Demonštrácia na podporu Hedvigy Malinovej

Približne 1200 ľudí prišlo podľa odhadov organizátorov z Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku v stredu podvečer do Bratislavy na Župné námestie podporiť Hedvigu Žákovú Malinovú v jej boji za spravodlivosť. Bezprostredným podnetom protestnej akcie bola skutočnosť, že prokuratúra po siedmich rokoch vyšetrovania plného netransparentných a nevysvetlených  zvratov mladú ženu, matku dvoch malých detí obžalovala z trestného činu krivej výpovede a pohnala ju pred súd.

V stredu sme si mohli vypočuť príhovory ľudí, ktorým osud Hedvigy Žákovej Malinovej nie je  ľahostajný. Uvedomujú si totiž, že ak v štáte poriadne nefungujú orgány výkonu spravodlivosti – polícia, prokuratúra a súdy – to, čo sa stalo Hedvige, sa rovnako môže stať aj im, alebo ich príbuzným a známym. Z obete sa môžu stať vinníkmi, bez šance dovolať sa pravdy a spravodlivosti. Solidaritu s Hedvigou prišli vyjadriť  Slováci aj Maďari. Maďari docestovali z celého južného Slovenska: z Bratislavy, Komárna, Nitry, Galanty, Senca, Rožňavy, Levíc, Košíc, dokonca aj z Medzibodrožia.

Prípad Hedvigy šokoval  verejnosť na Slovensku pred takmer ôsmimi rokmi. Mladú vysokoškolskú študentku ponáhľajúcu sa v Nitre na skúšku zbili podľa jej výpovede dvaja holohlaví mladíci, lebo ju počuli rozprávať po maďarsky. Na blúzku jej napísali protimaďarské heslá „Maďari za Dunaj! SK bez parazitov!“. Prípad sa okamžite dostal na prvú stránku médií, už aj tak nepokojné vody slovensko-maďarského spolužitia, rozčerené aj účasťou Jána Slotu a Vladimíra Mečiara vo formálne ľavicovej vláde premiéra Roberta Fica sa v tom čase ešte viac rozbúrili.

Minister vnútra Robert Kaliňák však po dvoch týždňoch vyšetrovania – ešte pred jeho ukončením – na spoločnej tlačovke s premiérom vyhlásil, že prípad sa nestal,  Hedviga Malinová si všetko vymyslela a vážne tým poškodila záujmy Slovenskej republiky. Z Hedvigy spravili klamárku a nepriateľku štátu. Minister predložil na tlačovke niekoľko tzv. nezvratných dôkazov o Hedviginom klamstve. V prvých dňoch a týždňoch ministrovi takmer všetci ľudia uverili. Z Hedvigy sa stala doslova štvaná zver.

Až po niekoľkých týždňoch sa prípadu ujali investigatívni novinári, ktorí s pomocou advokáta Hedvigy, bývalých vyšetrovateľov, statočných psychiatrov a lekárov a iných osôb, postupne vyvracali argumenty ministra Kaliňáka predložené na tlačovke. Medzi iným vyšlo najavo aj to, že už prvé vyšetrovacie úkony, niekoľko dní po napadnutí boli vykonané neprofesionálne, alebo aj zámerne protizákonne. Hedvigu vyšetrovali pod nátlakom, bez súhlasu jej ošetrujúceho lekára, bez upovedomia jej rodiny, kládli jej sugestívne otázky, vyhrážali sa jej a nútili ju priznať sa ku klamstvu. Dvoch mladých mužov, ktorých na základe jej opisu identifikovali experti na extrémizmus ako známe osoby nitrianskeho neonacistického hnutia, však polícia pustila. Mali vraj alibi: jednému z nich ho potvrdila babka, druhému kamaráti, tiež rovnakého razenia.
Udalosti nabrali rýchly spád: našli sa dvaja muži (jeden z nich bývalý člen tajnej služby, druhý neskôr spáchal samovraždu), ktorí podali na Hedvigu oficiálne trestné oznámenie. Toto trestné oznámenie o krivej výpovedi naše orgány vyšetrovali sedem rokov, pričom po celý čas Hedvige ani jej advokátovi nebolo jasné, v čom konkrétne teda klamala, keď vypovedala o svojom napadnutí. Takže si to zhrňme: podnet Hedvigy o jej napadnutí, pri ktorom utrpela fyzické i duševné zranenia, naše orgány vyšetrovali asi tri týždne, následne vyšetrovanie po politickom zásahu ministra vnútra ukončili. Až sedem rokov námahy si však dali s tým, aby mladej žene dokázali klamstvo, akékoľvek. Absurdnosť tejto rovnice musí byť zjavná každému, kto nestratil posledné zvyšky súdnosti a zdravého rozumu.

Ani politici, vyšetrovatelia a prokurátori však zrejme nečakali, že toto mladé a krehké dievča, ktorej fotografie so zakrvavenou tvárou boli zavesené všade na internete, sa nebude báť rázne postaviť na odpor. Že sa nenechá zlomiť, že bude donekonečna opakovať: Mňa v Nitre skutočne zbili! Pravda je na mojej strane! Ja som obeť, a nie vinník! Teraz bude musieť svoju pravdu obhájiť na súde, ktorý sa bude ešte ktovie ako dlho ťahať.
Táto kauza ubrala jednej žene viac ako sedem rokov zo života. V období, kedy človek prekypuje mladosťou, energiou, kedy má byť činný a venovať sa sebarealizácii, Hedviga sa len vláčila po policajných staniciach, prokuratúre, psychiatrických ambulanciách, chceli ju odlúčiť od rodiny a zavrieť na pozorovanie do ústavu, chceli z nej proste urobiť blázna, útočili na ňu politici zo slovenskej vlády, ohovárali ju po internete aj v médiách, zastrašovali ju. Po odovzdaní prípadu súdu teda Hedviga naďalej nebude môcť pokojne žiť so svojou rodinou. A aj keď bola nútená presťahovať sa tento rok do Maďarska, Hedvigine meno už navždy ostane spojené s touto kauzou a so Slovenskom.

Viacerí účastníci vyslovili názor, že kauza Hedvigy Malinovej nie je slovensko-maďarská kauza. Ide tu o elementárnu spravodlivosť, zákonnosť, dodržiavanie ľudských práv a princípov právneho štátu. Týka sa teda všetkých. Áno, s tým treba súhlasiť. Ale zároveň je to aj slovensko-maďarská kauza. Hedviga bola zbitá preto, že je Maďarka. A slovensko-maďarskú kauzu z prípadu spravili politici. Aj vo svetle iných prípadov a výrokov politikov pre nás Maďarov a Maďarky na Slovensku vyvstáva otázka: Máme sa na Slovensku báť? Ako máme pokojne žiť v štáte, ktorý nedostatočne chráni naše záujmy? Ako máme žiť v krajine, kde sa bojíme hovoriť na verejnosti po maďarsky? Kde sa bojíme ostať Maďarmi, lebo by z toho pre nás plynuli problémy? Je Slovensko skutočne slobodná krajina? Je to krajina pre nás všetkých, alebo len pre tých, ktorí budú rozmýšľať, konať a správať sa tak, ako si to od nich vyvolená elita žiada?

Galéria Obrázkov: Dnes Hedviga, zajtra ty? – Protest v Bratislave!