Jedna z najväčších postáv modernej ekonómie, anglický ekonóm a politik John Maynard Keynes, takmer pred sto rokmi napísal polemický spis, v ktorom sa otvorene stavia proti versaillskému mierovému systému a zastáva sa usporiadania Európy pred prvou svetovou vojnou. Keynes na základe svojej osobnej účasti na rokovaniach vo Versailles a dôkladnej znalosti zvažovaných variantov povojnového usporiadania Európy poukazuje na fakt, že konečná podoba versaillskej zmluvy bude v budúcnosti zárodkom veľkých konfliktov.
V prípade, ak by bola ekonomika súčasťou všeobecného prehľadu, meno Johna Maynarda Keynesa (1883-1946) by bolo verejnosti veľmi známym. Tento významný anglický ekonóm medzi inými položil základy ekonomickej školy myslenia nazývanej keynesianizmus. Jeho radikálne myšlienky mali zásadný vplyv na modernú ekonomickú a politickú teóriu. Často je považovaný aj za zakladateľa modernej makroekonómie.
Versaillská (mierová) zmluva bola mierová zmluva uzatvorená vo Versailles 28. júna 1919 a vstúpila do platnosti 10. januára 1920. Bola výsledkom šesťmesačného rokovania na Parížskej mierovej konferencii, ktorá oficiálne ukončila prvú svetovú vojnu medzi Ústrednými veľmocami a štátmi Dohody. Zmluva požadovala, aby Nemecko prijalo plnú zodpovednosť za vypuknutie prvej svetovej vojny, a aby zaplatilo značné vojnové reparácie štátom Dohody. Zmluva ďalej definovala povojnové hranice európskych štátov.
Ako jeden z najvýznamnejších ekonómov 20. storočia sa zaoberal príčinami masovej nezamestnanosti a predstavil svoj návod na odstránenie nezamestnanosti a zvýšenie ekonomického blahobytu. Podľa jeho teórie, vláda môže zvýšiť agregátny dopyt prostredníctvom intervenovania a spotreby, a týmto podporiť ekonomický rast, pretože znížený dopyt je príčinou ekonomickej stagnácie. V polovici a na konci 20. storočia krajiny postavili svoje hospodárske politiky na Keynesovej teórii, využívajúc rozpočtovú spotrebu vládnych inštitúcií a aktívnu menovú politiku.
V roku 1913 bol Keynes vymenovaný do Royal Commission on Indian Currency and Finance (Kráľovskej komisie pre indickú menu a financie), kde predviedol značné nadanie pri uplatňovaní ekonomickej teórie v praktických problémoch, hlavne v problematike meny a úverov. Tento talent našiel uplatnenie po vypuknutí prvej svetovej vojny, keď bol Keynes v rokoch 1915 až 1919 poverený prácou poradcu britského ministerstva financií pre finančné a ekonomické otázky. Okrem iného počas vojny navrhoval úverové podmienky medzi Britániou a jej spojencami na kontinente a nákup vzácnych mien. Práve v týchto menových transakciách sa stal legendárnym a to napokon viedlo k jeho účasti na versailleskej mierovej konferencii v roku 1919, kde zastával úlohu finančného zástupcu ministerstva financií.
Keynes bol úplne roztrpčený z tej miery sebectva víťazných veľmocí, ktoré jednotlivé štáty prezentovali na mierovej konferencii, čo napokon viedlo aj k jeho dobrovoľnému odchodu z menovanej pozície. O niekoľko mesiacov na to napísal svoje významné dielo s názvom The Economic Consequences of the Peace (Ekonomické dôsledky mieru), ktoré je vo svojej forme obžalobným spisom namiereným proti versaillskému mierovému systému (k tejto téme sa vrátil v roku 1922 v diele A Revision of the Treaty/Revízia zmluvy). V diele autor velebí usporiadanie Európy pred rokom 1914. Spis je doplnený aj o uštipačnú charakteristiku hlavných postáv versaillského mierového rokovania (Clemenceaua napríklad autor opisuje ako nemorálneho starého muža, Wilsona zas ako hlúpeho pozéra).
Mierové rokovania nazval jednoducho „nočnou morou“, kde sebectvo jednotlivých národov, ľudská zloba a pochabosť nenávratne zničia ten vratký slobodný európsky trh, ktorý sa dovtedy vytvoril. Podľa jeho názoru treba porazených skôr integrovať, a nie nechať ich vykrvácať – čím viac nových hraníc vznikne, tým horšie pre Európu. Po sto rokoch je teda jeho dielo pre nás určite zaujímavejším čítaním, ako bolo pre tú dobu, v ktorej ho napísal, obsahuje totiž veľa aktuálnych myšlienok a naplnených predpovedí.
Síce v spomínanom diele sa autor venuje Rakúsko-Uhorskej monarchii len kratšie a zaoberá sa skôr osudom Nemecka, jeho postoj k danej problematike je aj napriek tomu jasný: „Aká len výnimočná epizóda ekonomického vývoja ľudstva sa ukončila v auguste roku 1914!“. Podľa Keynesa síce v týchto štátoch musela väčšina ľudí tvrdo pracovať a žila na nízkej úrovni, ale mali možnosť kedykoľvek postúpiť do vyššej či strednej vrstvy; rušivý vplyv hraníc a mýta boli znížené na minimum; zároveň v tomto obrovskom priestore panovala takmer úplná majetková a osobná bezpečnosť – hodnotu toho všetkého si podľa Keynesa uvedomíme až vtedy, keď o nich prídeme.
Síce publikácia Johna Maynarda Keynesa by mohla byť zaujímavým čítaním aj pre slovenských čitateľov, dodnes je dostupná jedine v českom preklade. Kto sa zaujíma o toto historické obdobie nech určite nevynechá spomínané knižné dielo. Dnes je totiž Rakúsko-Uhorská monarchia v kruhu slovenskej verejnosti synonymom zaostalosti a skostnatenosti, ktoré mali vystriedať nové dynamické národné štáty – práve tento príliš zjednodušujúci stereotypný názor chce vyvrátiť Keynes vo svojom diele.
John Maynard Keynes: Ekonomické důsledky míru
V českých podmínkách poněkud méně známá práce světově proslulého anglického ekonoma a politika J. M. Keynese je brilantní analýzou důsledků vyplývajících z přijetí Versailleské smlouvy. Keynes na základě své osobní účasti na jednání ve Versailles a důkladné znalosti zvažovaných variant poválečného uspořádání ukazuje, že konečná podoba Versailleské smlouvy je sama o sobě zárodkem velkých konfliktů v budoucnu. Kniha, jejíž první vydání vyšlo v roce 1919, tak má ojedinělý přídech vysoce výstižné předpovědi.
Na základe článku: István Kollai: Monarchiasirató
