László Gyurgyík: „Ubúdanie slovenských Maďarov bude pokračovať“ (2. časť)

Tento rok uplynie rovných sto rokov čo sa (česko)slovenskí Maďari ocitli v pozícii národnostnej menšiny v politickom slova zmysle. V kruhu tunajšej maďarskej spoločnosti však táto udalosť spôsobila aj sto rokov trvajúci úbytok obyvateľstva maďarskej národnosti. Stačí spomenúť jeden údaj: porovnanie počtu Maďarov zo sčítania obyvateľstva z predtrianonského obdobia (z roku 1921) s najnovšími údajmi z roku 2011, kedy vidieť pokles počtu Maďarov zo 651 000 na 458 000. Na otázky spojené s touto témou odpovedá sociológ a demograf László Gyurgyík.

Spomedzi udalostí odohrávajúcich sa v priebehu niekoľkých rokov v období od Benešových dekrétov po obdobie tzv. malého stalinizmu, na čo v základe naráža vedec skúmajúci zloženie a zmeny obyvateľstva?

Naráža na to, že obce ktoré boli ešte v 1920-30-tich rokoch rýdzo maďarské, práve v tom období začínajú vo vážnejšej miere strácať túto svoju významnú charakteristiku. Dá sa povedať, že týmto sa definitívne začala premena obyvateľstva južného Slovenska na zmiešané slovensko-maďarské obyvateľstvo. V tom nesie svoj podiel aj slovensko-maďarská výmena obyvateľstva, aj keď tento nepriateľský krok sa najintenzívnejšie dotkol predovšetkým juhozápadných regiónov Slovenska. Samozrejme treba osobitne spomenúť reslovakizáciu, ktorej výrazným dôsledkom bolo to, že v roku 1950 sa počet domáceho maďarského obyvateľstva znížil na 350-tisíc. V nasledujúcich desaťročiach sa však mnohí reslovakizovaní, ako aj ich potomkovia opäť hlásili k maďarskej národnosti. Tento údaj sa tak v roku 1960 zvýšil o 130-tisíc obyvateľov. Ukončením tohto temného obdobia sa celé generácie vrátili k svojej pôvodnej národnosti. Neexistuje totiž taký národ, ktorý by za tak krátky čas, a za prirodzených podmienok, vedel vyprodukovať takýto vysoký nárast svojho obyvateľstva.

Bohužiaľ v súčasnosti sme veľmi ďaleko od nárastu a počet obyvateľstva maďarskej národnosti sa na Slovensku trvalo znižuje. Uvedomujúc si tento fakt sa môže vynoriť nasledovná domnienka: jednou z príčin demografického úbytku Maďarov nie je náhodou tá klamná predstava, že v pozícii národnostnej menšiny (teda hlásiac sa k maďarskej národnosti) sa nedá žiť úspešný, moderným žargónom povedané, „kvalitný“ život na Slovensku?

Stáva sa aj to, ale nie je to dominujúce. V porovnaní s tým je oveľa všeobecnejšou príčinou rozptýlenie obyvateľstva v rámci krajín Európske únie, a od roku 2004 aj viditeľná migrácia. Síce neustále rastúci demografický vplyv týchto javov (v dôsledku nedostatku nasnímaných dát) zatiaľ ešte nevieme vecne zmerať, je ale nesporné, že jednak ako celospoločenský, a jednak ako menšinový úkaz spôsobuje oddialenie manželstva, rodičovstva, čo v konečnom dôsledku prispieva k úbytku produktivity. Samozrejme ide o prípad, ak daný slovenský Maďar sa vôbec vráti domov, a nezostane v zahraničí, kde sa bude snažiť uplatniť v rámci ešte komplikovanejšieho menšinového statusu. Pravda, žijeme v slobodnej krajine, v slobodnom svete, kde sa každý môže hocikedy pobrať, a ísť pracovať tam, kde dúfa, že sa mu bude dariť.

Zodpovednosť za vládne a spoločenské bremeno, ktoré sa počas dlhých desaťročí uvalilo na slovenských Maďarov, nenesieme my. Súčasne pritom máme svoje vlastné chyby a opomenutia, keďže v prípade osudu národnostnej menšiny platí dvojnásobne: chrbtová kosť sa nemeria podľa jej dĺžky, ale podľa jej pevnosti.

Nie je isté, či v každom prípade môžeme hovoriť o opomenutí. Jednoducho sú prípady a okolnosti, ktoré na nás nanútil/nanucuje systém. Tieto pred rokom 1989 ovplyvnili zmýšľanie a konanie tunajších Maďarov spôsobom, ktorý dnes môžeme kritizovať, avšak nie je isté, žeby sme na dané situácie vedeli reagovať lepšie ako predchádzajúca generácia. Súčasne v roku 2018 to nemôže slúžiť ako ospravedlnenie na také situácie a javy, kedy rýdzomaďarská rodina si z dvoch možností „prirodzene“ vyberie zápis svojho dieťaťa do slovenskej školy; alebo keď sa drasticky zvyšuje počet zmiešaných manželstiev, kde len pätina z narodených detí si uchová maďarskú národnosť; keď tabuizujeme a radšej zamlčíme, ak sa ukážu pochybnosti ohľadom úrovne maďarských škôl na Slovensku, namiesto toho, aby sme riešili vzniknuté problémy. Obrazne povedané: ak sa na kmeni stromu nachádza rana, treba ju liečiť, len potom bude rásť rovno.

Vy osobne vidíte u maďarskej spoločnosti na Slovensku nejakú zodpovednú spoločensko-politickú stratégiu na zastavenie úbytku maďarského obyvateľstva (odhliadnuc od prehnaného vlastenectva, ktoré je aj u nás v móde v určitých kruhoch)?

Nie. Tento nedostatok pravdepodobne pramení aj z toho, že slovenskí Maďari sú príliš nejednotní, a tak nemajú spoločnú vôľu. Namiesto toho sa do popredia dostávajú aktuálne politické otázky, neproduktívne polemiky a vzájomné šarvátky. Nevidíme ani stopy po spoločne vypracovaných a podporovaných stratégiách.

Už pri pohľade na údaje zo súpisu obyvateľstva z roku 2011 sa v našich kruhoch mnohí chytili za srdce. Na prahu blížiaceho sa sčítania obyvateľstva v roku 2021 sa dá skonštatovať, že slovenskí Maďari sú v demografickej kríze?

Áno, jednoznačne sú v kríze. Je evidentné, že nás ubúda, a tento proces bude pokračovať, otáznym je „len“ jeho rozmer a tempo. Na to, aby som vedel povedať niečo pozitívnejšieho, by som musel zmeniť povolanie.

Pokračovanie nasleduje!

Preložené z originálu: Miklósi Péter: Ma már minden lélek számít. (IN: Új Szó, 22. jún 2018, str. 9).