Pi, 29. marca 2024.

Má súvis tzv. Malá vojna s Benešovými dekrétmi?

Malá vojna alebo maďarsko-slovenská vojna bol vojenský konflikt medzi prvou Slovenskou republikou vedenou Jozefom Tisom a Maďarským kráľovstvom (Magyar Királyság) vedeným Miklósom Horthym. Trval od 23. do 31. marca/4. apríla 1939. Vojna sa uskutočnila kvôli rozšíreniu hraníc medzi maďarskou Zakarpatskou oblasťou a medzi Slovenskom. Po vzniku Slovenskej republiky 14. marca 1939 sa totiž najvýchodnejšia časť rozbitého Československa, Podkarpatská Rus ocitla bez vlády. Horthy Podkarpatskú Rus s požehnaním Nemecka následne obsadil, s odôvodnením, že toto územie historicky patrilo do Uhorska. Maďarské zdôvodnenie vojenskej akcie bolo také, že hranice medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou nikdy neboli stabilne stanovené, územia medzi Vihorlatom a poľskými hranicami sú obývané väčšinovo Rusínmi, resp. posun hraníc je potrebný z bezpečnostných dôvodov. Maďarsko získalo najvýchodnejší pás východného Slovenska s takmer 70 000 obyvateľmi.

Malú vojnu nikto nepopiera, avšak nesúvisí s témou Benešových dekrétov. Ako argument na odôvodnenie dekrétov nebol toho času použitý ani zo strany Československej vlády. To, že Maďarsko napadlo Slovensko, neodôvodňuje odoberanie občianstva, majetku, atď. občanom Československa maďarskej národnosti po vojne. Medzištátny konflikt sa rieši na medzinárodnej úrovni (a aj sa riešil, Maďarsko bolo po 2. svetovej vojne potrestané), nie útokom voči vlastným obyvateľom na základe ich národnosti. Voči obyvateľom, ktorí na vojnu nemali žiadny vplyv, a teda za ňu ani nemôžu niesť osobnú zodpovednosť. Zoberme si napríklad tých, ktorí s vojnou nesúhlasili, alebo zostali žiť na území Slovenska, a teda sa Malej vojny zúčastnili na slovenskej strane – aj oni boli dekrétmi potrestaní, a to len na základe svojej národnosti. Benešove dekréty postihli obyčajných ľudí na základe ich maďarskej národnosti, ktorí sa ničím iným neprevinili – hlavne nie tým, čím boli dekréty odôvodnené.

Udalosti pred a počas vojny, slovensko-maďarské medzištátne konflikty vrátane Viedenskej arbitráže a Malej vojny dekréty vysvetľujú, ale neospravedlňujú. Dôvody, ktorými sa oficiálne ospravedlňovali, totiž na Maďarov na Slovensku neplatia. Logika Benešových dekrétov („Maďari“ nás poškodili, tak my sa pomstíme „Maďarom“) nesedela už ani v povojnovom čase, pretože za „viny“ Maďarska (a Slovenska!) brala za zodpovednosť Maďarov na Slovensku, a to na základe jedinej súvislosti, ich maďarskej národnosti. Benešove dekréty sa zakladajú na logike, podľa ktorej každá krivda spáchaná hociktorým Maďarom (vrátane maďarského štátu) na Slovákoch ospravedlňuje každú odvetu voči hocijakým iným Maďarom. Maďari na Slovensku tak boli vzatí za zodpovednosť za „hriechy“, ktoré spáchali iní Maďari (hlavne štát). A to je z logického hľadiska veľká chyba, a na ospravedlnenie dekrétov veľmi málo.

Dekréty mali svoje vlastné, skutočné dôvody, ktoré nie sú totožné s tými oficiálnym. Držať sa oficiálnej verzie nám len bráni diskutovať o skutočných dôvodoch, a hodnotiť ich správnosť a nesprávnosť, dopady na súčasnosť, a poučiť sa z nich – ide o tabuizovanie tejto traumatickej otázky. Myšlienka kolektívnej viny, a to aj v historickom kontexte, je ale v dnešnej Európe neprijateľná.


Na obrázku:
1 — Bratislava – predmostie, do 15. októbra 1947 súčasť Maďarska.
2 — južné Slovensko, od 2. novembra 1938 až 1945 časť Maďarska, kvôli prvej arbitráži vo Viedni.
3 — pás zeme  na východnom Slovensku okolo miest Stakčín a Sobrance, súčasť Maďarska od 4.4.1939 (po maďarsko-slovenskej vojne) do 1945
4 — Devín a Petržalka (dnes mestské časti Bratislavy), od roku 1938 do 1945 boli súčasťou Nemecka.
5 — nemecké „ochranné pásmo“, vojenská okupácia z dôvodu ochrannej zmluvy so Slovenskom
Poznámka: neobsahuje zmeny slovensko-poľskej hranice

    Related Posts

    Štát skonfiškoval stovky hektárov pôdy odvolávajúc sa na Benešove dekréty
    Výmena obyvteľstva výrazne zmenila etnickú mapu Slovenska
    Edvard Beneš
    Benešove dekréty: Maďari stále čakajú na ospravedlnenie a odškodnenie