In.: Madari na Slovensku (1989 – 2004) / Magyarok Szlovákiában (1989-2004). Editori: József Fazekas, Péter Huncík. Šamorín: Fórum inštitút pre výskum menšín. 2004.
1. ÚVOD
Prírodné podmienky ako aj historický vývoj značne ovplyvnili priestorovú diferenciáciu sociálno-ekonomickej úrovne jednotlivých regiónov Slovenska. Na jednej strane možno identifikovať jadrový priestor, ktorý je akýmsi ťahúňom ekonomického rozvoja v krajine – územie banánovitého tvaru, ktoré zaberá západnú časť Slovenska, ide údolím rieky Váh a pozdĺž hlavnej dopravnej trasy Bratislava – Žilina – Košice sa skokom dostáva k rozvojovému jadru na východe Slovenska v priestore miest Košice a Prešov. Na druhej strane sú územia, ktoré sa nedokázali vyrovnať so zmenenými spoločensko – ekonomickými podmienkami po roku 1989, či už kvôli pod- rozvinutosti z minulosti, alebo svojej rigid- nosti a majú rozvojové problémy. Patria sem regióny severného a severovýchodného Slovenska a v značnej miere aj časť Slovenska, ktorá je osídlená obyvateľstvom maďarskej národnosti. Ide najmä o južnú časť centrálneho Slovenska – Juhoslovenská kotlina a južnú časť východného Slovenska. Južná časť západného Slovenska je síce taktiež vo veľkej miere charakteristická obyvateľstvom maďarskej národnosti, avšak rozvojové ťažkosti tradične poľnohospodárskeho regiónu dokáže do veľkej miery upravovať jeho polohová výhoda, v blízkosti hlavného mesta a čiastočne zasahujúce do jadrového regiónu ekonomického rozvoja krajiny.
Nasledujúce riadky zamerajú svoju pozornosť na analýzu sídelno-demografických súvislostí priestorového rozloženia obyvateľstva maďarskej národnosti po roku 1989 a identifikáciu faktorov, ktoré ovplyvnili súčasnú úroveň tohto územia. Kapitola si bude všímať prejavy reformy verejnej správy na tomto území, najmä vo vzťahu k miestnej samospráve a miestnemu rozvoju ako aj prejavy regionálnej politiky Slovenskej republiky, konkrétne jej vybraných programov, na území s významným zastúpením maďarskej menšiny.
1.1. Priestorové rozloženie maďarskej menšiny na Slovensku
Podľa sčítania obyvateľstva v roku 1991 žilo na Slovensku takmer 570 000 obyvateľov hlásiacich sa k maďarskej národnosti, čo predstavovalo 10,8 % populácie Slovenska. Až 1442 obcí malo podľa výsledkov sčítania aspoň jedného obyvateľa maďarskej národnosti. Nasledujúce sčítanie z roku 2001 zaznamenalo pokles počtu obyvateľov tejto národnosti na asi 520 000, čo je asi 9,7 % celej populácie. Tento pokles možno prisúdiť faktu, že územie južného Slovenska je z demografického hľadiska regresívne, t. j. že prirodze-ný prírastok ale aj celkový prírastok obyvateľstva tu majú záporné hodnoty, čiže ide o úbytok obyvateľstva (Bezák 2002, Bašovský 1995). Oproti roku 1991 sa ale zvýšil počet obcí, ktoré mali aspoň jedného obyvateľa maďarskej národnosti, na 1 555. Toto zvýšenie možno pripísať procesom dezintegrácie obcí, ktoré prebiehali bezprostredne po roku 1990 a v prvej polovici 90-tych rokov, keď sa medzi rokmi 1989 a 2000 zvýšil počet obcí z 2 694 na 2 825 (Kling et al. 2002).
