Pi, 29. marca 2024.

Uprostred trojuholníka

Tomášov (po maďarsky Fél) je obec ležiaca v tieni hlavného mesta. Nachádza sa 18 km od Bratislavy, s ktorou bola odnepamäti spätá – na úsvite svojich dejín bola majetkom Bratislavského hradu. V súčasnosti patrí do okresu Senec, hoci vzdialenosť je rovnaká, dokonca časť Tomášovčanov navštevuje lekára (vďaka geografickej blízkosti) v Šamoríne. Poloha uprostred trojuholníka je však určujúca nielen z hľadiska súčasného, no najmä budúceho charakteru tejto kedysi čisto maďarskej dediny.

Starí a noví obyvatelia

Tomášov obýva spolovice maďarské a spolovice slovenské obyvateľstvo, hoci príslušníkov maďarskej národnosti je tu predsa len o čosi viac. Pred desiatimi rokmi tu žilo 2 250 obyvateľov, dnes je to minimálne 2 500. Ich skutočný počet sa nedá zistiť, keďže sa tu zdržiava veľa osôb, ktoré sa prisťahovali len nedávno a nemajú v obci trvalý pobyt. V dedinách v okolí Bratislavy, a teda aj v Tomášove, predstavujú takíto obyvatelia okolo 10 percent. „Cudzinci“ prichádzajú zo všetkých kútov Slovenska, schovávajú sa za vysokými plotmi, a hoci neplatia miestne dane, služby (verejné osvetlenie, odvoz smetí atď.) im prináležia rovnako ako ostatným. Samozrejme, nájdu sa medzi nimi takí, ktorí sa snažia zapadnúť do miestneho spoločenstva, no občas sa vyskytnú aj problémové prípady. Zároveň sú to práve prisťahovalci, ktorí výraznejšie dvíhajú populačnú krivku v obci.

Jozef Szalay, ktorý na starostovskej stoličke sedí už štvrté funkčné obdobie (od roku 1998), hovorí, že im nejde o to, aby Tomášov rýchlo „zaplnili“, veď každá  obec má vlastnú mentalitu a tradície. „Cudzinci“ si so sebou prinášajú iné zvyky a modely správania, preto je potrebné dbať na udržiavanie rovnováhy.

Bohatá župa, chudobné obce?

Keď príde reč na súčasnú politickú situáciu na Slovensku, nie je z nej, samozrejme, nadšený ani starosta. Okrem toho sú obce Bratislavského kraja – a teda aj Tomášov – pri čerpaní štrukturálnych fondov Európskej únie znevýhodňované, čím prichádzajú o nemalé finančné prostriedky.

„Nemôžeme sa uchádzať o príspevky na výstavbu kanalizácie, vodovodného potrubia, na rekonštrukciu školy a na iné dôležité projekty, hoci neustále počúvame, ako by sme mali chrániť žitnoostrovskú zásobáreň pitnej vody. Žiadalo by si to iný prístup, veď Tomášov nie je Bratislava. Zákonodarcovia by sa mali snažiť o to, aby trojica okresov (s výnimkou Bratislavy) podliehala odlišnému systému hodnotenia. Aj našej obci by sa totiž zišla podpora – stačí spomenúť náklady na prevádzku školy, materskej školy, na údržbu ciest, na čistiareň odpadových vôd…, a to sme ešte nespomenuli investície.“

Jozef Szalay prezradil aspoň toľko, že sa im zo štátneho environmentálneho fondu podarilo získať dotáciu na doriešenie kanalizácie v časti Doma. Vďaka príspevku vo výške 36 000 € sa môže začať s budovaním kompletnej kanalizačnej siete. Počas minuloročnej jesene zrekonštruovali 11 prečerpávacích staníc a pred dvomi rokmi – tiež zo štátnej podpory – čistiacu stanicu, ktorá bola postavená takmer pred dvoma desaťročiami. V súčasnej podobe už vyhovuje smerniciam Európskej únie. A starosta spomína aj ďalšie úspechy: „Z vlastných zdrojov sme vybudovali dom smútku a pri základných školách sme postavili novú, modernú telocvičňu za 77 000 €. Polovicu nákladov sme uhradili zo štátneho príspevku, druhú sme vyriešili úverom. V tomto roku sme získali  23 000 €, ktoré sú určené na elimináciu problémov so záplavovou a s dažďovou vodou. Z tejto sumy sme dali do poriadku školský dvor, pretože voda zatekala do suterénu budovy. Bratislavský samosprávny kraj nedávno zrekonštruoval zanedbaný most cez Malý Dunaj. Pravda, chodník za 33 000 €, ktorý na most vedie, sme museli financovať sami (BSK nám naň prispel iba sumou 1 000 €), hoci nepatrí iba Tomášovčanom. Navyše, predstavoval akútny problém z hľadiska bezpečnosti. Pred piatimi rokmi sme zrekonštruovali dom kultúry a starú obecnú studňu sme prebudovali na fontánu. Materská škola dostala novú fasádu, renovácie sa dočkal aj obecný pamätník a autobusové zastávky, pred dvomi rokmi sme odovzdali do užívania detské ihrisko. Pribudlo veľa nových chodníkov, v budovaní ktorých by sme chceli pokračovať aj naďalej. Všetky dôležité miesta chceme monitorovať kamerovým systémom. Žiaľ, vyžaduje si to častý vandalizmus v obci.“

Nájdeme tu aj dobre vybavenú knižnicu, pričom obec podporuje aj výborne fungujúci zbor skautov, športové organizácie a občianske združenia. Nechýba kvalitná zdravotná starostlivosť – svoje ordinácie tu majú viacerí odborní lekári, nechýba ani lekáreň. Sieť autobusových liniek je aj vďaka blízkosti Bratislavy hustá.

Skvelá maďarská škola

V Tomášove sú dve základné školy. V tej s vyučovacím jazykom maďarským sa v súčasnosti vzdeláva 85 žiakov 1. – 9. ročníka. Uvedený počet v žiadnom prípade nezodpovedá národnostnému zloženiu obce, veď do slovenskej školy chodí trikrát toľko detí. Do školského obvodu ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským patria obce Janíky, Malinovo, Vlky, kým ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským navštevujú okrem miestnych detí aj detí z Vlkov, Novej Dedinky a z Malinova.

„Dosť veľa maďarských detí zapisujú rodičia do slovenskej školy s odôvodnením, že sa tam naučia po slovensky,“ hovorí Mária Pomichalová, ktorá vymenila na riaditeľskej stoličke svoju predchodkyňu, odchádzajúcu do dôchodku, pred rokom. „Ide o ošúchanú frázu, veď naše deti dosahujú výborné výsledky a viaceré navštevujú vďaka blízkosti Bratislavy slovenské stredné školy. Z mnohých dostávame pozitívne ohlasy, že práve naši absolventi dosahujú v triedach najlepšie výsledky – či už v odborných predmetoch, alebo v slovenskom jazyku a literatúre. Často poznajú slovenskú literatúru lepšie ako ich slovenskí spolužiaci. Naša škola sa zapája do všetkých možných súťaží. V tohtoročnom celoštátnom kole Súťaže Mihálya Tompu v umeleckom prednese poézie a prózy získal náš druhák Jozef Jakab Ürge strieborné pásmo (vlani bronzové), v minuloročnom celoštátnom kole súťaže Pekná maďarská reč sa jeden z našich žiakov umiestnil na 1. mieste a iný zasa v celoštátnom kole súťaže Poznaj slovenskú reč na 3. mieste. Ešte jednoznačnejšie boli výsledky tohtoročného testovania deviatakov, v ktorom naši žiaci prekročili celoslovenský priemer z matematiky o 29 %, zo slovenského jazyka o 24,5 % a z maďarského jazyka o 8,5 %! Minulý rok sa začalo s testovaním štvrtákov – tu naši žiaci prekonali celoštátny priemer o 15 %. Myslím si, že tieto výsledky hovoria samy za seba.“

A to aj napriek tomu, že problémy sa nevyhýbajú ani tejto škole. Majú aj jednu spojenú triedu a učitelia dostávajú základný plat. Škola dosahuje skvelé výsledky, čo si vyžaduje nemálo odriekania. Druhým „tajomstvom“ úspechu môže byť počet pedagógov: s deťmi pracuje 15 učiteľov (nie všetci na plný úväzok), ktorí tak môžu venovať jednotlivým žiakom dostatok času a pozornosti. Tomášovské deti vynikajú aj v športe, veď pod vedením Ediny Horváthovej majú úspešný hádzanársky oddiel. Pani učiteľka prihlásila školské družstvo na krajské majstrovstvá v hádzanej: menší svojím 5. miestom a väčší 6. miestom predstihli mestské družstvá.

„Nedávno sme sa rozhodli sumarizovať, ako sa uplatňujú naši žiaci z maďarskej školy. Väčšinu absolventov sa nám darí dobre ‚odsledovať‘. Mnohí skončili štúdium na univerzite, dokonca máme aj ročník, kde z 18 absolventov takmer polovica študuje na univerzite alebo na vysokej škole,“ hovorí riaditeľka. A my dodajme: výborné výsledky a úspechy maďarských detí z Tomášova sú na zamyslenie. V tomto roku zapísali rodičia do maďarskej školy 6 prvákov. Ak to porovnáme s počtom obyvateľov v obci, s budúcnosťou tunajších príslušníkov maďarskej národnosti to nevyzerá práve ružovo.

Tomášov nepatrí medzi obce, ktoré sú obeťou poprevratových zmien, veď sa viditeľne rozvíja a krásnie. Centrum sa obnovilo, ulice sú čoraz upravenejšie a obchodíky a kaviarne domácku atmosféru iba umocňujú. Napriek tomu najväčší problém podľa starostu predstavuje meniaca sa mentalita ľudí, čo so sebou priniesla doba. Otázkou zostáva, čo bude nasledovať, keď staršia generácia odovzdá štafetu a zanietenú, nezištnú prácu pre spoločenstvo budú musieť vykonávať druhí. Najmä, ak sa v materiálnom svete pojmy ako zanietenosť a nezištnosť stávajú čoraz väčšou neznámou.

Text: Károly Kövesdi, preklad: Jitka Rožňová

(Vasárnap, 19.6.2012)


    Related Posts

    Pellegrinimu vadia maďarské nápisy
    Čo by prinieslo obnovenie Rakúsko-Uhorska?
    Zdvojjazyčnili železničnú stanicu v Dunajskej Strede