Trianon: Predstav si, že sa jedno ráno zobudíš v cudzom štáte
Predstav si, že je 4. jún 1920, a ty sa ráno zobudíš na to, že tvoja posteľ, dom, záhrada, dedina sa stali súčasťou cudzieho štátu. Vyjdeš na dvor, v podstate vidíš ten istý kopec, vtáky čvirikajú rovnako, na ulici ti idú oproti tí istí Palóci (maďarská etnografická skupina – pozn.red.), tvoja krv…..Navonok sa nič nezmenilo, a ty tomu veľmi nerozumieš.
Potom ale prichádzajú z mesta do tvojej dediny. Prichádzajú tí, ktorých v podstate poznáš, veď na lučenskom Pšeničnom námestí (Búza tér) aj oni vždy nakupovali z tvojho tovaru. Chrumkavú kapustu, papriku z Ipeľského regiónu…Vždy ich vychvaľovali lámavou maďarčinou. Vtedy ešte boli priateľskí. Dnes už nie sú. Zvesia obecnú tabuľu a premenujú tvoju dedinu.
Od zajtra sa už tvoja dedina nevolá Rimóc, či Hollókő, alebo Ipolytarnóc. Namiesto názvu Rimóc bude Jánošíkovo, Hollókő nahradí Krkavec nad Kameňom, Ipolytarnóc zas Ipeľská Nová Ves. Podobne ako sa stalo z mesta Párkány Štúrovo.
Mohol by si to považovať aj za vtip, ale keď mestskí obyvatelia vylepia biely papier na stenu krčmy, to už vtipné nie je. Na veľkom bielom liste je výzva: ak odoprieš svoju maďarskú národnosť, a od zajtra budeš Slovákom, zľutujú sa nad tebou. Ak nie, naložia ťa do dobytčích vagónov a odvezú do Čiech na nútené práce.
Predstav si, že ty sa tomu vzoprieš. Predstav si, že už na druhý deň cestuješ v zime v dobytčích vagónoch po železnici a tvoja chorá babička cestou zomrie vo vagóne, a ty ju nevieš ani pochovať. Na niektorej stanici, na pol ceste musíš vyložiť umrznuté telo babičky, lebo vlak ide ďalej. Predstav si, že dodnes nevieš, kde pochovali jej telo. Zostala po nej iba spomienka…Čerstvé, teplé mlieko, ktoré vyliala do tvojho hrnčeka predtým, než si odišiel do školy. Predstav si, že takýmto spôsobom odvezú aj tvojho suseda, a ty si vydesený z toho, čo môže ešte prísť.
Predstav si, že máš trochu viac majetku, ako väčšina. Si veľkostatkár. Mestskí obyvatelia si vyhliadnu tvoj majetok a povedia ti: Pakuj sa stade Maďar! Odo dneska nie je to tvoj dom, nie je to tvoja domovina! „My sme tu doma!” – kričia na Maďarov. My tu rozkazujeme, takže sa odtiaľ practe za rieku Ipeľ, do Maďarska! Predstav si, žeby sa to mohlo prihodiť aj tvojej rodine.
Úryvok z knihy Családi történet (Rodinný príbeh) od Márty Kucsera, bývalej obyvateľky obce Kalonda:
„Náš hnuteľný majetok sme museli odniesť do Lučenca, pretože tam, na železničnej stanici naložili do vagónov rodiny odsúdené na vysídlenie. Nasledujúci deň okolo 7. hodiny vyrazil s nimi vlak. Prosili sme rušňovodiča, aby spomalil pri stanici v obci Kalonda. Bola to ale len chvíľka. Videli sme len toľko, že celá stanica bola plná ľudí z obce, a každý mával bielou vreckovkou. Dvere vagóna boli otvorené cca. na 20 centimetrov, moja babka kľačala na podlahe, rodičia a my sme stáli nad ňou…Vzápätí stanica zmizla, a dedina aj my sme len vzlykali…”
Predstav si, že je zakázané hovoriť po maďarsky v tvojej vlastnej rodnej zemi. Si vinný! Aj ty, aj tvoja rodina, aj tvoja dedina, a aj susedná dedina. Ste všetci kolektívni vinníci, lebo ste Maďari! Len preto!
Predstav si, že je už rok 1968. V Československu je socialistická revolúcia, a aj ty môžeš byť o niečo slobodnejší. V Lučenci však môžu byť slobodnejší aj deti tých, už na dnes dospelých ľudí, ktorí kedysi vylepovali spomínané biele listy papiera. Vo svojej veľkej slovenskej slobode ulapia tých, ktorí rozprávajú po maďarsky na lučenských uliciach alebo v krčme. Slováci ich chytia, ostrihajú im vlasy, zbijú a ponížia ich.
Predstav si, že je už rok 1989. Znova je revolúcia, a znova je sloboda! Aj ty môžeš byť slobodnejší! Ale slobodnejší môžu byť aj vnuci tých ľudí, ktorí kedysi vylepovali biele papiere. Následne vo svojej veľkej slovenskej slobode štvú proti tebe, pretože si Maďar, a pretože si ešte stále tu! Usporiadajú si pre seba štát, v ktorom nie je pre teba miesto! Si len strpený, druhoradý, s obmedzenými právami.
A ty sa pripravuješ, aby si sa uchránil, ale predstav si, že tvoj najlepší priateľ sa už vzdal. Už nechce byť ďalej Maďarom. Stane sa Slovákom. Nechce bojovať celý svoj život, veď nevie už ani to, kde sa nachádza hrobka jeho prastarej mamy. Nepozná už ani členov svojej rodiny a príbuzných, ktorých deportovali do Maďarska.
Premyslel si to a došiel k záveru, že sa mu už viac neoplatí byť Maďarom. Je kvôli tomu pod veľkým tlakom aj v práci. Vysmievajú sa mu a je cieľom ponižovaní. Rozhodol sa: bude Slovákom. A aj jeho syn, ktorý sa tak bude môcť učiť zo slovenských učebníc dejepisu o tom, ako Maďari-barbari tisíc rokov utláčali holubičí národ starých Slovákov. A teraz si predstav, že v jeden krásny deň na tvojom vlastnom dvore ti toto dieťa povie: Kurva Maďar!
A ty si so stiahnutým žalúdkom uvedomíš, že ide o syna tvojho kamaráta z detstva, pravnuka babičky, ktorej mŕtve telo kedysi vyložili z vagónov niekde pri českých koľajniciach…
Preložené z originálu: Papp Sándor: Képzeld el, hogy egy reggel arra ébredsz, hogy az életed egy idegen országba került…
