Za posledné roky pri téme používania maďarského jazyka na Slovensku sa nič nedostalo viac do popredia ako problematika viacjazyčných železničných staníc. Kým v prípade názvov obcí a miest môžu byť umiestnené dvojjazyčné tabule, v prípade názvov železničných staníc to už nie je možné. Dodnes aj napriek žiadosti občanov, protestom, i akciám anonymných aktivistov nájdeme názvy železničných staníc v Maďarmi obývaných oblastiach Slovenska len v slovenčine.
Posledný prípad takejto žiadosti sa stal prednedávnom, keď občania chceli umiestniť názov železničnej stanice v Dunajskej Strede aj v maďarčine. Po dlhej úvahe príslušných orgánov sa napokon objavil na budove železničnej stanice v Dunajskej Strede opäť iba slovenský nápis, i keď občania dôrazne požadovali umiestnenie aj maďarského nápisu. Presne tak sa to stalo aj v prípade ďalších iných železničných staníc na južnom Slovensku (vďaka anonymným aktivistom z Hnutia za dvojjazyčné južné Slovensko sa aj v slovenských médiách objavili niektoré konkrétne prípady – napr. prípad stanice Okoličná-Ekel či Štúrovo-Párkány), i keď sa nachádzajú v regiónoch, kde Maďari tvoria väčšinu.
To, že prečo sa aj podľa zákona môže vlaková stanica označiť len v jednom jazyku, umožňuje malá trhlina v zákone o menšinách. Vlakové stanice sa totiž nepovažujú sa geografické názvy, a tak nie je povinnosťou vyznačiť názvy staníc aj v jazyku menšín. Darmo sa mnohí venovali tomuto problému, neexituje riešenie, pretože železničné normy neumožňujú názov v inom ako v štátnom jazyku. Dvojjazyčnosť bude teda možná v prípade železničných staníc len vtedy, ak to umožní nový vnútorný predpis, či dôjde ku zmene zákona.
Za posledné roky v otázke dvojjazyčných železničných staníc dôrazne a viditeľne zaujala stanovisko celá maďarská spoločnosť na Slovensku. Absurdita tejto situácie je teda v tom, že kým na konci dedín stoja dvojjazyčné tabule s názvom dediny, už v prípade železničných staníc zrealizovať to isté nie je možné. Akoby sa príslušné orgány a osoby ktorých sa to týka, obávali nárastu radikalizmu či protislovenskej nálady na južnom Slovensku. Pritom samotné umiestnenie dvojjazyčných názvov obcí a miest je dôkazom, že k nárastu radikalizmu v daných oblastiach dodnes nedošlo.
K tejto veci sa vyjadrilo už veľa osôb, napísali sa články, boli organizované protesty obyvateľov, ako aj viacero kreatívnych akcií od anonymných aktivistov. Železnice dostali viacero listov a žiadostí, prípad sa objavil aj v parlamente, avšak väčší pokrok v tejto veci nenastal. A určite ani nenastane, čoho dôkazom je, že po dlhom zvážení prednedávnom v Dunajskej Strede vyvesili nápis iba v slovenskom jazyku.
Zákon síce nepredpisuje, ale dáva možnosť na umiestnenie nápisu aj v maďarskom jazyku. Všetko závisí od dobrej vôle danej inštitúcie. V prípade štátnych orgánov však dobrá vôľa jednoducho chýba. Ďalším problémom je, že v tomto prípade štátne orgány neberú ohľad na nároky svojich občanov.
