18. marca 1321 zomrel najväčší uhorský mocipán Matúš Čák Trenčiansky (Csák Máté), prezývaný aj ako Pán Váhu a Tatier. Vedúci predstaviteľ maďarského šľachtického rodu Csákovcov položil základy svojho neskoršieho panstva ešte za vlády Ondreja III. (vláda 1290-1301), ktorého jednu časť získal ako kráľovský dar, druhú časť si vydobyl násilím.
Erb Csákovcov
Spočiatku podporoval posledného kráľa z rodu Árpádovcov, od ktorého získal hodnosť župana, správcu kráľovských stajní, ba aj palatína. Hodnosti však veľmi rýchlo stratil kvôli svojmu výtržníckemu správaniu. Po smrti Ondreja III. mal Matúš Čák významnú úlohu na tom, že sa na uhorský trón dostal Václav III. z rodu Přemyslovcov (vláda 1301-1305). Nový panovník sa mu za to odvďačil tým, že zlegalizoval jeho predošlé násilím zhabané územia.
Taktika Matúša Čáka zostala aj počas nastupujúceho chaotického desaťročia rovnaká: vždy sa postavil na stranu najslabšieho kandidáta na trón, pričom si neustále vynucoval od panovníka rôzne donácie. Súčasne pokračoval v rozširovaní svojho panstva tým, že obsadil nové župy, neskôr aj Vyšehrad na území Zadunajska. Síce v dohode z roku 1310 prijal Karola Róberta za kráľa, no v nasledujúcom roku už prenikol svojimi vojskami až k Budínu, kedy bol kráľovský dvor nútený utiecť pred mocným Matúšom Čákom do Temešváru (dnes na území Rumunska).
Matúš Čák Trenčiansky pochádzal zo starého maďarského šľachtického rodu Csákovcov, ktorí vlastnili statky na území pohoria Vértes (krasové pohorie v Maďarsku). Predkom šľachtického rodu Csák bol Szabolcs, ktorý je podľa zachovaných kroník jedným zo siedmych maďarských veliteľov, ktorý nasledoval po Árpádovi v období veľkoniežatstva. Szabolcs mohol byť synom alebo vnukom niektorého z predkov Árpáda. Rozsiahle statky na území Horného Uhorska získali bratia Máté a Csák potom, ako ich dvaja strýkovia umreli bez priamych potomkov. Bratia získali nielen majetky strýkov, ale prináležalo im aj dedičstvo ich otca. Po strýkoch zdedili územia na severe Nitrianskej župy, ako aj územia na severe Tekovskej župy. Po otcovi zdedili statky v Komárňanskej a Prešporskej župe.
Vďaka svojej neobmedzenej moci vo zverených oblastiach krajiny začal odnímať majetky nepohodlným šľachticom a ponechával si ich pre seba. Vzhľadom na to, že tak činil aj cirkvi, bol pápežom Klementom V. roku 1311 oficiálne pozbavený funkcií. Všetci jeho poddaní a familiári boli takýmto spôsobom oslobodení od plnenia príkazov, ale pápež tým dosiahol len toľko, že Matúš Čák rozvrátil aj Ostrihom.
V bitke pri Rozhranovciach 15. júna 1312 utrpelo vojsko Omodejovcov doplnené oddielmi Matúša Čáka porážku od Karola Róberta. Matúša Čáka táto udalosť oslabila v tom, že prestal obsadzovať nové teritóriá. Kráľovské vojská však získali od neho naspäť Vyšehrad len v roku 1315. Do smrti Matúša Čáka sa podarilo kráľovi získať len sedem jeho hradov. Matúš Čák Trenčiansky tak neobmedzene a nezávisle vládol na majetkoch v Nitrianskej, Prešporskej a Trenčianskej stolici až do svojej prirodzenej smrti 18. marca 1321.
Matúš Čák sa na svojom panstve na území Horného Uhorska správal ako skutočný kráľ: zbieral dane, viedol samostatnú zahraničnú politiku, dostal sa napríklad aj do vojenského konfliktu s českým kráľom Jánom Luxemburským. Karolovi Róbertovi sa nikdy nepodarilo poraziť tohto oligarchu a Matúš Čák do svojej smrti vládol neobmedzene vo svojom panstve.
Preložené z originálu: Tarján M. Tamás: 1321. március 18. | Csák Máté felvidéki kiskirály halála
