Pred 90 rokmi, 18. januára 1926 zomrela v Budapešti známa herečka a primadona ľudových hier z konca 19. storočia Lujza Blaha (maď. Blaha Lujza). Jedna z najznámejších osobností maďarského divadla bola nazvaná aj slávikom národa.
Blaha Lujza sa narodila ako Ludovika Reindl 8. septembra 1850 v Rimavskej Sobote (maď. Rimaszombat). Jej otec Sándor Reindl, bývalý husársky dôstojník, sa rozhodol stať sa potulným hercom, kedy prijíma aj nové pseudonym Várai. V roku 1856 počas divadelného predstavenia Reindl umiera na javisku. Matka Lujzy, Alojzia Dé Ponty, ktorá bola takisto herečkou, sa vzápätí vydáva za scénického výtvarníka. Malé dievčatko, ktoré každý oslovoval menom Lujzi, síce ešte ani ako 7-ročné nenavštevovalo základnú školu, avšak už vystupovalo v malých rolách na javisku pod menom Lujza Várai.
Neskôr si zmenila meno na Lujzu Kölesi, podľa priezviska nevlastného otca. Lujza odmalička sprevádzala skupinu potulných hercov na ich vystúpenia do Győru, Šopronu, Stoličného Belehradu, do Prešporku, Subotice (v Srbsku), do Banskej Bystrice či do mesta Vacov. Lujzu nazývali herci „cukorbaba”, čiže „sladká bábika”.
Veľmi rýchlo objavili jej krásny a čistý hlas. Lujza nemala ani 11 rokov, kedy ju zamestnalo Ľudové divadlo v Budíne. Malá Lujza tu zožala veľký úspech v ľudovej hre Csikós (čikóš – označenie pre pastiera koní). V tom istom roku prešla mladá Lujza k divadelnej skupine v Subotici, kde sa zoznámila s dirigentom súboru Jánom Blahom, umelcom českého pôvodu. Ján Blaha pracoval na zveľadení kariéry mladej dievčiny.
Blaha Lujza spieva pieseň „A szomszédban van egy öreg eperfa“ (U suseda stojí stará moruša) a pieseň „Egy cica“ (Jedna mačička). Nahrávka z gramofónu:
Prvé kontakty s dirigentom súboru, v ktorom Lujza pôsobila boli ťažké, najmä po jazykovej stránke, nakoľko Lujza ovládala len maďarčinu. Dirigent zase po maďarsky nevedel. Primadona nerozprávala ani po nemecky ani po francúzsky. Spoločným jazykom medzi Jánom Blahom a mladou speváčkou sa stal zvuk hudby. Neskôr ich osobné kontakty prerástli vo vzájomný citový vzťah. Roku 1865 sa 37-ročný Ján Blaha a 15-ročná Lujza Kölesi zosobášili. Z Lujzy Kölesi-Reindlovej sa tak naveky stala Lujza Blaha. Pod dirigentským dozorom jej manžela sa z Lujzy Blaha postupne stala slávna žena.
Ján Blaha po štyroch rokoch od zosobášenia sa s Lujzou umiera. Herečka si ale do smrti ponechala jeho priezvisko, a to aj napriek tomu, že sa po smrti prvého manžela vydala až dvakrát.
Lujza Blaha spieva (1913):
V roku 1866 ju angažovali do debrecínskeho divadla (Debreceni Városi Színház), kde sa stala celoštátne známou primadonou. Po šesťročnom pôsobení v debrecínskom a varadínskom divadle, ktorého bola tiež členkou, ju roku 1871 angažovali ako 21-ročnú do Národného divadla (Nemzeti Színház) v Pešti. V roku 1875 prešla Lujza Blaha z Národného divadla (Nemzeti Színház) v Pešti do znovuotvoreného Ľudového divadla (Népszínház). V tomto divadle zožala taký obrovský úspech, že vďaka tomu sa toho času stalo maďarské divadlo veľkým súperom nemeckých divadiel, a zároveň Lujza bola vyhlásená za slávika maďarského národa. Na jar roku 1883 hosťovala celý mesiac v Národnom divadle vo Viedni. Vo Viedni dosiahla úspech najmä Csepreghyho hrou Červená peňaženka (Piros bugyelláris).
Od roku 1896 (rok miléniových osláv 1000-ročnej existencie Uhorska) Lujza viackrát uvažuje o odchode z divadelného sveta, ale vzápätí sa na poslednú chvíľu predsa len herectva nechcela vzdať. Hrala aj v prvom maďarskom filme s názvom A tánc (Tanec, 1901), zároveň roku 1916 si zahrala aj v nemom filme s názvom Nagymama (Stará mama).
Keď roku 1901 sa Národné divadlo rozhodlo zriadiť inštitút „večného členstva” (örökös tagság) Lujza Blaha bola prvá, ktorá tento titul získala, k čomu jej prináležal aj doživotný príjem.
Lujza Blaha opúšťa herecký život definitívne v roku 1910. Potom si už zahrala len menšie roly, naposledy roku 1923 v Mestskom divadle (Városi Színház). Umiera ako 76-ročná, 18. januára 1926. Od roku 1920 nesie jej meno jedno z najrušnejších námestí v Budapešti (Blaha Lujza tér -Námestie Lujzy Blaha), kde kedysi stálo to Ľudové divadlo (Népszínház), ktoré jej prinieslo tak veľa úspechov.
Lujza Blaha bola požehnaná výnimočnou telesnou aj duševnou krásou, tak sa postupne stala miláčikom obecenstva hlavného mesta Budapešť. Svoje obecenstvo očarila nielen svojím zjavom, ale aj výnimočným talentom. Bola veľmi populárna aj mimo divadelnej scény. Vravievalo sa o nej, že „ju každý miluje, a aj ona miluje každého”.
Informácie z: 90 éve halt meg Blaha Lujza, a “nemzet csalogánya”
