9. marca 1939 vypukli nepokoje v Prahe na pozadí podporované Nemeckom, dôsledkom čoho došlo k rozdeleniu českej a slovenskej vlády. 14. marca 1939 – na nátlak Nemecka – bol vyhlásený samostatný Slovenský štát na čele s Jozefom Tisom. Súčasne Nemecko začalo okupovať zvyšok Česka, pričom maďarské jednotky mali v pláne obsadenie územia Podkarpatskej Rusi (Karpatská Ukrajina). Zo strategických dôvodov bolo pre maďarskú vládu mimoriadne dôležité znovuzískanie tohto územia, tým by totiž získalo bezprostredný kontakt s Poľskom. Maďarské vojenské operácie trvali len niekoľko dní, obsadenie územia Podkarpatskej Rusi sa ukončilo 18. marca.
Pokračovanie článku: Malá vojna 1939 (1. časť)
Pokračovanie článku: Malá vojna 1939 (2. časť)
25. marec – Vojenské zrážky pokračujú
Napriek vyhlásenému prímeriu 25. marca začali Slováci nový protiútok, kedy využili posilu (obrnené automobily a tanky), ktorá sa dostavila do Michaloviec v predošlý večer. Nové jednotky postupujúce na východ obsadili úsek Úbrež-Veľké Revištia, ktorý Maďari neobsadili ani napriek bojom uskutočneným v predošlý večer. Slovenský protitankový oddiel počas postupu prekročil obrnené vozidlo zostrelené v predošlý deň, a tak vbehol rovno do maďarských stanovíšť, kde bol zajatý. V ten deň večer prišli k Slovákom do Michaloviec ako posila časť 41. pešieho pluku a 202. horského delostreleckého pluku. Major Kubiček plánoval s novými oddielmi ďalší postup a protiútok, ktorý sa však už neuskutočnil kvôli uplatneniu prímeria.
24 .marca sa boje neukončili ani v okolí Stakčína. Slovenské oddiely pochodovali aj na severe pri Stakčíne a zastavili Maďarov. Napriek prímeriu ani na tomto mieste neboli hneď zložené zbrane. 25. marca o 12:00 hodine maďarské delostrelectvo strieľalo na horu v Stakčíne, následne ju maďarská pechota aj obsadila, avšak počas slovenského protiútoku horu znovu obsadili Slováci. Len následne potom nastalo prímerie aj z maďarskej strany a boje boli týmto ukončené. Práve včas, totiž akurát v ten deň sa dostavil do Spišskej Novej Vsi aj veliteľ slovenských leteckých síl Ján Ambruš, aby naplánoval odvetný letecký útok proti Budapešti ako pomstu za maďarský útok uskutočnený v predošlý deň.
Váha Malej vojny
Straty na maďarskej strane: 8 vojakov, 15 civilov, 55 zranených. Straty na slovenskej strane: 22 vojakov, 36 civilov, neznámy počet zranených, mimo toho sa dostalo do vojenského zajatia 360 Slovákov a 311 Čechov. Veľkosť územia, ktoré obsadili Maďari bolo 1697 km. Na tomto území sa nachádzalo 78 sídiel s 69 930 obyvateľmi.
Obe strany pokladali vlastné vojenské operácie za úspešné. Slováci mali pocit, že sa im podarilo zabrániť ďalšej expanzii Maďarov, zároveň zabezpečiť celistvosť krajiny. Maďari zas zdôrazňovali, že ich oddiely dosiahli vytýčený cieľ, čím sa im podarilo zabezpečiť údolie okolo rieky Uh.
Po začatí vojenských operácii Slovenský štát ihneď protestoval proti vojenskému prieniku Maďarov. Maďarský minister zahraničia, gróf István Csáky na to reagoval spôsobom, že ide len o lokálny hraničný spor, keďže presnú hranicu Podkarpatskej Rusi nestanovil žiaden dokument (ani viedenská arbitráž). Po prímerí sa okamžite začali rokovania. Slovensko bolo ochotné vzdať sa menovaného územia, ak namiesto toho ako kompenzáciu získa nové, s čím však Maďarsko nesúhlasilo. 4. apríla 1939 napokon vznikol slovensko-maďarský protokol o novej hraničnej čiare, v ktorom Slovenský štát uznal nové hranice bez nároku na územnú výmenu.
Preložené z originálu: Balázs Mihály: Szlovák-magyar „kis háború“.
