Pi, 26. apríla 2024.
Korunovácia Márie Terézie v Prešporku

25. jún 1741 – Korunovácia Márie Terézie v Prešporku

25. júna 1741 sa uskutočnila v Prešporku (maď. Pozsony; dnes Bratislava) korunovácia Márie Terézie z rodu Habsburgovcov (vláda 1740-1780) za uhorskú kráľovnú (maď. Magyarország királynője), ktorá bola najstaršou dcérou Karola VI. (maď. III. Károly magyar király, VI. Károly néven német-római császár; vláda 1711-1740). Mária Terézia bola v uhorských dejinách druhou ženou, ktorá mohla podľa práva získať uhorskú svätú korunu (maď. Szent Korona). Pri preberaní moci však osvietená panovníčka nemala vôbec ľahkú úlohu.

Jediný syn Karola VI. arcivojvoda Leopold Ján (maď. Lipót János főherceg) zomiera niekoľko mesiacov po narodení v novembri roku 1716. Prvýkrát v dejinách Habsburskej dynastie vzniká situácia, kedy sa budúcim nástupcom trónu môže stať jedine žena. Jozef I. Habsburský (maď. I. József; vláda 1705-1711), ktorý zomrel roku 1711, mal len dcéry. Podobne aj Karol VI. a jeho manželka kráľovná Alžbeta Kristína (maď. Erzsébet Krisztina királyné) mali len tri kráľovské dcéry.

Portrét Márie Terézie

Portrét Márie Terézie

Karol VI. sa už aj pred narodením svojho syna, teda od roku 1712, zaoberal myšlienkou dedičstva po ženskej línii. V roku 1713 vydáva Karol VI. pragmatickú sankciu (Pragmatica Sanctio). Tento zákon deklaroval nedeliteľnosť habsburskej monarchie a nástupníctvo na tróne v ženskej línii (po praslici), v prípade vymretia Habsburgovcov po meči. Pragmatickú sankciu uznali v Sedmohradsku na sneme v meste Sibiu (maď. Nagyszeben; dnes na území Rumunska) v marci roku 1722. Prešporský snem ho uznal o tri mesiace na to. Následne kráľ vymohol uznanie pragmatickej sankcie aj ostatnými európskymi mocnosťami. Na základe toho mohla po smrti Karola VI. (október 1740) zdediť všetky jeho krajiny najstaršia dcéra, toho času 23-ročná Mária Terézia.

Je však známe, že napriek tomu dva mesiace po smrti Karola VI. vypukla 8-ročná vojna o rakúske dedičstvo. Z toho dôvodu sa často pokladá pragmatická sankcia za neúspešnú. V skutočnosti však dedičstvo Márie Terézie uznali všetci možní ašpiranti. Výnimkou bol jedine bavorský kurfirsta („voliace knieža“) Karol VII. Albrecht (maď. Károly Albert bajor választófejedelem; vláda 1726-1745), ktorý si nárokoval na trón. Jeho žiadosť však bola veľmi rýchlo pokladaná za neoprávnenú.

Pruský kráľ Fridrich Veľký (maď. Nagy Frigyes porosz király; vláda 1740-1786), ktorý rozpútal vojnu, v skutočnosti nehľadal žiadnu zámienku na útok. V Márii Terézii videl slabú ženu, ktorú chcel uznať jedine za tej podmienky, že dostane územie Sliezska. Márie Terézia však nepodľahla vydieraniu, a tak v decembri roku 1740 vznikol vojnový stav s Pruskom.

Mária Terézia teraz čakala na rozhodnutie svojich uhorských poddaných. Veď aj prešporské stavy by si teoreticky mohli vybrať „slobodu“, spojiť sa s Prusmi, Bavormi a Francúzmi a vyhnať tak Habsburgovcov. Napriek tomu Uhri (Magyarok) sa predsa len rozhodli pre súdržnosť krajiny a pomôcť panovníčke. Najdôležitejším dôvodom tohto rozhodnutia bolo ešte stále aktuálne turecké nebezpečenstvo. Zároveň pohľad na slabú ženu a čerstvú matku Máriu Teréziu oblomilo srdcia aj tým vyslancom, ktorí cítili veľké nepriateľstvo voči Habsburgovcom.

20. júna 1741 vstúpila Mária Terézia s veľkou pompou do korunovačného mesta. 25. júna 1741 bola korunovaná za uhorskú kráľovnú (maď. Magyarország királya) v Dóme sv. Martina (maď. Szent Márton-dóm). Korunovácia prebehla za spoluúčinkovania palatínov (maď. nádor) Imreho Esterházyho a Jánosa Pálffyho. Stavy počas vzdávania holdu kráľovnej ju oslovovali menom domina et rex, čiže „naša kráľovná a kráľ“. Kráľovná bola potom kočom odvezená na korunovačný pahorok pri brehu Dunaja. Podľa starobylého zvyku nová kráľovná vystúpila na koni na vrch pahorka a zložila prísahu na ochranu krajiny symbolickým švihnutím mečom na štyri svetové strany. Kráľovná si už teraz mohla byť istá vo vernosti Uhorska (Magyarország).

Dnešná Bratislava a socha kráľovnej Márie Terézie

Korunovácia Márie Terézie v Dóme sv. Martina

Korunovácia Márie Terézie v Dóme sv. Martina

Významný maďarský sochár János Fadrusz dostal veľkú objednávku umiesniť na miesto bývalého korunovačného pahorka v dnešnej Bratislave (Pozsony) monumentálny pomník. Umelec si vybral postavu kráľovnej Uhorska Márie Terézie, a moment, kedy na Pressburgskom zasadnutí uhorského snemu sa predstavitelia uhorskej šľachty (maď. magyar főnemesség) ochraňujúc postavili na jej stranu a prisľúbili jej pomoc vo vojne proti Prusku. Hlavná postava súsošia, kráľovná dôstojne sediaca na koni je dvojnásobnej životnej veľkosti, z obidvoch strán stojí postava uhorského šľachtica, ktorý ju ochraňuje. Súsošie bolo slávnostne odhalené v roku 1897 v dnešnej Bratislave, a o jeho kráse sa onedlho uznanlivo vyjadrovala aj dobová tlač. Veľký úspech diela prinieslo svetovú slávu Fadruszovi, ktorý sa potom dostal aj k financiám a presťahoval sa do Budapešti.

Dnes by sme však túto krásnu umeleckú pamiatku hľadali v Bratislave márne. Na námestí korunovačného pahorku (dnes námestie Ľudovíta Štúra) stojacie súsošie zničili českí legionári 26-27. októbra 1921. O príbehu zničenia diela kolovalo niekoľko fám. Jednou z nich je, že mramorovú sochu aj s podstavcom vyhodili do vzduchu, druhou je zasa to (čo sa snažila rozširovať aj dobová, oficiálna tlač), že ju odstránili odborne. O udalosti však máme k dispozícii niekoľko fotografií, na základe ktorých sa dá jednoznačne zistiť, že ju rozbili na kusy.

Slávnostné odhalenie sochy Márie Terézie v dnešnej Bratislave (Pozsony) v roku 1897

Slávnostné odhalenie sochy Márie Terézie v dnešnej Bratislave (Pozsony) v roku 1897

Socha musela zmiznúť, lebo podľa prívržencov nového československého štátu symbolizovala maďarskú nadvládu. Na jej miesto malo pribudnúť samozrejme také dielo, ktoré dávalo hold novému štátu.
V posledných rokoch sa znovu stalo živou témou otázka obnovenia súsošia Márie Terézie. Bratislavský okrášľovací spolok predložil mestskému zastupiteľstvu svoje plány ohľadom prípravy presnej kópie Fadruszovho diela a jej vrátenia na svoje pôvodné miesto. Súsošie Štúra by umiestnili do stredu fontány na Námestí slobody, pretože podľa nich by zapadol do kompozície námestia v štýle socialistického realizmu. Námestiu Ľudovíta Štúra by chceli vrátiť aj pôvodný názov Korunovačné námestie. Najprv sa zdalo, že tento návrh získa podporu mestského zastupiteľstva, ale umelecká komunita sa postupne postavila proti tomuto projektu.

Súsošie kráľovnej zničili českí legionári v noci z 26-27. októbra 1921

Súsošie kráľovnej zničili českí legionári v noci z 26-27. októbra 1921

Zdroj: Tarján M. Tamás: 1741. június 25. | Mária Terézia koronázása

    Related Posts

    Malá vojna (3. časť)
    Malá vojna 1939 (2. časť)
    Existujú maďarské gény? (1. časť)