Pi, 29. marca 2024.
László Mednyánszky - Soldiers1914-1918

Mednyánszky- filozofický dokumentárny film pre krásu?

Dokumentárny film o dobe, živote a diele Ladislava/Lászlóa Mednyánszkeho, veľkej a záhadnej postavy stredoeurópskeho maliarstva z prelomu 19. a 20. storočia. Takto charakterizovali dokumentárny film režiséra, scenáristu, dramaturga a producenta Vladimíra Štrica z roku 2006. Po skúmaní jeho filmu sa naskytne otázka: je to pravý dokument o nedocenenom uhorskom maliarovi Mednyánszkom,  alebo je to niečo iné?

Budhista alebo umelec?

Ladislav Mednyánszky sa narodil 23. apríla 1852 v Beckove, v rodine zámožnej šľachtickej rodiny. Študoval nielen vo Viedni, ale aj v Mníchove a v Paríži. Mednyánszky bol  jediným stredoeurópskym maliarom, ktorý vystavoval svoje diela v tých istých salónoch ako svetoznámi impresionisti. Počas svojho života vytvoril niekoľko tisíc diel, malieb a kresieb, žánrovo od krajinomaľby pod vplyvom Barbizonskej školy cez impresionizmus až po nastupujúci expresionizmus. Posledné roky života strávil na bojiskách I. svetovej vojny ako spravodajca – kresliar.

Mednyánszky bol rozporuplný človek, citlivý, hĺbavý a samotár. Nikdy sa neoženil, túlal sa po svete a po Uhorsku, skúmal ľudí, priatelil sa s ľuďmi, ktorí boli na okraji spoločnosti, tulákmi, žobrákmi a sedliakmi. Mal sklon ku katastrofám, a až existenciálny záujem o osud ľudstva. Rád chodieval pešo  na miesta, kde mohol vidieť stopy po povodniach a zemetraseniach, prírodných katastrofách. Hľadal nový svet na troskách starého. Zažil pád veľkej historickej éry, rozpad Monarchie. Nebol ani Slovákom, ani Maďarom, bol len Človekom. Žil mimo spoločenských konvencií so svojimi osobnými démonmi a teozofickou, budhistickou filozofiou. Bol čudný a intelektuálny homosexuál. Obdivoval nielen utrpenie ľudí, ale aj dravosť a krásu mužov. Snažil sa všetko vnímať a pochopiť, a nakoniec to všetko zachytiť vo svojich dielach.
Bol budhista so schopnosťou pozorovať niekoľko hodín jedinú kvapku vody stekajúcu po skle alebo krík pod lesom, radovať sa z prírody a jej krás. V budhizme našiel odpovede na svoje stále, neutýchajúce vnútorné otázky o kráse, bytí a láske.

Štricov dokument

Dokument Mednyánszky je poskladaný najmä z fotografií a maliarových diel. Obrazovo je teda v podstate statický, o dynamiku sa stará veľmi prijateľne napísaný komentár a v prvom rade to, že život uhorského umelca bol plný zaujímavostí.

Režisér Vladimír Štric vraví, že vedeckých teórií si prečítal veľmi veľa – potom sa pokúsil zabudnúť na všetky, a do filmového komentára napísal len to, ako vidí Mednyánszkeho on: „Ten príklon k budhizmu som postrehol v jeho denníkoch, zápiskoch i maľbách. Mednyánszky používal techniky impresionizmu i expresionizmu, ani jeden z týchto prúdov mu však nestačil úplne. Sledoval svoje vlastné nálady, do portrétov i krajiniek projektoval vlastnú osobnosť. V tom všetkom dominovalo svetlo. A to svetlo možno vnímať ako osvietenie.

Dokument je obohatený o hrané prvky, sleduje peripetie a zákruty ľudského osudu maliara , predovšetkým však jeho existenciálny rozmer. Režisér a scenárista Štric sa pokúsil priniesť na obrazovku nielen komplexný portrét života a diela Ladislava Mednyánszkeho, ale tiež obraz rozporuplnej doby, v ktorej žil a tvoril. Vo filme je použitý nielen bohatý reprezentatívny výber z najslávnejších a najdôležitejších Mednyánszkeho malieb, ale aj množstvo doteraz neobjaveného a veľmi kvalitného archívneho filmového materiálu z archívov troch štátov. Jednotlivé časti sú predelené citátmi z Mahajány (smer budhizmu), umožňujúce lepšie pochopiť motívy konania výnimočného umelca.

Podľa filmu bolo umenie pre Mednyánszkeho nevyhnutnou terapiou. Lebo maliar trpel extrémnymi psychickými výkyvmi – raz ho prepadla depresia, a na dva týždne sa vytratil, potom bol zas zábavný spoločník. Bol nielen citlivý, ale aj chorľavý od narodenia, napriek tomu sa nesťažoval. Podľa Štrica mu práve budhizmus pomáhal prekonávať utrpenie: „Pri vlastnom utrpení uvažoval nad všeobecným, ľudským. Najmä poslednú časť svojho života venoval kontemplácii, rozdával svoje peniaze aj oblečenie, ale aj svoje maľby.“ Rád chodil do Beckova, do kaštieľa v Strážkach, a maľoval okolie a ich mužských obyvateľov.
Ladislav Mednyánszky zomrel v roku 1919, mal 67 rokov.  Cena jeho diela stále stúpa. Hoci namaľoval niekoľko tisíc obrazov,  mnohé z nich sú nevedno kde aj „vďaka“ jeho životnému štýlu.

Hraný dokument Vladimíra Štrica je skôr jemným filozofickým holdom pred umelcom a jeho dielom a životom, ako klasickým populárno-vedeckým dokumentom. Ako sa hovorí, poteší, neurazí, ale ani veľmi neprekvapí. Je to pekný medailón.

Mednyánszky
Dokumentárny film, SR, 2006, 40 min., jaz. slovenský
Námet, scenár, réžia, producent: Vladimír Štric.

Kossár

    Related Posts

    Csontváry po preštudovaní obrazov Raffaela skonštatoval, že dokáže od nich namaľovať aj lepšie
    Maďarskí maliari v bratislavských galériách
    Vianočný stôl – maďarské ľudové tradície a povery