Dunajskej Strede. Jeho šéfredaktorom do roku 2004 bol József D. Kovács.

9.6. A Hét (Hét)

Ako týždenník venujúci sa otázkam kultúry bol od roku 1956 vydávaný Ústredným výborom Csemadoku. Na jeho stránkach sa prezentovala každá významnejšia postava maďarského literárneho a kultúrneho života na Slovensku, buď z pozície autora alebo redaktora. V jeho kvalitnej literárnej a kultúrnej prílohe sa uverejňovali vynikajúce reportáže. V čase zmeny režimu v redakcii časopisu pracovali také osobnosti ako Sándor Gál, Ferenc Keszeli, Péter Miklósi, Árpád Ozsvald, Lajos Zs. Nagy. V roku 1990 sa stal šéfredaktorom Tihamér Lacza. Do roku 1995však týždenník nenašiel novú identitu a adekvátne miesto na mediálnom trhu – po zrušení poskytovania štátnej podpory preto zanikol. V roku 1996 sa ho ÚV Csemadok pokúsilo prostredníctvom predaja týždenníka MGM, s. r. o. zachrániť, avšak aj po obnovení titulu vyšli iba jeho štyri čísla.

POZNÁMKY

1. V roku 1995 už vychádzal jediný štátny denník, Republika (od roku 1997 Slovenská republika) v gescii agentúry TASR. Denník zanikol roku 1999.

2. Na začiatku deväťdesiatych rokov bol ústredný stranícky denník Népszabadság v Maďarsku privatizovaný najprv z domácich zdrojov, potom sa dostal čiastočne do nemeckých rúk. Ústredné denníky získali švajčiarski a nemeckí majitelia, pričom 10 z 11 župných denníkov privatizoval nemecký Axel Springer a jeden Lapcom, a. s., spoločnosť s anglickým väčšinovým podielom. V tomto čase na slovenskom mediálnom trhu ešte nebol prítomný významnejší zahraničný kapitál.

3. Maďarské týždenníky a mesačníky do roku 1995 dostávali priamu podporu od ministerstva, v rámci zákonom určenej položky v rozpočte. Celková výška položky sa výraznejšie nezmenila, avšak v spôsobe rozdeľovania dotácií došlo po vytvorení druhej vlády Vladimíra Mečiara na ministerstve kultúry k zásadným zmenám. Pod-stata týchto zmien – z pohľadu rešpektovania trhových princípov nesporne odôvodnených, avšak z pohľadu menšinovej tlače ohrozujúcich jej existenciu – spočívala v tom, že menšinové médiá sa museli uchádzať o grantovú podporu u štátneho fondu Pro Slovakia, založenom roku 1991.Odborná komisia tohto fondu zodpovedná za podporu menšinovej tlače totiž nepôsobila ako verejný orgán. Zo sumy určenej pre menšinovú tlač bola subvencovaná medzi iným aj štvorjazyčná príloha denníka Republika, ktorá z odborného pohľadu nepredstavovala žiadnu pridanú hodnotu. Neskôr bol zo zmieneného fondu financovaný aj týždenník Életünk [Náš život], ktorý založilo maďarské politické hnutie blízke Vladimírovi Mečiarovi.

4. Generálplukovník Milan Václavík, minister národnej obrany sa vo svojom televíznom pre-jave nepriamo zmienil o tom, že na potlačenie „študentských nepokojov“ v Prahe by bolo možné nasadiť prípadne aj jednotky Českoslo-venskej ľudovej armády. Po zverejnení tohto prejavu sa viaceré vojenské posádky dištancovali od možnosti nasadenia armády proti civilným demonštrantom.

5. Új Szó, 27. nov. 1989, s. 3.

6. Verejnosť po dvoch rokoch v dôsledku absencie finančného zázemia zanikla, Národnú obrodu od úradu vlády v tom istom roku kúpilo to isté francúzske vydavateľstvo, ktoré získalo aj Új Szó, potom sa dostalo do rúk finančnej skupiny košického podnikateľa Júliusa Rezeša, teraz je súčasťou mediálneho impéria Pavla Ruska. Zmena začala vychádzať ako sympatické revo-lučné študentské médium, ale už na začiatku roku 1990 sa stala orgánom najhlučnejších nacionalistických síl, od roku 1992 sa otvorene hlásila k Matici slovenskej. Pre zaujímavosť treba uviesť, že roku 1996, v čase tretej Mečiarovej vlády, jej bolo udelené štátne vyznamena-nie Rad Ľudovíta Štúra.

7. Roku 1990 sa do redakcie vrátili bývalí spolu-pracovníci, ktorí ju museli opustiť po roku 1968. Béla Szűcs a Tibor Zsilka sa (s úspechom) podujali na redigovanie a obnovu Vasárnapi Új Szó. Katalin Ozorai a Bálint Petrőczi vytvorili reportážnu rubriku, Péter Miklósi sa stal zástupcom šéfredaktora a Mihály Tóth hlavným spo-lupracovníkom, spolu s ním takýto post zastával aj István Dusza.

8. Roku 1992 vznikla Vox Nova a. s., v ktorej sa účastinármi stali redaktori Új Szó. Vox Nova získala právo vydavateľa na jeseň roku 1992, a hľadala investora. V tomto čase Maďarská občianska strana vážne uvažovala o vstupe do Vox Nova, ale rokovania sa prerušili, a Új Szó pokračovalo v rokovaní s dvomi zahraničnými záujemcami.

9. Smena sa stala štátnym podnikom ako vydavateľstvo Socialistického zväzu mládeže. V prvých dňoch slovenskej štátnosti, na začiatku roku 1993 bolo na nátlak Mečiarovej vlády vedenie Smeny odvolané a na jej čelo boli postavení Mečiarovi lojálni ľudia. Smenu vtedy opustilo 18 redaktorov a pod vedením Karola Ježíka došlo k založeniu opozičného denníka Sme. V septembri roku 1995 Sme za symbolickú jednu korunu odkúpilo vydavateľské práva Smeny. Zosilnený opozičný denník chceli Mečiarovci zničiť finančne. Činnosť Prvej slovenskej investičnej spoločnosti (PSIS), ktorá stála v pozadí denníka, prostredníctvom administratívneho nariadenia štátneho tajomníka ministerstva financií Jozefa Magulu, zmrazili. Denník Sme prežil aj tento zásah, dnes ho vydáva spoločnosť Petit Press spolu s Új Szó.

10. „…už na samom začiatku by mali boli najradšej utopili v lyžičke vody, len aby vydávaniu novín zabránili. […] Málo bolo tých, čo nám držali palce a požadovali, aby boli tunajší Maďari považovaní za plnoletých občanov, ktorí majú právo aj na iné informácie, veď doteraz ich kŕmili komunistickým straníckym denníkom, ktorý je teraz síce »nezávislý«, podstata je však tá istá: či sa to ľuďom páči, alebo nepáči, musia sa uspokojiť s tým, čo sa im predkladá.“ Szabad Újság, 18. júla 1991, s. 1.

11. Pod vedením Jánosa Mészárosa pracovali obaja terajší vedúci vydania denníka Új Szó, redakčný post dostal napríklad Alfonz Talamon, ktorý neskôr zomrel v mladom veku, aby sme spomenuli len najznámejších z kruhu mladých redaktorov.

12. Náklad od roku 2000 kontroluje skupina ABC, údaje sú uvedené na stránke www.sme.sk.

13. Takzvaný viazaný remitendový predaj zjednodu-šene znamená, že distributér sa správa ako skrytý predplatiteľ. Do stánku objednáva iba toľko exemplárov, koľko sa určite minie. Na trhu s neviazanou remitendou sa distributér a vyda-vateľstvo delia v krytí straty, vždy v zmluvne určenej miere. Teda stačí, aby vydavateľstvo spočiatku hradilo počiatočné straty z nepredaj-ných exemplárov, a bolo schopné saturovať aj menšie segmenty trhu. O tom, či po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie boli takéto zmluvy na základe žiadosti vydavateľstiev z Maďarskej republiky uzavreté, sme v čase písania tohto príspevku nemali informácie.

14. Relatívny náklad: ekonomická veda ho nazýva penetráciou. V zjednodušenom vyjadrení je to percentuálny podiel účastníkov disponibilného trhového priestoru, ktorí kupujú daný produkt alebo využívajú danú službu. Agentúra Medián uskutočňuje pre reklamné agentúry a vydavateľ-stvá dvakrát do roka prieskum o čítanosti jednot-livých periodík. Z maďarských novín na Slovensku sú do prieskumu zahrnuté Új Szó, Vasárnap, Új Nő a Szabad Újság, ale osobitne je sledovaná aj programová príloha Új Szó Plus 7 dní.

15. Ide o údaje z jari roku 2003, čerstvejšie sme ešte v čase písania príspevku nemali k dispozícii. Sotva však možno počítať s výraznejšími posunmi.

16. Vydavateľstvo Petit Press, ktoré vydáva Új Szó a Vasárnap, si na jeseň roku 2003 od agentúry Focus objednalo kvalitatívny prieskum. Údaje prieskumu sú určené pre interné potreby, teda nie sú prístupné verejnosti. Možno však prezradiť, že jedným z výsledkov prieskumu bolo práve to, že Új Szó a Vasárnap čitatelia považujú za inštitúciu a nie za trhový produkt.

17. Halberstam, David: The Powers That Be. New York 1979. (V maďarskom jazyku: Mert övék a hatalom. Budapest: 1988.)

LOVÁSZ, ATTILA. Maďarská tlač. In Maďari na Slovensku (1989 – 2004). 2004, Fórum inštitút pre výskum menšín.