Ut, 18. júna 2024.

Kuchárska kniha levických dám

Recenzia

Nedávno, za vrelej pomoci mojej levickej priateľky Evy, sa mi dostala do ruky malá brožovaná knižočka, presnejšie dielko dvoch levických archivárok, PhDr. Jarmily Bátovskej a Mgr. Marty Švolíkovej, Kuchárska kniha levických dám.

V podtitule je napísané, že ide o 50 pôvodných receptov od 50 levických gazdiniek, a to do roku 1935, keď knižka Štvrtá levická kuchárka pôvodne v maďarskom jazyku vyšla v Leviciach pod patronátom Oľgy Rudnyánszkej. Zámerom vydať takúto zbierku receptov lokálpatriotiek bolo, aby výťažok z jej predaja bol použitý na dobročinné účely, najmä na podporu vdov a sirôt, ktorým živitelia rodín, muži nevrátili sa z bojísk prvej svetovej vojny, vtedy označenej za veľkú vojnu.
Recepty teraz preložili do slovenčiny (Mgr. Mária Nováková) a do angličtiny (Desana Švolíková) a graficky doplnili dobovými fotografiami zo života mesta Levice. Medzi jedlami nájdeme studené predjedlá, teplé predjedlá, jedlá z rôznych mias, bezmäsité jedlá, torty a zákusky. Nakoniec sa objavia aj recepty na ľadové občerstvenie, presnejšie na zmrzlinu.

Mesto Levice v rokoch vydania Prvej levickej kuchárky prežívala zlaté časy prvej Československej republiky. Starobylé mesto so svojimi ruinami hradu a pevnosti rozvíjalo sa ako každé malé mestečko na Slovensku. Obyvateľstvo bolo zmiešané z rôznych kultúr, jazykov a vierovyznaní, žili tu Maďari, Slováci, Česi, ale aj Chorváti. Katolíci takisto ako evanjelici alebo kalvinisti a samozrejme židia. Obyvateľstvo bolo pestré, vzdelané a darilo sa najmä meštianstvu, strednej vrstve. Mesto malo dobré tradície v oblasti výchovy a kultúry, už v roku 1815 bolo založené Piaristické gymnázium a v roku 1870 Štátny učiteľský ústav. Obidve školy nepretržite existujú dodnes. V roku 1880 začali pravidelne vychádzať levické noviny – týždenník Bars (Tekov). Kultúrny a intelektuálny život v meste významne podporil vznik Tekovského múzea v roku 1926, pôvodne mestského múzea pod správou mestského úradu a v rokoch po vzniku československej republiky vznik slovenskej a maďarskej verejnej mestskej knižnice, predchodkyne dnešnej Tekovskej knižnice v Leviciach.

Meštianska elita často usporadúvala plesy, charitatívne bály a kultúrne stretnutia. Vydavateľka Oľga Rudnyanszká, sestra podžupana Tekovskej župy Titusa Rudnyanszkého, už mala skúsenosti so zbieraním receptov, veď pravidelne podporovala vydanie kuchárok. Ako som spomínal, do roku 1935 vydala 4 levické kuchárky. Recenzovaná kuchárska kniha je výberom z týchto receptov a sú označené ako autorské recepty levických dám, ktoré boli manželkami bankárov, lekárov, sudcov alebo advokátov v meste. Niektorí si ešte dodnes pamätajú mená ako: Méder Ica, Balogh Olga, Bándy Mária, Nagy Jolán, Guba Ella, Offermann Mária, Riszner Hilda, Borcsányi IIonka, Taubinger Margit.
Je úctyhodné, že takéto malé „veľdiela“ kuchárskeho umenia sa vydávajú, a to ešte aj trojjazyčne. Pôvodné knihy Levické kuchárky v maďarčine sú raritou aj v antikvariátoch. Recepty v tejto novej knižke majú len jednu chybičku (čo asi slovenský čitateľ nezbadá), že pôvodný „archaický“ maďarský text bol preložený zo slovenčiny do maďarčiny, a pritom text je plný chýb a preklepov. Škoda. Možno ide len o knižočku s malým nákladom, ale určite to budú čítať aj Maďari. A ja si myslím, že v rokoch 1935 maďarčina už až taká archaická nebola, aby sa nemohla používať v textoch aj dnes.

Proti výberu receptov nemám nič, ide o výber rôznych jedál, ktoré v tej dobe boli dosť módne a patrili do klenotnice domácich gazdiniek. Treba spomenúť napríklad zajačiu paštétu v zajačom chrbte, ktorú do zbierky poskytla práve Oľga Rudnyanszká.
Na záver treba ešte dodať, že paprikáš nie je perkelt, ani v zátvorke, že je rozdiel medzi jeseterom a treskou, a že nie je huba ako huba, takže keď je v recepte dubák, tak ho nezamieňajme s inou hubou. Je to dosť veľký chuťový rozdiel.

Mgr. Ľudovít Kossár

    Related Posts

    Martinská hus z pusty
    Národ polievok a prívarkov
    Inonárodné kuchyne v Maďarsku