Št, 18. apríla 2024.
Slováci v Maďarsku

Kde žijú Slováci v Maďarsku?

Pre autochtónne menšiny v Strednej Európe je typické, že sa koncentrujú do určitých regiónov, kde často tvoria miestnu väčšinu. Slováci v Maďarsku sú z tohto hľadiska atypickí. Žijú roztrúsene vo viacerých oblastiach krajiny.

Tradičným centrom dolnozemských Slovákov je Békešská župa s mestami ako Békešská Čaba (Békéscsaba), Sarvaš (Szarvas) a Slovenský Komlóš (Tótkomlós). Dnes tu žije 7 267 Slovákov, čo je štvrtina celej slovenskej komunity, ale len 2 percentá obyvateľstva župy.

Ďalším tradičným centrom Slovákov v Maďarsku je hlavné mesto Budapešť a jeho okolie, hlavne niektoré obce v Pilišských vrchoch na severozápad od mesta. Tu sa nachádza aj jediná obec v Maďarsku so slovenskou väčšinou, Mlynky (Pilisszentkereszt). V roku 2012 tu premiéry RobertFico a Orbán Viktor spoločne otvorili Slovenský dom, sídlo miestnej slovenskej samosprávy.

Treťou oblasťou s väčším počtom Slovákov je severovýchod Maďarska, župy Novohrad a Boršod-NovýAbov-Zemplín, hlavne okolie mesta Nové mesto pod Šiatrom (Sátoraljaújhely).

Slovenské gymnázia sú v Budapešti a Békešskej Čabe, slovenské základné školy okrem týchto miest ešte v Novom meste pod Šiatrom, v Komlóši a Sarvaši.

„Najslovenskejšie“ obce, teda obce s najvyšším podielom Slovákov sú okrem vyššie spomínaných ešte Repašská Huta (Répáshuta) v Boršodsko-Novoabovsko-Zemlplínskej, Kirť (Erdőkürt) v Novohradskej, Čív (Piliscsév) v Peštianskej, a Kardoš (Kardos) a Irminčok (Örménykút)v Békešskejžupe.

Obec Rajka na maďarskej strane hraníc pri Bratislave sa preslávila tým, že sa v nej vo veľkom počte usadili občania Slovenska, hlavne z Bratislavy. Ich národnostné zloženie nie je známe, ale Rajka sa čoskoro môže stať obcou s najväčším počtom Slovákov v Maďarsku.

Foto: slovozemplina.sk

    Related Posts

    Asimilácia a identita po roku 1918 v slovensko-maďarskom vzťahu (1. Časť)
    Prečo majú niektorí Maďari slovansky/slovensky znejúce priezviská?
    Kálmán Petőcz: Najčastejšie stereotypné tvrdenia týkajúce sa slovensko−maďarských vzťahov, využívané v národnopopulistickej rétorike – TÉZA 1.: „Nadštandardnosť“ práv