Slovenskí Maďari by radšej študovali v zahraničí než na Slovensku

Prieskum Maďarského kolégia v Bratislave (Pozsonyi Magyar Szakkollégium) zrealizovaný medzi tunajšími maďarskými gymnazistami priniesol zaujímavé výsledky, ktoré stoja na zváženie. V rámci prieskumu sa študentov pýtali na ich preferencie týkajúce sa ďalšieho štúdia, ako aj na hlavné hnacie sily pri ich rozhodovaní. Odpovede boli vo viacerých prípadoch veľmi prekvapivé.

V rámci spomínaného pilotného projektu mali študenti anonymne vyplniť online-dotazník obsahujúci 13 otázok. Zúčastnili sa ho žiaci z ôsmych gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským zo siedmych slovenských miest. Dotazník vyplnilo spolu 223 osôb. Z ich odpovedí sa ukázalo, že mnohí z nich by chceli radšej študovať a uplatniť sa v zahraničí, čo ale z hľadiska zachovania tunajšej maďarskej komunity nepredstavuje pozitívny obraz do budúcna.

Mózes Szabolcs, riaditeľ Maďarského kolégia v Bratislave, dostal otázku, či počas prieskumu nemali taký pocit, že mladí ľudia si nevedia rady pri výbere povolania. V súčasnosti totiž stále častejšie počujeme od pedagógov a školských odborníkov, že dnešná mládež dospieva neskôr, a z toho dôvodu sú neistejší pri výbere povolania. „Nie, keďže prieskum prebehol na internete, ktorý vždy zrealizujeme na záver našich okružných ciest po stredných školách. Žiaci vyplnili dotazník najčastejšie na mobiloch a to za niekoľko minút. Našli sa aj takí, ktorí otázky dostali emailom a tam odpovedali na ne. Napríklad ako to bolo v prípade žiakov komárňanského cirkevného gymnázia Marianum (s vyučovacím jazykom maďarským), keďže na tejto škole platí zákaz používania mobilov“ – odpovedal Mózes dodajúc, že na základe svojich skúsenosti zistili, že najúčinnejšou metódou sa ukázalo byť to, ak žiaci hneď na mieste, cez svoje mobily vyplnili dotazník.

Väčšina maďarských študentov plánuje študovať na vysokej škole

„Zaujímavým údajom z prieskumu je informácia, že len 4% maďarských žiakov bolo podnietených na štúdium na vysokej škole svojimi učiteľmi. Je to asi tým, že väčšina študentov gymnázií plánuje hneď od začiatku štúdium na vysokej škole a netreba ich k tomu nejako mimoriadne pobádať. Inou otázkou je, v akej miere vie pedagóg poradiť žiakovi v tom, akú vysokú školu si vybrať. Na toto sme sa zainteresovaných nespýtali, nechceli sme totiž zostaviť príliš dlhý dotazník, tým by sa totiž znížila aj ochota respondentov na vyplnenie dotazníka“ – povedal Mózes. Pri otázke ohľadom najzaujímavejších výsledkov prieskumu povedal, že bol veľmi prekvapený, že viac ako 80% opýtaných študentov by chcelo pracovať na dlhší-kratší čas v zahraničí, ba dokonca 22% z nich by „najradšej vycestovalo do zahraničia a nikdy sa sem nevrátilo“.

„Zhruba okolo 50% študentov si teda svoj život dlhodobo predstavuje v zahraničí, tieto údaje však treba brať opatrne. Dnešným 16-17 ročným študentom totiž potrvá asi 7-8 rokov, kým získajú vysokoškolský diplom, a vtedy už budú prizerať na veci inak. Socializujú sa v tom prostredí, kam pôjdu študovať, respektíve si môžu nájsť prácu či partnera, tým pádom budú oveľa viac zviazaný s domovinou, ako si to teraz myslia. Myslím si, že toto číslo zďaleka nebude tak vysoké ako je teraz. V každom prípade je prekvapivé, že už v takom mladom veku prizerajú takto na svet“ – dodal Mózes. Myslí si tiež, že tento prieskum sa ešte napoly pohybuje na úrovní túžob, veď pre mnohých mladých ľudí sú na Západe príťažlivé hlavne platy a možnosti uplatnenia, ale situácia sa určite zlepší po dosiahnutí dospelosti a po ukončení vysokej školy.

Budapešť ako hlavná odsávacia sila

Druhým prekvapivým údajom je, že tretina opýtaných študentov prakticky ani nerozmýšľa o tom, žeby pokračovali vo vysokoškolskom štúdiu na Slovensku. „Tento údaj je snáď ešte viac na zváženie ako predošlý, totiž títo študenti sa behom 1-2 rokov dostanú na nejakú univerzitu či vysokú školu. Najviac tunajších maďarských študentov by chcelo študovať v Bratislave a v Budapešti, keďže v týchto mestách je najviac odborov. Mimo toho sú vysoké školy v týchto mestách príťažlivé aj svojim veľkomestským prostredím a dobrou úrovňou. Prekvapivé je, že jedinú maďarskú univerzitu na Slovensku, Univerzitu J. Selyeho v Komárne, si vybrali len niektorí, aj keď v tejto škole prebieha výučba v maďarskom jazyku. Dôvodom je asi to, že na komárňanskej univerzite si žiaci môžu vybrať len z malého množstva odborov“ –  podelil sa s nami o svoje skúsenosti riaditeľ kolégia.

Budapešť je teda naďalej veľmi lákavá, dôvodom čoho môže byť aj fakt, že tunajší maďarskí študenti sú neistí ohľadom svojej znalosti slovenského jazyka. Riaditeľ bratislavského kolégia to považuje za trochu prekvapivé, keďže za uplynulé roky sa do viacerých miest s prevahou maďarského obyvateľstva presťahovali Slováci, tým pádom ani slovenský jazyk by nemal byť pre mladých ľudí tak vzdialený, ako kedysi pred 30 rokmi. Budapešť má naviac veľmi silnú odsávaciu silu. Je totiž len výnimočné, žeby sa tam študujúci vysokoškolák vrátil domov a vo svojej vlasti zúročil svoje poznatky. „Je stále lepšie, ak niekto skúsi šťastie v zahraničí, pôjde tam na niekoľko rokov študovať či pracovať, lebo je väčšia šanca na to, že sa vráti, ako ten, kto získa diplom v Budapešti. Tam sa totiž študenti veľmi rýchlo aklimatizujú, nájdu si svoje miesto, často aj svojho životného partnera a prácu. Tu majú odborný jazyk len v maďarčine, ktorý po slovensky často nepoznajú“ – povedal Mózes poukazujúc na prípady, keď študent, ktorý ukončil právnickú fakultu v Maďarsku by sa na Slovensku uplatnil len s ťažkosťami. Iná situácia je, ak  sa niekto rozhodne študovať vysokú školu v zahraničí, ako keď dospelý 27-ročný človek pôjde pracovať na pár rokov do zahraničia. Vysokoškolské štúdium sa totiž prekrýva s procesom dospievania, výsledkom čoho môže byť to, že daný mladý človek sa už nebude chcieť vrátiť domov na Slovensko.

Preložené z originálu: B. Vida Júlia: A diákok csaknem egynegyede „vissza sem jönne“. (IN: Magyar7, 2018/8, 26. týždeň, str. 16-17.)