Dénes Gábor – objaviteľ princípu holografie, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku

5. júna 1900 sa narodil v Budapešti významný maďarský elektroinžinier, strojný inžinier, objaviteľ princípu holografie a nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Dénes Gábor.

Život

Dénes Gábor maturoval v roku 1918. Už vtedy sa objavila jeho veľká láska k fyzike. Vysokú školu začal najprv na Technickej univerzite v Budapešti (maď. Műszaki és Gazdaságtudományi Egyetem) odbor strojné inžinierstvo. Od roku 1920 pokračoval v štúdiu na Technickej univerzite v Berlíne odbor elektrotechnické inžinierstvo. Navštevoval aj semináre Alberta Einsteina. V roku 1924 získava inžiniersky diplom. Po štúdiách sa zamestnal takisto v Nemecku. Stal sa spolupracovníkom výskumného ústavu, ktorý sa zaoberal plánovaním vedenia vysokého napätia.

Potom ako nacisti prebrali moc v Nemecku, Gábor roku 1933 opúšťa Nemecko. Aj keď sa neskôr na krátky čas sem vrátil, napokon sa natrvalo usadil v Anglicku, kde prijal aj britské občianstvo. V roku 1936 sa oženil s  Marjorie Louise Butler, s ktorou žil v harmonickom manželstve až do smrti.

Holografia

Princíp holografie objavil Gábor v roku 1947. Názov „holografia“ vytvoril spojením dvoch gréckych slov holos (celý) a graphe (zápis). Kým Gábor pracoval s elektrickými vlnami, dvaja elektrotechnici použili svetlo, za pomoci ktorého bez použitia šošoviek vyhotovili trojrozmerné obrazy. Na holograme sa podarilo zachytiť okrem intenzity aj fázu vlny, a tým sa umožnil záznam ako aj ukladanie celej informácie.
Pri vytváraní hologramu sa najprv predmet osvetlí koherentným laserovým svetlom, odrazený svetelný lúč sa za pomoci polopriepustného zrkadla transformuje na referenčný lúč. Na fotografickej doske sa dve lúče stretnú, kde interferencia vytvorí obraz, čiže hologram.

Po vypracovaní teórie optickej holografie nastalo rozšírenie holografie v roku 1962, potom ako bol vynájdený laser. Spojenie laserovej techniky a holografie umožnilo výrobu laserových hologramov. Dénes Gábor získava za svoju vedeckú činnosť a predovšetkým za objavenie hologramu v roku 1971 Nobelovu cenu za fyziku. Gábor bol členom Maďarskej akadémie vied (MTA – Magyar Tudományos Akadémia), ale aj viacerých ďalších medzinárodných vedeckých organizácií. Jeho meno je spojené s viac ako sto patentmi. Dénes Gábor zomrel v roku 1979 vo veku 79 rokov v Londýne.