Pi, 29. marca 2024.
Katedrála svätého Martina

Posonium – Pozsony – Pressburg – Bratislava

Bratislava (Pozsony), hlavné mesto Slovenska, je známym a z historického hľadiska významným mestom. Nielen kvôli korunováciám, ktoré toto mesto preslávili, ale aj kvôli častým politickým či kultúrnym akciám, ktoré sa v tomto meste kedysi konali, a ktoré sa pokladajú za významné udalosti.Pri prechádzke bratislavským Starým mestom nás vítajú krásne umelecké stavby.  Pripomeňme si tie najznámejšie, ktoré návštevníci Bratislavy určite nemôžu vynechať.

1. Dóm sv. Martina (maď. Szent Márton dóm)

pic02pic03Dóm sv. Martina, pre Maďarov známy aj pod menom „Koronázó templom“ (po slov. „korunovačný kostol“) je najznámejší a najväčší kostol v Bratislave, nachádzajúci sa na Rudnayovom námestí (starší maď. názov Székesegyház-tér).

Spočiatku sa v dnešnej Bratislave konali bohoslužby na hrade, kde bolo sídlo prepošstva a kapituly. Keď už návštevy začali byť neúnosné a ohrozovali bezpečnosť hradného sídla, požiadal kráľ Imrich (maď. Imre, 1174-1204) od pápeža Inocenta III. povolenie na prenesenie prepoštstva do podhradia. Povolenie bolo vydané v roku 1204, kedy sa prepošstvo aj presídlilo. V roku 1221 pápež Honorius III. dáva povolenie aj na presťahovanie kostola.

Na mieste dnešného dómu stál kostol v románskom slohu, zasvätený najsvätejšiemu Spasiteľovi. Postupom času veľkosť chrámu nebola dostačujúca, a preto menšiu románsku stavbu, ktorá už od roku 1302 slúžila ako mestský chrám, začali v rokoch 1311-1314 obstavovať terajším gotickým chrámom. Dóm sv. Martina je preto aj najstaršou farnosťou v Bratislave. Slávnostné vysvätenie kostola sa uskutočnilo až v roku 1452, a vykonal ho ostrihomský arcibiskup Gregor na počesť najsvätejšieho Spasiteľa a sv. Martina, ktorý sa narodil v Savarii/Sabarii (dnešný Szombathely na území Maďarska; po slov. Kamenec).

Svätá koruna váži  300 kg, a je vysoká 164 cm

Svätá koruna váži 300 kg, a je vysoká 164 cm

Za vlády kráľa Mateja Korvína (maď. I.Mátyás) sa medzi rokmi 1467-1487 uskutočnila prestavba kostola a zväčšenie jeho rozmerov do súčasnej podoby. Tieto roky si aj dnes môžeme prečítať na jeho strope, v štítkoch upevnených na svorníkoch rebier.

Dnešná katedrála prešla od svojej posviacky v roku 1452 viacerými premenami a drobnými prestavbami, či prístavbami.

V rohu južnej lode sa nachádza skvost barokového výtvarného umenia obdivovaný a vyhľadávaný tisícami návštevníkov – jazdecká socha sv. Martina deliaceho sa o svoj plášť so žobrákom vytvorená Jurajom Rafaelom Donnerom (Georg Raphael Donner, 1693-1741)z roku 1735. Postava sv. Martina nesie portrétne črty donátora- arcibiskupa Imricha Eszterházyho.Relikvie sv. Martina sú uložené v striebornej rakve nad hlavným oltárom.

Medzi rokmi 1563-1830 v tomto kostole korunovali 11 kráľov a 8 kráľovien, na počesť čoho sa na vrchu veže dómu umiestnila pozlátená replika svätej kráľovskej koruny.

 

2. Kostol sv. Alžbety (maď. Árpád-házi Szent Erzsébet templom)

Kostol sv. Alžbety

Kostol sv. Alžbety

Bratislava má dva kostoly zasvätené dobročinnej sv. Alžbete. Prvým je kostol a zároveň aj kláštor sv. Alžbety nachádzajúci sa v bratislavskej časti Staré mesto (maď. Pozsony-Óváros) na Špitálskej ulici (maď. Ispotály utca), pri ktorej sa nachádza bezprostredne aj nemocnica. Druhým kostolom je tzv. Modrý kostolík na Bezručovej ulici (starý maď. názov Raneyss István utca) pri gymnáziu Grösslingova,  o ktorom sa píše nižšie.

Kostol a kláštor sv. Alžbety na Špitálskej ulici postavili medzi rokmi 1739-1745 v štýle baroka, podľa návrhov Franza Antona Pilgrama (1699-1761). Finančne stavbu podporil prímas Imrich Eszterházy. Fresky a obrazy v kostole sú dielom majstra Paula Trogera.

Na priečelí kostola je šesť sôch svätých, medzi ktorými sú známe osobnosti z maďarských dejín. Predovšetkým sú to dvaja králi – Štefan a Ladislav vyobrazení s kráľovskými atribútmi; a dvaja členovia kráľovskej rodiny – Alžbeta a Imrich. Sv. Alžbetu, ktorej je kostol zasvätený môžeme vidieť až dvakrát, napokon je tu sv. Jozef s Ježiškom na rukách.

Na oltárnom obraze vytvorenom v roku 1739 je zobrazené videnie sv. Alžbety, po jeho bokoch stoja sochy františkánskych svätcov Františka z Assisi a Antona Paduánskeho. Námety väčšiny výtvarných prvkov sú zviazané so životom sv. Alžbety (maď. Magyarországi Szent Erzsébet1207-1231).

3. Kostol sv. Ladislava (po maď. Szent László templom)

Kostol sv. Ladislava sa nachádza v bratislavskom Starom meste na Špitálskej ulici (maď. Ispotályutca). Je zasvätený kráľovi Svätému Ladislavovi I. z rodu Árpádovcov. Kostol je súčasť štvorkrídelnej nemocničnej stavby, ktorú postavili medzi rokmi 1830-1832 v klasicistickom štýle podľa návrhov Ignáca Feiglera staršieho. Na hlavnom

Kostol sv. Ladislava

Kostol sv. Ladislava

oltári kostola je obraz, znázorňujúci apoteózu Svätého Ladislava. Pochádza z roku 1830 a je dielom Ferdinanda Lütgendorfa.

4. Modrý kostolík/Kostol sv. Alžbety (maď. Kék templom/Erzsébet templom)

Modrý kostolík/Kostol sv. Alžbety

Modrý kostolík/Kostol sv. Alžbety

Modrý kostolík je jeden z najúžasnejších stavieb od budapeštianskeho architekta Ödöna Lechnera (1845-1914), a pokladá sa za najkrajší príklad maďarského secesného umenia. Kostol bol postavený medzi rokmi 1907-1913, a nachádza sa na Bezručovej ulici (starší maď. názov Raneyss István utca) pri gymnáziu Grösslingova.
Pri výzdobe kostola použil Lechner okrem secesných prvkov aj známe motívy z maďarského ľudového umenia. Kostol je zasvätený Svätej Alžbete z rodu Árpádovcov, zároveň je však aj symbolickým mauzóleom pre kráľovnú Alžbetu, známu pod menom Sissi. Prívlastok „modrý“ dostal kostol podľa farby škridiel na streche, a taktiež podľa modrej mozaikovej výzdoby na stenách.

Nad hlavným vchodom je mozaika znázorňujúca Sv. Alžbetu so zásterou plnou ruží, zo známej legendy „Zázrak ruží“. Raz Alžbeta niesla jedlo chudobným, začo bola pokarhaná od zemepána.Ten sa jej pýtal, čo nesie v zástere. Alžbeta sa však nechcela priznať, tak zaklamala, že nesie len ruže.V tom momente boh premenil kúsky chleba v jej zástere na ruže. Práve tento známy moment je vyobrazený na mozaike nad vchodom do kostola.

Nad hlavným oltárom je už spomínaný obraz sv. Alžbety rozdávajúcej milodary od Júliusa Túryho (Túry Gyula, 1866-1932) z roku 1911. Architekt Lechner navrhol nielen vonkajší vzhľad, ale aj vnútorný dizajn kostola. Situoval do interiéru šesť nástenných malieb. Na klenbe v lodi kostola sa nachádza obraz Baránka Božieho, v ostatých častiach lode sú umiestnené sväté obrazy Arpádovcov. Obrazy boli namaľované budapeštianskymi maliarmi Beszédesom a Zsillem.

Maďarská tabuľa umiestnená vedľa vchodu na počesť

Maďarská tabuľa umiestnená pri vchode na počesť Franza Jozefa I.

5. Academia Istropolitana

Academia Istropolitana

Academia Istropolitana

Academia Istropolitana (Universitas Istropolitana) bola založená na podnet kráľa Mateja (po maď. I.Mátyás) v roku 1465. Nachádza sa na Ventúrskej ulici (maď. Ventur-utca).

Jej otvorenie sa uskutočnilo v roku 1467, kedy mala Academia štyri fakulty: umeleckú, právnickú, lekársku a teologickú. Na stavbu univerzity dal povolenie pápež Pavol II. pre Jána Vitéza (maď. Vitéz János, okolo 1408-1472) a Jána Pannonia (Janus Pannonius, 1434-1472), ktorým písomne adresoval aj bulu. Univerzita dostala meno Istropolitana, čo znamená Akadémia “mesta na Dunaji“. V tom období na území kráľovstva neexistovala iná univerzita, a na území dnešného Slovenska to bola prvá univerzita vôbec.

Kancelárom univerzity sa stal Ján Vitéz, vďaka ktorému sa na univerzitu dostali významní talianski, francúzski, nemeckí a poľskí učitelia.Vyzdvihnúť treba predovšetkým pôsobenie Johannesa Müllera Regiomontana (1436-1476), ktorý vyučoval hodiny matematiky, fyziky a astronómie.

Pozitívne správy o univerzite sa rýchlo rozšírili do okolitých krajín, a tak sa čoskoro jej lavice naplnili aj študentmi zo zahraničia. Bohužiaľ po smrti kráľa Mateja Academia Istropolitana začala chátrať. Niekedy okolo roku 1492 úplne zanikla a jej známi učitelia sa roztrúsili do sveta. Ostala po nej len pamiatka na Ventúrskej ulici, kde dnes pôsobí Vysoká škola múzických umení.

 

6. Prezidentský palác/Grasalkovičov palác (maď. Grassalkovich-kastély)

Prezidentský palác/Grasalkovičov palác

Prezidentský palác/Grasalkovičov palác

Grasalkovičov palác, nazývaný aj „Prezidentský palác“, je jeden z najvýznamnejších stavieb v Bratislave. Nachádza sa na dnešnom Hodžovom námestí (starší maď. názov Grassalkovich-tér). Palác je krásnym príkladom neskorej barokovo-rokokovej stavby.

Návrh stavby vyhotovil András Mayerhoffer (1690-1771), na podnet grófa Antona Grasalkoviča (maď. Grassalkovich Antal, 1694-1771) v roku 1760. Palác bol postavený bezprostredne do susedstva bývalého letného paláca ostrihomského arcibiskupa.

Grassalkovich Antal

Grassalkovich Antal

Veľký počet izieb, ako aj sochami vyzdobené schodište, sú dôkazom vynikajúcej práce staviteľa a navrhovateľa Mayerhoffera. K palácu patrí aj rozsiahla záhrada vo francúzskom štýle. Po dokončení sa palác veľmi rýchlo stal centrom hudobného baroka, a to natoľko, že tu koncertoval sám Joseph Haydn.

Postupom času sa rodina Grasalkovičovcov zadlžila, a napokon v roku 1841 vymrela. Palác sa tak dostal do rúk panovníckej rodiny. Po páde monarchie sa palác začal prvýkrát využívať až v rokoch 1939-1945, kedy slúžil ako sídlo vtedajšiemu slovenskému prezidentovi Jozefovi Tisovi.

V dobe komunizmu sa palác stal sídlom komunistických vodcov. V roku 1950 sa používal ako centrum voľného času pre bratislavských študentov a mládež s názvom „Dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda“. Mladí pionieri však v tomto období napáchali v budove značné škody.

V januári 1993 vznikla samostatná Slovenská republika, a 30. septembra 1996 sa palác stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky, vtedy Michala Kováča (dnes Ivana Gašparoviča). Veľký park pri paláci je dnes verejný.

Prezidentský palác/Grasalkovičov palác

Prezidentský palác/Grasalkovičov palác

7. Univerzitná knižnica (maď. Egyetemi könyvtár/Az Országgyűlés épülete)

pic13Dnešná budova Univerzitnej knižnice bola kedysi sídlom Uhorskej kráľovskej komory (maď. Magyar Királyi Kamara). Na vrchu budovy sa preto dodnes nachádza maďarský štátny znak.

Dolná komora uhorského snemu bola umiestnená v dnešnom objekte na Ventúrskej ulici (maď. Ventur-utca) v prvej polovici 19. storočia ako súčasť komplexu Uhorského snemu na Michalskej ulici (maď. Mihály-utca).

Pre maďarský národ ukrýva táto budova veľa dôležitých historických okamihov. V tejto budove zazneli mnohé, pre maďarský národ dôležité diskusie a reči významných postáv pic14z maďarských dejín ako napr.  Széchenyiho, Kölcseyho, Deáka,  Wesselényiho, či Kossutha.

 

 

 

 

8. Kostol a kláštor klarisiek (maď. Klarisszák temploma és kolostora)

Kostol klarisiek sa nachádza v Starom meste na Klariskej ulici (maď. Klarissza-utca). Klarisky prišli do dnešnej Bratislavy v roku 1297 a so štedrou podporou kráľa Ondreja III. (maď. III. András, 1265-1301) založili jeden kostol a jeden kláštor na mieste zničeného cisterciánskeho kláštora. Členky rádu boli väčšinou dcéry maďarských šľachticov, ktoré žili podľa veľmi prísnych pravidiel. Okrem modlitieb sa zaoberali aj výchovou dievčat a prepisovaním kódexov.

Kostol je síce gotickou stavbou, ale jeho interiér bol v 18. storočí upravený do rokokového štýlu. Na krásnej renesančnej bráne priľahlého kláštora je vpísaný pamätný rok 1640 a mená dvoch ostrihomských arcibiskupov, Petra Pázmanya (maď. Pázmány Péter) a Imreho Lósyho. Práve s ich finančnou podporou získal kláštor svoju neskoro-renesančnú podobu.

Po zrušení rádu dostalo budovu klarisiek katolícke gymnázium. Práve toto gymnázium kedysi navštevovali aj Béla Bartók a Ernő Dohnányi. V súčasnosti je kláštor v užívaní štátu a pre svoju vynikajúcu akustiku slúži ako koncertná sieň. Priestory priľahlého kláštora sú využívané Univerzitnou knižnicou.pic15

9. Primaciálny palác (maď. Prímási Palota)

Jedna z najkrajších klasicistických stavieb v Bratislaveje Primaciálny palácna Primaciálnom námestí(starší maď. názov Batthyány-tér). Palác bol vybudovaný medzi rokmi 1778-1781.

Primaciálny palác

Primaciálny palác

Palác dal vybudovať arcibiskup a kardinál Jozef Batthyány (maď. Batthyány József) namiesto pôvodného paláca patriaceho ostrihomskému arcibiskupovi, podľa projektu architekta Melchiora Hefeleho.Na vrchole tympanónu je kardinálsky erb Jozefa Batthyányiho, prvého obyvateľa paláca. Budovu zdobí model jeho železného klobúka vážiaci 150 kg.Alegorické sochy pozdĺž línie strechy vyjadrujú kardinálove ľudské vlastnosti a dosiahnuté hodnosti.

V Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca zasadala Horná komora uhorského snemu, kým Dolná komora viedla rokovania už v spomínanej budove dnešnej Univerzitnej knižnice na Ventúrskej ulici.
V Zrkadlovej sieni krásneho paláca ružovej farby bol v roku 1805 podpísaný mier medzi Francúzskom a Rakúskom. Ako pamiatka na túto udalosť je pri vchode budovy umiestnená pamätná tabuľa.

V auguste 1903 kúpilo mesto Bratislava budovu paláca a pri rekonštrukcii bola v zabudnutej chodbe za tapetami jedného zo salónov objavená unikátna a kompletná séria šiestich gobelínov utkaných v 17. storočí v anglickom Mortlake, ktorá rozpráva o tragickom príbehu lásky Heró a Leandra.

Dnes tvoria súčasť výstavy v reprezentačných priestoroch paláca, ktorý slúži ako sídlo primátora hlavného mesta. V Zrkadlovej sieni sa vedú rokovania mestského zastupiteľstvaa využíva sa na organizovanie koncertov.pic17

Anita Radi

    Related Posts

    Pered
    Ešte jedno zamyslenie sa nad kauzou Pered
    Pered
    Tešedíkovo alebo Pered?
    Namiesto kríža svätá koruna – nevšedný kostol v obci Balog na Ipľom