Pi, 29. marca 2024.

Decembroví svätí a obradné pečivo

Prvé decembrové dni patria deťom, mladým a svätcom. Nielen na Slovensku alebo v iných európskych krajinách, ale aj v Maďarsku. Tieto dni sú spojené nielen s adventným obdobím, kresťanskou tradíciou ale aj dávnymi, aj pohanskými ľudovými zvykmi. Aké sú tieto zvyky v Maďarsku?

Barbora, kde je tvoja ochrana?

Svätá Barbora je patrónom nielen baníkov, strelcov ale aj hradov. Narodila sa v 3. storočí okolo roku 273 v Nikomédii (Turecko) v pohanskej rodine. Pre neposlušnosť (nechcela sa podvoliť otcovi a vydať sa) ju otec zavrel do veže. Tu tajne prijala krst. Nakoniec kvôli neoblomnosti vo svojej viere bola strašným spôsobom mučená a nakoniec ju vlastný otec sťal mečom. Na jej sviatok chodievali ženy v bielom, a „barborky“ rozdávali deťom darčeky. Poslušným sladkosti a neposlušným metličku.

Výnimočne boli oblečené aj za mníšky alebo mali rozpustené vlasy a venček na hlave. V ruke držali košík so sladkosťami alebo metlu, štetku, či husacie krídlo. Keď prišli do domu, symbolicky zamietli izbu. Svoj príchod niekedy ohlasovali zvončekom alebo búchaním na okno. Po kresťansky sa pozdravili, zborovo sa s rodinou pomodlili a pokračovali ďalej k susedom
Dodnes sa zachoval zvyk rezať v tento deň vetvičky čerešní, ktoré vo váze rozkvitli presne na Štedrý deň. Dievčatá dali každej vetvičke meno niektorého chlapca a verili, že si vezmú toho, pri mene ktorého ako prvá vetvička rozkvitne.

Mikuláš a deti

Sviatok svätého Mikuláša je 6. decembra. On je patrónom detí, pekárov, námorníkov, majiteľov záložní, lekárnikov, rybárov. Bol štedrým patrónom chudobných a ako biskup pôsobil v Myre, kde potom v pokročilom veku aj zomrel. Preto sa jeho meno sa už odpradávna spájal s vierou v bohatstvo. Obchodníci v ten deň radi uzatvárali zložité obchody. Niekde sa považoval za patróna šťastného manželstva, modlievali sa k nemu slobodné dievčatá, túžiace po ženíchovi. Podľa inej legendy oživil zavraždené deti, odtiaľ pochádza ľudová viera, že nosí deti a pomáha rodičkám v ťažkej chvíli. Podľa legendy so svojim darom zachránil tri dcéry chudobného občana pred potupou a hanbou.

Okolo Mikulášovej osoby sa zachovalo najviac zvykov súvisiacich s obdarovaním všetkých detí. V predvečer sviatku navštevuje muž s bielou bradou deti a nadeľuje im sladkosti, ale ich aj dobrotivo karhá. Prv mal Mikuláš aj početný sprievod, ktorý tvorili maskované postavy, neskôr sa zredukovali na anjela a čertov. Mikuláš si obliekal tradičný odev biskupa, ktorý pozostával z plášťa s kapucňou lemovaného kožušinou, na hlave mal vysokú papierovú čiapku a v ruke berlu. Anjeli mali biele košele a čert si natiahol obvykle dlhý, čiernou srsťou von obrátený kožuch, prepásaný reťazou a na nej zvonce. Deti si pred nimi museli kľaknúť a modliť sa.

Lucia-svätá alebo bosorka?

Svätú Luciu už v 6. storočí uctievali medzi pannami a mučeníkmi v Ríme. V stredoveku ju vzývali ako ochrankyňu pred očnými chorobami, pravdepodobne preto, že jej meno je spojené so svetlom. Zobrazuje sa prebodnutým hrdlom (spôsob mučeníckej smrti), s palmovou ratolesťou a význam jej mena jej prisúdil ďalšie atribúty: horiacu lampu, sviecu a oči ležiace na miske. Je patrónkou slepých.

V maďarskej ľudovej tradícii sa objavuje Lucia skôr ako tajomná bytosť, čo je v protiklade so zvykmi v západnej Európe. Vo Švédsku sa konajú lampiónové sprievody a Lucia vystupuje ako nevesta oblečená do dlhého bieleho odevu, na hlave s vencom s horiacimi sviecami. V Maďarsku ju spájajú s vyháňaním zlých démonov, bosoriek. V deň Lucie tieto zlé bytosti sa mali objavovať v príbytkoch a v domoch. Preto bolo treba ich odohnať.
Mládenci sa snažili zabraňovať prístupové cesty do príbytkov. Na tento cieľ ľudia využívali čo najväčší buchot a lomozenie. V ten deň sa odvšadiaľ ozýval rámus, buchotanie i vresk. Chlapci a mládenci hádzali staré hrnce a črepy do vrát i dverí na maštaliach, hrmotalo sa nádobami, čo sa našli na smetiskách.

Na Luciu si prišli na svoje aj tie pracovné nástroje, ktoré vydávali rytmický, silný zvuk ako napríklad trlice a trepáčky. V tento deň bolo zakázané pradenie, žena sa nesmela chytiť vretena, v mnohých domácnostiach ho radšej vyniesli na povalu. Lucky kontrolovali domácnosti a pokiaľ zastihli nejakú gazdinú, že driape perie, či pradie ľan, vrhli sa na ňu, aby nedovolené dielo pokazili. Ani po poli sa nesmelo v ten deň túlať, ani v hore rúbať drevo, pretože mohlo ľudí stihnúť nešťastie. V predvečer Lucie dospelí i deti jedli cesnak, ktorý ich mal chrániť pred zlými duchmi. Dobytok tiež okiadzali dymom z posvätených rastlín.

Na Luciu mládenci začali zhotovovať drevený stolček (Lucinin stolček). Každý deň až do Štedrého večera sa muselo na ňom niečo robiť a to bez použitia železných klincov. Kto si na tento stolček sadol v kostole za oltár počas polnočnej omše, uvidel, ktoré ženy z dediny sú bosorky. Potom však musel rýchlo utekať domov, aby mu bosorky neublížili. Zachrániť sa mohol tak, že za sebou rozsýpal mak.

Dvanásť dní od Lucie do Štedrého večera v ľudovej viere zastupovalo dvanásť mesiacov budúceho roka. Podľa počasia v ten-ktorý deň predpovedalo sa aj počasie v príslušnom mesiaci.

Obradné pečivo na sviatky

Na Luciu sa dávalo do koša múka, vajcia, med, mak, orechy, z čoho sa piekli vianočné obradné koláče, väčšinou orechové suché pečivo alebo makové bajgle. Bajgla (pochádza z nemeckého slova beugen-ohnúť) sa stala tradičným symbolom vianočného pečenia v Uhorsku. Síce maková alebo orechová bajgla je ohnutá do tvaru podkovy, ale dnes už sa vyrába na tvar závinu. Jej „menšie“ verzie sú slávne bratislavské rožky, či orechové alebo makové, ktoré dodnes sú ohnuté. Tradičné vianočné bajgle môžu byť aj kakaové alebo makovo-lekvárové. Čím dlhšie odpočívajú počas Vianoc, tým sú mäkšie. Bratislavské rožky volali „pejgle“ a stali sa slávnym artiklom mesta až dodnes.
Magickú funkciu mali pečivá posypané makom alebo zapletané, napríklad vianočka, ktoré sa často piekli na Vianoce .

Makový závin

500 g polohrubá múka, 100 g cukor, 25 g droždie, 1/4 litrov mlieko, 1 vajce, 120 g maslo, 1 vajce na potretie, vanilínový cukor na posypanie, podľa chuti soľ, citrónová kôra, vanilkový cukor, maslo na vymastenie plechu
Maková plnka: 75 g mletý mak , 2 PL kryštálový cukor, trocha horúceho mlieka, vanilkový cukor. Mak miešame s cukrom a dolejem horúce mlieko. Necháme vychladnúť.
Do vymiešaného masla zamiešame trochu soli, vajce, citrónovú kôru, cukor a miešame 15 minút. Potom pridáme z droždia vykysnutý kvások, vlažné mlieko a múku. Vypracujeme cesto a necháme vykysnúť. Vykysnuté cesto vyvaľkáme na hrúbku 1 cm, natrieme makovou plnkou, zavinieme, preložíme na vymastený plech a necháme ešte vykysnúť. Potom závin potrieme rozšľahaným vajcom a upečieme. Hotový závin posypeme vanilkovým cukrom.

Dobrú chuť!

Kossár

    Related Posts

    Sviatok svätého Michala v maďarskej ľudovej tradícii
    Pravidlá vinobrania a niekoľko dobrých rád pre zberačov
    Vianočné zvyky a tradície