Št, 28. marca 2024.

História Maďarov na Slovensku (1. časť)

Maďari žijúci na území dnešného Slovenska sa stali menšinou po rozpade historického Uhorska a vzniku samostatného Československa. História Maďarov na Slovensku sa delí na päť väčších etáp, na ktoré mali vplyv nasledovné udalosti: revízia trianonských hraníc dôsledkom prvej viedenskej arbitráže v roku 1938, skončenie 2. svetovej vojny, komunistický prevrat v roku 1948 a nežná revolúcia.

Medzi Československou republikou (vznik 28. októbra 1918) a Maďarskom boli určené štátne hranice predovšetkým na základe strategických a hospodárskych  argumentov (rozhodujúcim sa stala železničná trať a ich úloha) a boli spečatené Trianonskou mierovou zmluvou. Dôsledkom toho sa k územiu novovzniknutého Československa pripojilo aj súvislé, predovšetkým Maďarmi obývané územie ťahajúce sa od Kráľovského Chlmca až po Bratislavu.  Zároveň v tom čase takmer v každom väčšom meste na území dnešného Slovenska žil značný počet maďarského obyvateľstva. Na základe sčítania obyvateľstva z roku 1910 žilo na území, ktoré sa pripojilo k Československu 890 000 obyvateľov s maďarským materinským jazykom (ak prirátame aj obyvateľstvo Podkarpatskej Rusi, tak ide celkovo o 1 milión Maďarov). Maďari žijúci na území dnešného Slovenska prijímali veľmi ťažko skutočnosť, že bez opýtania sa na ich názor, boli pripojení k územiu cudzieho štátu.

2016-12-09_11-42

Maďari pokladali dlho svoju situáciu menšiny len za akýsi dočasný stav, a odhliadnuc od niekoľkých menších miestnych incidentov, nevyvinuli odpor ani voči českým légiám, ktoré prišli do žúp na severe Uhorska. Okolo 120 000 však bolo tých Maďarov, ktorí sa v prvých mesiacoch po vzniku Československa, a to buď dobrovoľne, alebo na nátlak moci, presťahovali do Maďarska. Väčšina z nich boli štátni zamestnanci (policajti, železničiari, poštári, učitelia atď.), ktorí nechceli zložiť sľub vernosti novej moci s neistou budúcnosťou. Sčasti sa aj kvôli tomu mohlo prihodiť, že v čase československého sčítania obyvateľstva v roku 1921 sa na území Slovenska hlásilo k maďarskej národnosti len 650 597 obyvateľov, počas sčítania obyvateľstva v roku 1930 ešte menej, a to len 592 337 občanov. Neustály pokles Maďarov bol intenzívny predovšetkým v predtým dvoj či trojjazyčných (nemecko-maďarsko-slovenských) mestách (napr. Bratislava, Košice, Nitra atď.), respektíve v severných územiach Slovenska. K poklesu počtu Maďarov prispelo aj to, že časť židovského obyvateľstva s maďarským materinským jazykom, ktoré sa predtým hlásilo k maďarskej národnosti, sa chopilo ponúknutej príležitosti a počas sčítania obyvateľstva sa v Československu prihlásilo k židovskej národnosti.

Prvú etapu histórie Maďarov na Slovensku otvorili protimaďarské a slovakizačné opatrenia československej vlády. Maďarov vtom čase vytlačili nielen z centrálnej vlády, ale aj zo štátneho a verejného sektoru. Značne sa obmedzili jazykové, vzdelávacie a kultúrne možnosti maďarských občanov, zároveň na území dnešného južného Slovenska štátna moc rad za radom rúcala a odstraňovala maďarské pomníky a sochy, ktoré pripomínali existenciu 1000-ročného historického Uhorska.

kepeslap_Trianon_1

Československá ústava vytvorená a prijatá na začiatku roku 1920, a to bez predstaviteľov národnostných menšín, vytvorila predpoklad pre parlamentnú demokraciu, v ktorom práva menšín stanovila zmluva o ochrane menšín podpísaná Československom 10. septembra 1919 v Saint Germain. Zákony umožnili legálnu reprezentáciu slovenských Maďarov v politike, používanie maďarského jazyka na území južného Slovenska, fungovanie škôl s maďarským vyučovacím jazykom. Avšak aj napriek demokratickým podmienkam sa slovenskí Maďari stretli s viacerými neprávosťami, ktoré pramenili predovšetkým v snahe československej vlády o vytvorenie čisto slovanského národného štátu: vláda poprela československé občianstvo tisíckam Maďarov, v oblasti politiky, jazykových práv, samosprávy, školstva a hospodárskej politiky boli zas na dennom poriadku také opatrenia, ktoré nepriaznivo vplývali na maďarskú komunitu. V oblasti školstva to bola likvidácia vysokoškolského vzdelania v maďarskom jazyku, ako aj postupné rušenie stredoškolského vzdelania v maďarskom jazyku vo viacerých mestách južného Slovenska. Pre maďarskú komunitu spôsobila vážne škody pozemková reforma vykonaná na základe národných princípov, počas ktorej veľkú väčšinu statkov na územiach južného Slovenska s prevahou maďarského obyvateľstva dostali slovenskí a českí žiadatelia. Československá vláda sa snažila zabrániť aj kultúrnej a politickej samoorganizácii slovenských Maďarov.

Napriek tomu všetkému sa politický, hospodársky ako aj spoločenský život maďarskej menšiny na Slovensku medzi dvomi svetovými vojnami dá celkovo považovať za bohatý, a to skrze využitia možností československej demokracie. V tom čase existovalo viacero maďarských kultúrno-vzdelávacích organizácií, maďarská tlač, zároveň slovenskí Maďari viedli v rámci Československa aj autonómny športový život. Vďaka československému parlamentnému systému si Maďari mohli vybrať zo širokého spektra politických strán. Drvivá väčšina maďarských voličov podporovala maďarské politické strany, ktorých cieľom bola mierová revízia trianonských hraníc. S týmto zmýšľaním sa toho času stotožňovala veľká časť maďarskej spoločnosti na Slovensku. V kruhu maďarskej menšiny disponovala významnou volebnou základňou aj Komunistická strana Československa (KSČ), ktorá oslovila predovšetkým poľnohospodárskych pracovníkov nespokojných kvôli pozemkovej reforme. Podpora československých politických strán však bolo charakteristické hlavne pre tých Maďarov, ktorí boli zamestnaní v štátnej sfére, keďže podpora týchto strán bola dôležitou podmienkou pre štátnych zamestnancov. Dôsledkom medzinárodných udalostí v 1930-tich rokoch ako aj na nátlak Budapešti došlo v roku 1935 k zjednoteniu dvoch najväčších maďarských politických strán, tak vzniká Zjednotená maďarská strana (Egyesült Magyar Párt), ktorá oveľa intenzívnejšie než predtým požadovala od československej vlády nápravu krívd spáchaných na maďarskej menšine. V čase keď bol predsedom vlády Milan Hodža, došlo síce v roku 1938 k vypracovaniu národnostného štatútu, ktorý upravoval medzi inými aj právne postavenie menšín, tento dokument však napokon kvôli dobovej vnútropolitickej situácii nebol prijatý.

csr

Počas napätej vnútropolitickej situácii, ktorá nastala kvôli sudetským Nemcom, si však Maďari na Slovensku po celý čas udržali pokoj, podobne aj na jeseň roku 1938 zostali pomery na južnom Slovensku pokojné. V tom čase už veľká väčšina slovenských Maďarov podporovala Zjednotenú maďarskú stranu. Po mníchovskej dohode (29. septembra 1938) sa Maďari jednotne postavili za cestu etnickej revízie. Počas rokovaní v Komárne sa Maďarsko a Československo dohodli o územiach, ktoré mali byť vrátené Maďarsku. Kvôli niekoľkým sporným mestám (Bratislava, Nitra, Košice, Užhorod) sa však obrátili na medzinárodnú arbitráž.

Preložené z originálu: A (cseh)szlovákiai magyarok lexikona Csehszlovákia megalakulásától napjainkig. „szlovákiai magyarság története“

    Related Posts

    Žitný ostrov ako Krym?
    Ministerstvo zahraničia kritizuje Maďarsko za uznesenie k výročiu Trianonu
    Trianon: Predstav si, že sa jedno ráno zobudíš v cudzom štáte