2. júna 2020 pozval predseda vlády Slovenskej republiky Igor Matovič zástupcov maďarskej komunity na Slovensku na priateľské stretnutie do priestorov Bratislavského hradu.
Priateľského stretnutia na Bratislavskom hrade z názvom „Minulosť sme nepísali, budúcnosť je v našich rukách“ sa zúčastnili premiér Igor Matovič, členovia vlády a sto zástupcov maďarského politického, spoločenského a kultúrneho života na Slovensku pri príležitosti 100. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy a Dňa národnej spolupatričnosti Maďarov.
„Sziasztok kedves barátaim!“ (Ahojte milí moji kamaráti!) privítal Igor Matovič hostí po maďarsky. V úvode svojho príhovoru zdôraznil, že síce dôvodom utorkového stretnutia je história a spomienka na udalosti, ktoré uzatvárali 1. svetovú vojnu, ale hlavným cieľom je predovšetkým naformulovať spoločné otázky súčasnosti ako aj budúcnosti a nájsť spoločné vízie.
„Cieľom stretnutia teda nie je rozoberať historické súvislosti a podrobnosti, kto komu kedy ublížil. 20. storočie prinášalo utrpenie pre celú Európu, a teda aj pre Slovákov a Maďarov“ – povedal premiér.
„Z ľudského hľadiska úplne chápem, že v súvislosti s trianonským rozhodnutím dodnes mnohí pociťujú smútok a žiaľ, ale zároveň verím, že aj vy si uvedomujete, že Trianon bol výsledkom dlhého historického procesu, počas ktorého politické elity Uhorska spravili množstvo chýb a zle načasovaných rozhodnutí. Treba však pochopiť, že to čo bolo pre jedných krivdou a stratou, bolo pre druhých šancou a príležitosťou“ – zdôraznil premiér, ktorý aj napriek uvedeným myšlienkam si stále myslí, že „Uhorsko bolo aj naše, slovenské“.
V príhovore premiéra odznelo, že Slováci a Maďari, ako aj ďalšie národnosti bojovali proti tureckej invázii. Korunovaní panovníci Uhorska rozhodovali o osudoch a životoch nielen Maďarov, ale aj Slovákov, ako aj iných národností, ktoré v Uhorsku žili. Dnešné slovenské mestá vďaka uhorským kráľom dostali privilégiá, slobodu od zemepánov a mohli sa rozvíjať v rámci akejsi malej mestskej demokracie.
„Majme teda odvahu povedať, že uhorské dejiny sú naše spoločné dejiny, že uhorskí králi boli naši spoloční králi“ – povedal premiér, ktorý zároveň zdôraznil, že históriu treba ponechať historikom a vedcom, a my, Slováci a Maďari, by sme sa mali zamerať na súčasné výzvy, na náš každodenný život a budúcnosť našich detí.
Matovič: Ľudia bez rozdielu na národnosť chcú spravodlivý a nekorupčný štát
Premiér Matovič poukázal aj na to, že parlamentné voľby vo februári ukázali, že ľudia bez rozdielu na národnosť, chcú presadiť zásadné zmeny v spoločnosti. Chcú mať spravodlivý a nekorupčný štát, kde je každý rovnocenný bez ohľadu na jeho spoločenské postavenie, výšku majetku a počet jeho vplyvných známych.
Na program boja proti korupcii a klientelizmu od OĽANO hlasoval aj veľký počet osôb maďarskej národnosti. Premiér preto v tejto súvislosti vyzval maďarskú komunitu, aby „pomohla vláde očistiť Slovensko od mafiánov a darmožráčov“.
Taktiež sa zmienil aj o tom, že je pravdou, že niektoré regióny južného Slovenska dlho museli trpieť prítomnosť rôznych mafiánskych skupín. „Očisťme spolu aj južné Slovensko a budujme ju spoločne“ – vyzýval Matovič.
Premiér zdôraznil, že mu záleží na tom, aby sa Maďari na Slovensku cítili doma a nemali pocit, že sú len nejakými druhoradými občanmi. Súčasne zdôraznil výhodu ovládania viacerých jazykov, čo je pre príslušníkov maďarskej komunity príznačné.
„Vy, Maďari na Slovensku, vďaka materinskému jazyku a zároveň ovládania slovenčiny môžete mať veľmi výhodné postavenie. Môžete spoznať kultúru hneď v troch štátoch – v Maďarsku, na Slovensku aj v Českej republike. Cez jazykové znalosti je vám otvorený pracovný trh a možnosti podnikania v troch štátoch. Z uvedených dôvodov ste práve vy najstredoeurópskejšia komunita. Využite to prosím“ – povedal premiér.
Súčasne zdôraznil, že maďarské umenie a literatúra sú mimoriadne bohaté, a mali by sme byť spoločne hrdí na to, že na území Slovenska žili takí velikáni, ako spisovatelia Kálmán Mikszáth, Imre Madách, Sándor Márai či Lajos Grendel. Zároveň pôsobili takí svetoznámi hudobníci ako Ferenc Lehár či Zoltán Kodály.
Premiér si veľmi želá, aby na južnom Slovensku, ako aj v ostatných regiónoch Slovenska bola rozvinutá infraštruktúra, aby sa darilo podnikateľskej sfére, aby sa vytvorilo čo najviac pracovných príležitostí. Aby sa ľudom na Slovensku žilo dobre.
„Budujme Slovensko spoločne, budujme spoluprácu v rámci Vyšehradskej štvorky, budujme našu spoločnú Európu! Pri príležitosti 100. výročia podpísania trianonskej mierovej zmluvy vám preto ponúkam ruku k spoločnej tvorbe našich spoločných vecí“ – povedal premiér.
Vyzdvihol, že mu úprimne záleží na tom, aby na Slovensku spoločne všetci dobre žili bez ohľadu na to, akým jazykom hovoria. „Túžim po tom, aby matky mohli učiť svoje deti svojej rodnej reči na južnom Slovensku bez akéhokoľvej strachu. A aby zároveň s láskou odporúčali svojim deťom učiť sa po slovensky, a tak budú vedieť, že Slovensko je aj ich vlasť, ktorá ich nepovažuje za nejakých druhotriednych občanov“.
„História, minulosť napísala dnes iné krivky, iné hranice. Bol by som veľmi rád, aby sme po tých sto rokoch urobili čiaru, aby sme sa pozerali viac dopredu a neobzerali dozadu, lebo sami viete zo života, že keď sa moc obzeráte dozadu, to veľmi nepomáha, iba z toho zbytočne bolí krk“ – ukončil svoj príhovor Matovič na Bratislavskom hrade a ešte raz zdôraznil, že dnešným stretnutím podáva ruku pre maďarskú komunitu na Slovensku“.
Berényi: Toto stretnutie môže byť novým začiatkom
Po premiérovi vystúpil József Berényi (Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja), podpredseda Trnavského samosprávneho kraja. Vo svojom príhovore zdôraznil, že si treba veľmi ceniť také priateľské a ľudské gestá, akým je aj toto stretnutie v priestoroch Bratislavského hradu.
Okrem niekoľkých slovenských politikov, akým boli napríklad František Mikloško či Rudolf Schuster, bolo totiž len veľmi málo príkladov na to, aby hociktorý zo slovenských členov vlády sympatizoval s maďarskou komunitou na Slovensku – povedal Berényi.
Politik zdôraznil, že prvým významným gestom premiéra Igora Matoviča smerom ku maďarskej komunite bolo to, keď ešte v roku 2014 podporil kandidatúru Gyulu Bárdosa za prezidenta Slovenskej republiky. Jeho otvorenosť voči maďarskej komunite pretrvala aj v neskorších obdobiach.
Pokiaľ ide o vzťahy Slovenska a Maďarska, podľa Berényiho je pre oba národy a oba štáty dôležité udržanie dobrých vzťahov a toto stretnutie môže byť významným krokom k novému začiatku.
Berényi medzi inými povedal, že bude trvať istý čas, než sa spracujú historické krivdy medzi našimi národmi, ale toto napätie sa dá vyriešiť prostredníctvom dialógu. Politik medzi inými hovoril aj o silnej asimilácii, ktorej je dlhé roky vystavená maďarská komunita na Slovensku. Zdôraznil, že počas nasledujúcich sto rokov bude medzi Maďarmi a Slovákmi potrebný práve dialóg a veľká dávka otvorenosti.
Memorandum maďarskej komunity
Krátko pred stretnutím na Bratislavskom hrade odovzdali zástupcovia Strany maďarskej komunity premiérovi Igorovi Matovičovi Memorandum maďarskej komunity, v ktorom boli zhrnuté najdôležitejšie požiadavky potrebné pre zachovanie maďarskej komunity na Slovensku:
- uznanie Maďarov za svojbytný politický národ v rámci Slovenska
- vytvorenie Maďarského okolia, ktoré by spravovali Maďari prostredníctvom svojich volených zástupcov
- jazyková požiadavka, aby sa v úradoch, na súdoch ako úradný jazyk používala maďarčina
- jedna, slobodná, konštitucionálna vlasť a v nej sloboda, rovnosť a braterstvo národov!
„Vážený pán predseda vlády SR,
vyššie uvedené vety môžu byť známe aj Vám, veď sú zopakovaním skoro 160-ročného memoranda slovenského národa. Sté výročie prijatia trianonskej mierovej zmluvy dáva uvedeným požiadavkám smutnú aktualitu. Maďarská komunita žijúca na Slovensku sa po roku 1918 dostala pod pôsobnosť iného štátu napriek svojej vôli, čo sa zopakovalo aj pri nastolení usporiadania po druhej svetovej vojne. Triezvy človek by však ani nepredpokladal, že tu žijúci Maďari nie sú lojálnymi občanmi štátu.
Po uplynutí sto rokov síce počet Maďarov na Slovensku klesá, ale ako komunita schopná samoorganizácie stále žiada zabezpečenie svojich kultúrnych, vzdelávacích a politických práv.
Vyjadrili ste sa, že „minulosť sme nepísali, budúcnosť je v našich rukách”. V duchu tejto vety Vás žiadame, aby ste napomáhali zachovaniu a rozvoju maďarskej komunity na Slovensku.“
Celý text memoranda TU:
Na stretnutí na Bratislavskom hrade sa zúčastnilo sto zástupcov maďarského politického, spoločenského a kultúrneho života na Slovensku bez ohľadu na politickú príslušnosť. Medzi pozvanými hosťami boli medzi inými József Berényi (SMK), Gyula Bárdos (SMK), József Menyhárt (SMK), Péter Őry (SMK), László Sólymos (Most-Híd), László Bukovszky (Most-Híd). Ďalej starostovia Dunajskej Stredy, Šamorína, Fiľakova a iných väčších miest na južnom Slovensku. Zástupcovia vedeckého života: politológ László Öllös, politológ Géza Tokár, sociologička Zsuzsanna Lampl a historik Attila Simon, člen špeciálneho poradného orgánu pre menšiny prezidentky Zuzany Čaputovej. Mimo toho zástupcovia cirkvi, komárňanskej a nitrianskej univerzity, zástupcovia maďarských médií a tlače na Slovensku, ako aj zástupcovia kultúrneho života (herec Mátyás Dráfi, hudobníci Tamás Szarka a Gyula Szarka z kapely Ghymes) atď.
Zo slovenskej strany sa stretnutia zúčastnili medzi inými minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO), minister zahraničných vecí Ivan Korčok, štátna tajomníčka na Ministerstve školstva Monika Filipová (SaS), ďalej poslanci Juraj Gyimesi (OĽANO) a Peter Cseh (OĽANO).
foto: felvidek.ma
