Jedným z hlavných zdrojov nedorozumení medzi Maďarmi a Slovákmi na Slovensku sú spoločné dejiny a ich interpretácia. Na internetových fórach sme denne svedkami výmeny názorov, ktoré sú naďalej dôkazom toho, ako sa navzájom nepoznáme. Pozreli sme sa tento krát na učebnú látku z dejepisu, ktorá sa preberá na slovenských školách a pokúsili sme sa z toho vyvodiť záver. Školy sú totiž miestom, kde deti získavajú prvé informácie o dejinách územia, kde leží dnešné Slovensko ako aj o svojom národe. Snažili sme sa na základe toho pochopiť, prečo Slováci pociťujú nedôveru voči Maďarom, a či to môže prameniť z toho, čo sa o Maďaroch deti učia na školách.
Kniha Dejepis pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách (autori: J. Hečková, Ľ. Marci, Z. Nagy, V. Sineková; 2002) poslúži ako zdroj citácií. Článok chce poukázať na tie body, ktoré môžu byť zdrojom konfliktov Slovákov s Maďarmi.
1. Historický pohľad
Ak čítame slovenské učebnice dejepisu, prvý a základný problémich výkladov je, že sa pozerajú na dejiny jedine z národnostného hľadiska. Na tom by nebolo nič zvláštne, každý národ sa totiž sústreďuje na to svoje. Aj slovenská historiografia teda vyberá a zhromažďuje iba tie fakty, ktoré sa nejakým spôsobom viažu k Slovákom.
V prípade slovenských dejín je všaktaký prístup často mätúci. Slováci totiž nedisponovali samostatným štátom, či samostatnou administratívou medzi 10.- 20. storočím, ale vyvíjali sa a žili v jednom spoločnom štáte s inými národmi. Týmto štátom bolo Uhorsko, alebo Uhorské kráľovstvo. V slovenských učebniciach je však tento fakt akoby opomenutý, a do popredia sa vkladá história jedine tej časti Uhorska, kde leží dnešné Slovensko.
Uhorské kráľovstvo založil Štefan (maď. I. Szent István, lat. Sanctus Stephanus; vláda 997-1038) prvý kráľ zo staromaďarskej dynastie Árpádovcov, a existovalo v rokoch 1000 až 1920. Bol to rozsiahly štátny útvar, v ktorom Slováci obývali predovšetkým jeho severné oblasti (tzv. Felvidék – Horná zem). Uhorsko však bolo mnohonárodnostným štátom, a tak aj na území dnešného Slovenska žili príslušníci viacerých národov (napr. Maďari, Slováci, Nemci, Židia, Rusíni). Dejiny Slovákov sú preto tak úzkospäté s Uhorskom ako aj s Maďarmi, že bez nich jednotlivé udalosti v slovenských dejinách často ani nevieme definovať.
Z vyššie uvedenej- dejepisnej učebnice pre maturantov sa však o stáročnom spolužití Maďarov a Slovákov dozvieme veľmi ťažko. Uhorsko ako štátny útvar a jeho dejiny dostávajú v tejto publikácii len malý priestor. Učebná osnova je sústredená len na dejiny toho územia, kde sa v roku 1993 dnešné Slovensko vytvorilo (pozri mapa). Aj z týchto historických informácií sa však boli vybraté len tie, ktoré sa nejakým spôsobom viažu ku Slovákom.
Negatívom tohto postupu je to, že študent sa nedozvie o ostatných dôležitých udalostiach, ktoré sa na území dnešného Slovenska odohrali, ale ktoré sa neviažu priamo k Slovákom (napr. obliehanie bratislavského hradu v roku 1052; bitka pri Rozhanovciach v roku 1312; významné uhorské snemy v dnešnej Bratislave), ako ani o narodení významných historických osobností na území dnešného Slovenska (napr. Lajos Batthyány, György Klapka, Gyula Andrássy, Ferenc Rákóczi).
Správne pochopenie textu komplikuje aj spôsob lokalizovania jednotlivých udalostí, kedy sapojmy „Slovensko, územie Slovenska“ používajú akoby šlo o reálne vymedzený administratívny celok (pozri príklady nižšie).
Udalosti, ktoré boli celoštátne, sa spomínajú len okrajovo (činnosť a význam uhorských panovníkov, vojny s Turkami, vyhnanie Turkov, protihabsburské povstania atď.). Hoci je pravdepodobné, že napríklad Rákocziho povstanie určite vplývalo aj na život obyvateľov územia dnešného Slovenska. V tom období totiž bolo toto územie takou pevnou súčasťou Uhorska, ako je napríklad dnes Orava či Spiš súčasť Slovenska.
Paradoxné je aj to, že na mnohých týchto významných udalostiach sa zúčastnili aj predkovia dnešných Slovákov. Tým, že sa však viaže daná akcia predovšetkým k Maďarom, slovenská historiografia necíti potrebu sa týmto udalostiam nejako bližšie venovať.
Sústredenie sa však výhradne len na sledovanie etnicky slovenskej línie v dejinách má za následok, že čitateľ, či žiak je po krátkom čase v dejinách Uhorska dezorientovaný. Z veľkého obrazu sa nám totiž pred očami premieta len fragmentárna mozaika tak obraz nevidíme v celku. Dokonca sa dá skonštatovať, že slovenské dejepisné učebnice sa od 11. do 18. storoča viac venujú zahraničným štátom a ich histórii ako Uhorsku.
2. Terminológia
Druhým, často vytýkaným problémom je terminológia. Aj keď mnohí tvrdia, že so slovenskou terminológiou nie je problém, prax často dokazuje opak. Ako je známe, slovenská historiografia nepoužíva pomenovanie „Magyar Királyság” (teda „Maďarské kráľovstvo“) a namiesto toho používa pojem Uhorsko.
Pri hľadaní pôvodu slova „Uhor“ nájdeme vysvetlenie, že ide o pomenovanie starých Maďarov, ktoré vzniklo zo slova „onogur”. Podľa tejto teórie teda „Uhor, uhorský“ znamená vlastne „Maďar, maďarský“. V praxi sa však v slovenskej historiografii slovo „Uhor, uhorský“ používa namiesto slov „Maďar, maďarský“ práve preto, aby sa zdôraznil nemaďarský pôvod opisovanej veci či osoby.
Slovenská historiografia to vysvetľuje tým, že v rámci Uhorska je ťažké zistiť, čo je skutočne maďarské a čo je uhorské. Je to pravda, ale prečo sa potom môžu bez problémov použiť pojmy ako „slovenský, Slovensko“ už od čias založenia Uhorska? Aj v spomínanej-knihe pre maturantov nenájdeme slová ako „maďarský, Maďari“ len pojmy „uhorský, Uhri“, zato sa však stretneme s pojmami „Slováci, Slovensko, Bratislava“.
Slovenská historiografia od momentu vzniku Uhorska ako štátneho útvaru prestáva používať pojmy „Maďar, maďarský“ a používa výhradne pojmy „Uhor, uhorský, Uhorsko“. To, že Maďari boli štátotvorný národ, sa v tejto učebnici zdôrazňuje minimálne, ako aj celý proces zakladania uhorského štátu a s ním spojené vojny sú spomenuté len okrajovo.
Príklad (problematické časti vyznačené hrubým písmom):
„Slovensko sú časťou uhorského štátu.
Od druhej polovice deviateho storočia pokračovali nájazdy staromaďarských kmeňov do Dunajskej kotliny. Po rozpade Veľkej Moravy od prvej polovice 10. storočia postupne obsadzovali južné a východné oblasti Slovenska. Začleňovanie územia Slovenska do uhorského štátu prebiehalo až do konca 11. storočia.„ (str. 78)
V príručke pre maturantov sa iba v tejto vete stretneme so slovným spojením „starí Maďari”. Pojem „Maďar“ sa objaví už len v jednej vete pri učive o 16. storočí, avšak sa veľmi často vyskytuje počnúc od 19. storočia. Medzi týmito obdobiami sa autori knihy akoby urputne vyhýbali akejkoľvek informácii o Maďaroch.
Názov kapitoly „Slovensko súčasťou uhorského štátu“ je značne mätúci. Aj keď je pravdepodobné, že autori mali na mysli územie dnešného Slovenska, použitím takejto formulácie vzniká dojem, že Slovensko existovalo v tom období ako samostatný štátny útvar. Výraz „začleňovanie územia Slovenska do uhorského štátu” je taktiež nesprávny. Keďže Slovensko ako štátny útvar neexistovalo, nemohlo sa ani začleniť. Začleniť sa mohlo „územie, kde leží dnešné Slovensko“. Ďalšia vec však je, či môžeme vôbec formulovať takúto vetu v období, kedy bola geografická mapa Európy úplne iná.
V podstate nielen v tomto prípade, ale aj v iných častiach sa autori akoby snažili vytvoriť dojem, že Slovensko v tom období reálne existovalo. Slováci však nikdy netvorili samostatnú, oddelenú samosprávu v rámci Uhorska (ako napr. Sedmohradsko). Aj v ďalších častiach sa stretávame s podobnými formuláciami:
- „Dejiny stredovekého Slovenska” (str. 75)
- „prvý nadkmeňový politický útvar na území Slovenska – Pribinovo kniežatstvo v Nitre” (str. 75)
- „baníctvo a slovenské banské mestá (v 12. storočí)” (str. 84)
- … stredoslovenské mestá s ním uzavreli dohodu…r. 1475…(str. 84)
na konci 14. storočia vznikol Zväz dolnouhorských (stredoslovenských) banských miest….r. 1487 vznikol Zväz hornouhorských (východoslovenských) banských miest (str. 85) - V r. 1623 a 1626 podnikol G. Betlen ešte ďalšie výpravy na Slovensko (str. 131)
- Juraj I. Rákoci (povstanie bolo medzi rokmi 1644–1645; pozn. aut.)…s tureckou pomocou obsadil stredoslovenské banské mestá a prenikol na západné Slovensko (str. 131)
Je ťažké uveriť, že takýmto formuláciám môže žiak aj porozumieť, a správne ich pochopiť.
3. Kde zmizli Maďari v Uhorsku?
Ako už vyššie bolo uvedené, Maďari (paradoxne zakladajúci štátotvorný národ) sa spomínajú už pri vzniku historického uhorského štátu len minimálne. Od roku 1000 sa stretávame výhradne len spojmami „Uhor, uhorský, Uhorsko“. Ale to, čo je presne uhorský či Uhor sa nedozvieme. Maďari, ktorí však naďalej žili v Uhorsku, v slovenskej interpretácii použitím pojmu „uhorský“ miznú. Prečítame si o príchode Nemcov, Talianov, Flámov, ale o Maďaroch dejepisná učebnica mlčí. Akoby tu ani nikdy nežili.
Naskytné sa otázka, či si niekto potom uvedomí, že napríklad prví králi Uhorska boli Maďari? Že mnoho kláštorov a kostolov vzniklo na území dnešného Slovenska na podnet Maďarov? Že napríklad aj na území dnešného Slovenska žili Maďari od nepamäti?
Situáciu ešte viac komplikujú poslovenčené mená panovníkov, historických osobností (napr. Štefan, Gejza, Belo) a geografických názvov bez uvedenia ich maďarských a latinských ekvivalentov. Čitateľ má pocit, akoby na území dnešného Slovenska (ale často aj celého Uhorska) žili všetky iné národnosti (Nemci, Slováci, Česi, Poliaci atď.), len Maďari sa nejako stratili a nepočuť o nich do obdobia maďarizácie ani slovo.
Záver
Tento článok samozrejme nestačí na to, aby sme problém rozdielnej interpretácie dejín úplne vysvetlili. Poskytuje len jedno vysvetlenie z mnohých, prečo je vzťah Slovákov k Maďarom taký odmeraný. Slovenské učebnice dejepisu pravdepodobne podávajú o Maďaroch málo informácii. To, že sa veľa vecí nevysvetlí a vynechá, prispieva k tomu, že Slováci málo poznajú Maďarov. Zdôraznenie toho, že všetko je uhorské a nie maďarské spôsobuje, že Slováci si málo uvedomujú, že Maďari sú rovnako autochtónnymi obyvateľmi územia dnešného Slovenska ako Slováci.
So slovenskou terminológiou by napriek tomu nebol problém, keby bola presne vysvetlená a doplnená o určité informácie. Ani venovanie sa výhradne Slovákom by nevadilo, keby sa pri tom dejiny Maďarov na území dnešného Slovenska úplne neignorovali. Netreba zabudnúť, že na území dnešného Slovenska žili od nepamäti rôzne národy a nie je tomu inak ani dnes.
Anita Radi
