Nájdená v preklade
Ďalší zo zaujímavých rozhovorov s vynikajúcimi predstaviteľkami a predstaviteľmi umeleckého prekladu, v ktorých vám prezradia čo to o ich spôsobe práce a odhalia tajomstvá umeleckého textu. Z netradičnej ankety našej redaktorky Iny Nemesbüki, ktorá všetkým položila rovnaké otázky, sa zrodili rôznorodé, úprimné a prekvapujúce, ale aj dojímavé odpovede, ktoré vás určite zaujmú. Prajeme vám príjemné chvíle strávené nad úvahami o textoch a ich prekladoch.
Eva Andrejčákova (1970)
Vyštudovala Strednú pedagogickú školu v Hubranove a slovenský jazyk a literatúru s estetikou na FF UK v Bratislave. Pracovala v československom týždenníku Mosty (1998-2000), od roku 2000 píše pre denník SME.
Knižne jej vyšli preklady v antológii maďarskej poviedky Podsvätie – Hung(a)ry Kitchen; László Márton: Bratstvo ( románová trilógia), Ladislav Mednyánszky – Denníky 1877-1918 (v spolupráci s Jitkou Rožňovou).
Spolupracuje na maďarských číslach časopisu Revue Svetovej literatúry a časopisu Vlna. Prekladá aj divadelné hry.
Ako ste sa naučili jazyk z ktorého prekladáte?
Jazyk, z ktorého prekladám som sa naučila v rodine, od rodičov, starých rodičov, cez otca, slovenského Maďara. Mama je Slovenka, dcéra presídlencov z Maďarska. Žila som od narodenia v dvojjazyčnom prostredí, čo bolo na južnom Slovensku dosť bežné. Študovala som v slovenských školách, tak že maďarčina pre mňa zostala len na úrovni „kuchynského jazyka”, ktorý som začala zdokonaľovať až pod vplyvom priateľov a známych vysokoškolského a študentského prostredia. Práve niektorí z nich ma inšpirovali k tomu, aby som sa začala venovať prekladu.
Študovali ste preklad? Je podľa vás dôležité translatologické vzdelanie pre prekladateľa?
Preklad som neštudovala. Otázka, čo všetko znamená prekladateľské vzdelanie, zostáva pre mňa stále otvorená a pokladám za prirodzené, že jazyk sa stále vyvíja a jeho kultúrne prostredie tiež. Považujem v tomto smere za dôležitý permanentný styk s oboma jazykmi a literatúrami, s ich súčasnou aj staršou podobou. Rovnako dôležité je však aj zanietenie, praktické skúsenosti. Som rada, že mám príležitosť pravidelne analyzovať prekladateľské výzvy v rámci seminárov v prekladateľskom dome v maďarskom Balatonfürede.
Čo bola pre Vás najlepšia škola prekladu?
László Márton: trilógia Bratstvo
Ako a prečo ste začali s prekladom beletrie?
S prekladom beletrie som začala v dôsledku tak trochu frustrujúceho pocitu, že som úplne stratila kontakt s jazykom, ktorým som kedysi denne hovorila. Uvedomila som si to až na nešťastnej skúsenosti. V tomto kritickom období som stretla prekladateľku Renátu Deákovú, ktorá mala za sebou práve vydarený preklad románu Pála Závadu Jadvigin vankúšik a pripravovala antológiu súčasnej maďarskej prózy. Slovo dalo slovo a skúsila som to. Chytilo ma to a odvtedy nepustilo.
Uživí vás preklad beletrie, alebo máte ešte iné zamestnanie, iné príjmy?
Neskúšala som, či ma preklad beletrie uživí, odjakživa ho robím popri inom zamestnaní. Niekedy by som to rada riskla.
Vidíte isté špecifiká v preklade medzi slovenskou a maďarskou literatúrou?
Nám iba minimálne skúsenosti s prekladom zo slovenčiny do maďarčiny, takže to nebudem posudzovať. Určite tam špecifiká sú, súvisí to so schopnosťou a úrovňou rozmýšľania v danom jazyku.
Cítite, že Vaša práca je potrebná? Dostáva sa Vám podpory, pozitívnej odozvy za Vašu prácu? Akej?
Myslím si, že moja práca môže byť perspektívne a vo všeobecnosti potrebná, spätných väzieb, samozrejme, nie je toľko, aby som mohla mať pocit, že robím niečo dôležité. Nejde mi však primárne o svoj pocit. Podporu a odozvu dostávam hlavne z prekladateľských kruhov. V blízkom okruhu prekladateliek z maďarčiny do slovenčiny sa navzájom inšpirujeme a riešime prekladateľské problémy.
Myslíte, že sú prekladané zásadné texty súčasnej maďarskej a slovenskej literatúry? Máte vysnívaný text, ktorý by ste chceli prekladať?
Výraznejší je preklad zásadných textov z maďarčiny do slovenčiny, čo je zrejme dané väčším výberom a aj väčším záujmom. Mám momentálne dva texty, ktoré by som chcela preložiť: romány Klára od slovenského Maďara Norberta Györgya a Vlastná smrť od Pétera Nádasa.
Ako vnímate recepciu svojich prekladov?
Nemám za sebou veľa prekladov, boli reflektované v podstate minimálne, cením si každý názor, odborný aj laický.
Myslíte, že je preklad medzi slovenskou a maďarskou literatúrou dostatočne podporovaný?
Nemyslím si, ale súvisí to aj s prekladateľskou a literárnou zrelosťou v tej ktorej krajine. A môže to mať aj politické pozadie.
Má ešte dnes zmysel venovať sa prekladu medzi malými literatúrami, alebo, ako sa vraví, literatúra stratila svoje postavenie, význam a čítanie nahrádza surfovanie po internete?
Jednoznačne to má význam.
Čo si myslíte o literatúre na internete a jeho preklade?
Ak máte na mysli, že literárne diela by mali visieť na internete v origináloch aj v prekladoch, takto je dobrá vec. Samozrejme, nemuselo by to nahrádzať kvalitnú literatúru v papierovej verzii. To nám hádam príroda odpustí.
Pomáhajú vám v preklade prekladateľské programy, internetové slovníky?
Pomáhajú mi aj internetové slovníky a internet vo všeobecnosti. Prekladateľské programy nevyužívam.
Cítite sa ako veľvyslankyňa kultúry? Ako vnímate súčasný stav kultúrnej výmeny medzi Slovenskom a Maďarskom?
Cítim sa ako človek, ktorého obohacuje záujem o slovenskú a maďarskú kultúru, a som rada, keď som nou tento pocit zdieľa čo najviac ľudí. Kultúrna výmena závisí od konkrétnych ľudí, bohužiaľ, neraz sa devalvuje a odhaľuje ľudskú hlúposť a tuposť, a nielen na inštitucionálnej úrovni. Česť výnimkám niektorých úžasných ľudí, ktorí to dokážu robiť nenásilne, zmysluplne, často nezištne, s rešpektom pre osobné postoje a s vedomím, že ľudia sa môžu spájať a mať radi bezohľadu na to, akým jazykom hovoria a na akom území žijú.
Ako si predstavujete ideálny stav kultúrnej výmeny medzi Maďarskom a Slovenskom?
Ideálny stav neexistuje, ale stojí to za úsilie. Dúfam, že sa mi podarí, aby môj syn mohol chodiť do materskej školy s vyučovacím jazykom maďarským, aj keď ešte nehovorí po maďarsky. Spočiatku totiž vyzeralo, že to môže byť ešte problém. V 21. storočí.
Foto: S prekladateľkou Renátou Deákovou (vľavo)
autor: Gabriela Magová
