Prečo si vybrať maďarskú školu? (2. časť)

Aj tento rok sa po celom Slovensku uskutočnili programy a kampane, ktorých cieľom bola popularizácia škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Školy a maďarské civilné organizácie sa snažia rôznymi akciami a besedami osloviť rodičov a zdôrazniť im výhody maďarských škôl a výučby v materinskom jazyku dieťaťa. Najúčinnejším stimulom je však to, ak vidíme hodnoverné a nasledovaniahodné príklady zo života, a aj preto organizátori kampane oslovili niekoľko úspešných Maďarov zo Slovenska, ktorí navštevovali školu s vyučovacím jazykom maďarským, aby na základe vlastných skúseností porozprávali o tom, prečo je dobré ak maďarské dieťa navštevuje maďarskú školu na Slovensku.

Alexandra Borbély (1986) je herečka zo Slovenska maďarského pôvodu. Detstvo prežila vo Veľkom Cetíne (Nagycétény), maturovala na Gymnáziu Hansa Selyeho v Komárne. Síce robila prijímacie skúšky aj na Vysokú školu múzických umení v Bratislave, napokon sa však rozhodla študovať herectvo v Budapešti. Pred štúdiom pracovala ešte rok v Národnom divadle v Budapešti na povolanie riaditeľa divadla Tamása Jordána. Akadémiu umení ukončila v Budapešti v roku 2012. Od roku 2012 je členkou Divadla Józsefa Katonu.
Z filmografie: Testről és lélekről (maďarský hraný film, 2017); Swing (maďarská romantická komédia, 2014); A rajzoló (maďarský televízny film, 2013); Coming out (maďarská komédia, 2013); Hacktion: Újratöltve (maďarský televízny seriál, 2012); 069 (maďarský krátky hraný film, 2012).

Alexandra Borbély (1986)

Čím sa zaoberáte a v ktorej sfére pôsobíte?

Som herečka a pracujem v Divadle Józsefa Katonu v Budapešti. Momentálne skúšame aj novú hru s Gáborom Mátém, ktorý je zároveň riaditeľom divadla, keď som študovala na Akadémii umenia v Budapešti bol mojim triednym učiteľom.

Ako ste sa dostali až sem?

Navštevovala som základnú školu vo Veľkom Cetíne (Nagycétény) v Nitrianskom okrese. Vlastne tu som začala prvýkrát chodiť na recitačné súťaže, ktoré som ukončila s dobrými výsledkami. Vtedy ma napadlo, že na Gymnáziu Hansa Selyeho (Selye János Gimnázium) v Komárne je divadelná skupina s názvom Gimisz, ktorá má veľmi dobré meno. Za každú cenu som sa chcela dostať na toto gymnázium, aby som sa mohla stať herečkou, a tu by som herectvo mohla aj precvičovať.

Mónika Csengel bola tá osoba z divadelnej skupiny Gimisz na Gymnáziu Hansa Selyeho, ktorá sa mi osobitne venovala a pripravovala ma na rôzne prijímacie skúšky. Skúšala som sa dostať do Bratislavy a aj do Budapešti. Bol tam jeden rok, kedy som sa dostala do tretieho kola v Budapešti aj v Bratislave, avšak nedostala som sa ani na jednu vysokú školu. Potom mi zavolal Tamás Jordán, ktorý bol riaditeľom Národného divadla v Budapešti, či by som nechcela skúsiť učenie v ich štúdiu. Bola som nesmierne šťastná a ponuku som prijala. Strávila som tam rok s takými osobnosťami ako Piroska Molnár, Tamás Jordán, Miklós Benedek či Péter Vallo, ktorí boli mojimi učiteľmi. Nasledujúci rok som bola prijatá na Akadémiu umení, ktorého riaditeľom bol Gábor Máté.

Po ukončení Akadémie umení, ale v podstate už počas štúdia, som sa dostala na prax do Divadla Józsefa Katonu. Tu som sa stretla s filmom ako takým. Prvý film v ktorom som hrala bol maďarský seriál Haction, kde som si zahrala rolu súdnej znalkyne. Počas nakrúcania seriálu Haction som sa naučila techniku filmovania. Tieto vedomosti som neskôr zužitkovala vo filme od režisérky Ildikó Enyedi, ktorý vyhral prestížne filmové ocenenie Zlatý medveď.

Čo považujete sa svoj najväčší úspech?

Medzi svoje najväčšie úspechy by som radila to, že sme s režisérom Péterom Gothárom pripravili divadelnú hru „Ahol a farkas jó“ v Divadle Józsefa Katonu, ktorá opisuje príbeh prvej maďarskej sériovej vrahyne. V tejto hre som dostala hlavnú rolu – zahrala som si postavu Pirosky Jancsó. Táto hra je veľmi dôležitou v mojom živote. A potom by som samozrejme spomenula film „Testről és lélekről“ od režisérky Ildikó Enyedi, ktorý získal ocenenie Zlatý medveď v Berlíne a je to veľký úspech. V tomto filme som si zahrala úlohu hlavnej hrdinky a samotná práca na tomto filme bola pre mňa úplne jedinečnou. Už aj vtedy sa dalo cítiť, že sa tu práve chystá niečo veľkolepé. Celý tím boli úplne zosúladený. V podstate to, že režisérka Ildikó Enyedi pridelila hlavná úlohu práve mne, som považovala za výnimočnú vec a veľkú výzvu. V tomto filme je veľa našej práce, a preto som veľmi šťastná, že sme cenu Zlatého medveďa získali.

Aký to bol pocit, keď si sa dozvedela, že ste získali ocenenie Zlatý medveď?

Práve som hrala v divadle rolu Rosalindy v hre „Ako sa vám páči“ (komédia od Williama Shakespeara – pozn. red.), a práve keď som odchádzala z jednej romantickej scény jeden môj kolega ma už čakal a už mi hovoril: „Zlatý medveď“. Začala som plakať od šťastia.

Géza Morcsányi, Ildikó Enyedi a Alexandra Borbély na medzinárodnom filmovom festivale Berlinare v Berlíne (2017), kde ich film „Testről és lélekről“ získal prestížne filmové ocenenie Zlatý medveď. 

Mali ste nejaké jazykové ťažkosti kvôli tomu, že ste navštevovali školu s vyučovacím jazykom maďarským?

Nikdy som nepociťovala žiadnu nevýhodu kvôli tomu, že som na Slovensku navštevovala školu s vyučovacím jazykom maďarským. Práve naopak, vždy som si myslela, že je práveže pre mňa veľkou výhodou to, že už od detstva je súčasťou môjho života dvojjazyčnosť. Na prijímacích skúškach v Bratislave som napríklad zúročila svoju znalosť slovenčiny. Vtedy sme mohli predniesť monológ aj v maďarčine a aj na to boli skúšajúci veľmi zvedaví. Neskôr, keď som študovala v Budapešti, tam bolo výhodou, že viem aj po maďarsky. Bola som preto veľmi rada, že ma rodičia zapísali do maďarskej školy.

Čo Vám dala škola s vyučovacím jazykom maďarským?

Na základnej škole som dostala veľkú pozornosť od učiteľov. Ak sa v niekom ukázal nejaký talent, učitelia sa snažili pobádať ho k tomu, aby tento talent ďalej rozvíjal. V mojom prípade napríklad, keď som mala úspech na recitačných súťažiach, pamätám si, že ma každý učiteľ povzbudzoval a nehovorili to, aby som sa radšej venovala matematike, či tomu, čomu vôbec nerozumiem. Od učiteľov som vždy dostávala lásku a porozumenie.

Ak by ste mohli začať odznova, volili by ste dnes inú školu?

Ak by som mohla začať odznova, ani vtedy by som nevolila inú školu, lebo dodnes sú pre mňa milé tie spomienky, ktoré ma spájajú so školou.

Ktorého Vášho bývalého učiteľa by ste vyzdvihli?

Vyzdvihla by som moju bývalú triednu učiteľku Izabellu Jaruska. Zavolala mi aj vtedy, keď som získala ocenenie Zlatý medveď a povedala, aká je na mňa hrdá.