Dvojjazyčnosť: Na Slovensku nemožná, pre Google áno

To, čo je dodnes na Slovensku nepredstaviteľné, sa spoločnosti Google podarilo zrealizovať. Na Google maps sa prednedávnom stali prístupným pre maďarských užívateľov všetky názvy obcí, miest, okresov ako i riek na Slovensku aj v maďarskom jazyku. Tieto územia a ich jednotlivé časti, boli totiž kedysi súčasťou historického Uhorska, a tak pre mnohých Maďarov sú dodnes známe hlavne pod svojimi starými maďarskými geografickými názvami.

Pred 1-2 rokmi Hnutie za dvojjazyčné južné Slovensko (maď. Kétnyelvű Dél-Szlovákia) požiadalo spoločnosť Google o dvojjazyčné nápisy na mape južného Slovenska. Urobilo to na základe pozitívnych príkladov zo zahraničia, kde dvojjazyčné geografické názvy na mapách fungujú už dávno. Spoločnosť Google o niekoľko mesiacov napísala odpoveď, že tento návrh je oprávnený, a prednedávnom sa zrodil i pozitívny výsledok. Postoj spoločnosti Google je teda dôkazom, že dvojjazyčnosť nie je výtvorom diabla či nacionalizmom, ale úplne prirodzená vec.

Zo strany spoločnosti Google je toto gesto aj preto obdivuhodné, lebo o dvojjazyčnosť bojujú Maďari na Slovensku už dlhé roky, avšak zatiaľ bezvýsledne. Takisto neúspešný bol aj boj medzi Šamorínčanmi a firmou Kaufland, ktorá odmietla aj po požiadavke svojich zákazníkov zaviesť vo svojich obchodoch dvojjazyčnosť. Firma Kaufland upozornila šamorínskych Maďarov na to, že naďalej má v úmysle veľkú časť svojich nápisov uvádzať jedine v štátnom jazyku. Zároveň zdvorilo poprosila každého, aby rešpektovali obchodnú stratégiu spoločnosti.

V porovnaní s tým spoločnosť Google zaujala úplne iný postoj. Po nastavení zvoleného jazyka totiž umožňuje zákazníkom pozrieť si stále viac informácií v danom jazyku. Aj doteraz bolo možné vyhľadávať na mapách Google mestá/obce na území Slovenska po maďarsky (napr. pod názvom „Rózsahegy“ sa objavil Ružomberok a pod.). Odteraz sú však aj názvy miest a obcí na mape v maďarčine, presnejšie objavia sa dvojjazyčne.

Samozrejme toto všetko sa zdá byť na počudovanie len tým, ktorí ešte nevytiahli päty z územia Slovenska, totiž všade inde funguje dvojjazyčnosť už dávno a bez problémov. V tých štátoch, kde sa takisto nachádzajú viacjazyčné regióny, sa vo všetkých jazykoch uvádzajú nielen názvy ulíc a obcí, ale aj nápisy v obchodoch, cenové štítky, účty, dopravné tabule, ba dokonca aj oficiálny názov daného štátu.

Napriek tomu sa nájdu ľudia, podľa ktorých už aj samotná modrá tabuľa s maďarským názvom obcí/miest je pre vodiča mätúca. Podľa nich, vďaka týmto tabuliam s maďarskými názvami obcí môže byť vodič dezorientovaný, ba dokonca môže i zablúdiť (sic!). Napokon tvrdia, že zavedenie dvojjazyčných dopravných tabúľ by zas už mohlo viesť rovno k chaosu na cestách.

Tento názor je zaujímavý, ale dobré by bolo sa možno spýtať Tirolčanov, ako u nich funguje dvojjazyčnosť. Ako sa každý deň dostanú domov autom, a či im v tom skutočne prekážajú dvojjazyčné dopravné tabule? Alebo v Bruseli, kde sú na staniciach metra takisto dvojjazyčné nápisy (vo francúzštine a holandčine), či prekáža to ľuďom pri prestupovaní, nastupovaní a v orientácii. Odporcovia dvojjazyčnosti si teraz môžu položiť otázku: Títo Bruselčania nemajú dôležitejšie problémy ako to, že sa snažia zaviesť ešte aj dvojjazyčné pokutové lístky na parkoviskách? V Bruseli si však uvedomujú dôležitý fakt. Aj keď sa samozrejme nájdu problémy aj v rôznych iných oblastiach života, ale ešte kvôli tomu sa riešenia nevylučujú. Na Slovensku ale dodnes panuje tá univerzálna dogma alibistickej bezmocnosti, podľa ktorej vždy sa nájdu oveľa dôležitejšie veci od dvojjazyčnosti, s ktorými sa by sa malo zaoberať.

Lenže s vymenovanými urgentnými problémami sa vzápätí predsa len nikto z kritikov nezaoberá. Preto sa téma zavedenia dvojjazyčnosti neustále zasekáva. Ale zároveň sa nejako aj tie dôležité veci (ako napríklad hospodárstvo) nerozvíjajú, a ani naše parky nejako nie sú krajšie.

Krok, ktorý spravila spoločnosť Google je preto obdivuhodná, lebo dobre poukazuje na to, že za normálnych podmienok by sa maďarčina na Slovensku nemala koncentrovať výhradne na čisto maďarské organizácie (ako napr. Csemadok). Dvojjazyčnosť totiž nie je požiadavkou len nejakých fanúšikov maďarskej kultúry či unudených hrdých Maďarov, ale je to úplne prirodzená a evidentná vec na miestach, kde žije spolu viacero národov.

Na základe článku: Stubendek Attila: Ha a Google velünk, ki ellenünk?
Spracovala: Anita Radi.