Slávnostné otvorenie zrekonštruovaného Rákócziho kaštieľa v obci Borša (okres Trebišov) sa uskutočnilo 19. júna 2021. Zúčastnili sa ho prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová a maďarský prezident János Áder.
Počas rozsiahlej rekonštrukcii Rákócziho kaštieľa v Borši, ktorá sa začala ešte v roku 2018, sa kaštieľ a k nemu patriaci areál od základov zmenil. Podľa pôvodných plánov Nadácie Lászlóa Telekiho (Teleki László Alapítvány) z Maďarska, ktorá koordinovala rekonštrukčné práce okolo kaštieľa, mal byť celý komplex otvorený pre verejnosť už v marci tohto roku, kvôli pandémii sa však otvorenie presunulo na neskorší termín. László Diószegi, riaditeľ nadácie uviedol, že pandemická situácia zásadnejšie nebránila v rekonštrukčných prácach, a to aj napriek tomu, že celé mesiace platili prísne obmedzenia.
Náklady celkovej rekonštrukcie Rákócziho kaštieľa presiahli 8,5 milióna eur. Maďarská vláda prispela sumou 8 728 257 eur, finančný príspevok slovenskej vlády bol 10 000 eur.
„Pod menom Rákócziho bojovali tisíce vojakov a chceli tú istú slobodu,“ povedal na slávnostnom otvorení kaštieľa maďarský prezident János Áder. „My, Slováci a Maďari, sme spolu obnovili niečo, čo by si už dávnejšie zaslúžilo väčšiu pozornosť. Je našou spoločnou zodpovednosťou, aby skrášlený kaštieľ naplnil svoje poslanie a bol miestom, kde sa minulosť stretáva s prítomnosťou,“ uviedol.
„Okrem toho, že bolo obnovené dielo veľkej architektonickej a historickej hodnoty, je to aj symbol, ktorý má pre nás veľkú pridanú hodnotu. Ide o symbol toho, že dlhá, stáročia trvajúca spoločná minulosť nás nemusí rozdeľovať, ale naopak mala by nás – ako susedské členské štáty Európskej únie – spájať,“ povedala vo svojom príhovore Zuzana Čaputová.
Prezidentka podľa svojich slov verí, že sa kaštieľ stane miestom, ktoré bude bohato navštevované a v jeho priestoroch sa uskutoční množstvo podujatí, ktoré posilnia dobré a priateľské vzťahy medzi týmito dvomi národmi a krajinami. Takisto považuje za potrebné spolu si pripomínať historické osobnosti a významné udalosti spoločných dejín.
Budova kaštieľa, ktorá sa skladá z dvoch častí, bude po slávnostnom otvorení slúžiť na rôzne účely. V jeho historickom krídle, ktoré bolo vybudované medzi rokmi 1560-1650, bude zriadené pamiatkové a múzejné oddelenie so stálou výstavou. V časti, ktoré bolo vybudované v 1940-tich rokoch zas vznikne hotel, reštaurácia a mnoho ďalších turistických atrakcií ako escape room, miestnosť virtuálnej reality, či 360-stupňové panoramatické premietanie.
Hotel v Rákócziho kaštieli bude mať 15 izieb, s kapacitou 45 ľudí. Práve aj z tohto dôvodu plánujú zriadiť v areáli kaštieľa rôzne zaujímavé atrakcie, ktoré budú dostatočne lákavé pre turistov. László Diószegi verí tomu, že obec Borša sa čoskoro môže ocitnúť na turistickej mape Strednej Európy. Starostka Borše Anna Tünde Vargová taktiež dúfa, že obnovená pamiatka bude prospešná pre celý región a pomôže rozvoju turizmu.
História Rákócziho kaštieľa
Renesančný kaštieľ s parkom na južnom okraji obce Borša, bol postavený na mieste pôvodného stredovekého vodného hradu. Do histórie sa zapísal najmä tým, že sa tu 27. marca 1676 narodil František II. Rákóczi – vodca posledného protihabsburského stavovského povstania. V areáli kaštieľa sa nachádza jeho bronzová busta.
S výstavbou kaštieľa začal okolo roku 1559 Mikuláš (Miklós) Henyey, onodský a neskôr fizerský kastelán (Füzér a Ónod sú obce v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe).
Henyeyho dcéru Margitu si zobral za ženu tokajský hradný kapitán Mikuláš (Miklós) Zeleméri Kamarás, ktorý dal postaviť renesančnú kúriu vedľa Henyeyho budovy. Podľa zachovaného nápisu na krbovej rímse vieme, že táto budova mohla byť hotová už v roku 1579. Oba kúrie sa mohli niekedy v 16. storočí spojiť.
Obec Borša sa stala majetkom rodiny Rákóczi skrze sobáš Zuzany (Zsuzsanna) Lorántffy, dcéry Michala (Mihály) Lorántffyho, a Juraja I. Rákócziho, ktorý sa uskutočnil 18. apríla 1616. Následne od uzavretia sňatku prešiel kaštieľ výraznou zmenou a rozmachom.
Obytné priestory už v tom čase disponovali moderným komfortným vybavením. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že už v roku 1631 boli dokončené „súkromné miesta“ (záchody) v blízkosti spální, a v dámskom krídle zas vznikla kúpeľňa oddelená drevenou konštrukciou. V krídle, ktorá bola vybudovaná v roku 1638 sa už nachádzali záchody zapustené do steny a s konštrukciou pripomínajúcou drevený nábytok. Pre nové sály boli príznačné maľované a vyzdobené stropy.
Dvere boli maľované alebo vykladané, ich kovanie mohlo byť cínované. V jednotlivých miestnostiach stáli zelené, neskôr biele, žlté a modré „poľské” kachle, v menej významných sálach pribudli pece. Kaštieľ bol obklopený rozsiahlym panstvom. Na jednej strane sa rozprestieral ovocný sad, na druhej strane altánková záhrada. Zuzana Lorántffy sa sama starala a riadila hospodárenie na svojom panstve a záhrade.
Kaštieľ do roku 1688 využívali až tri generácie Rákócziovcov. Na základe dochovaných prameňov sa predpokladá, že kaštieľ v Borši bol v porovnaní s inými centrami Rákócziovských panstiev pohodlným a útulným hradným sídlom.
V čase rozkvetu kaštieľa sa narodil František (Ferenc) II. Rákóczi, bolo to 27. marca 1676. Kým sa pôvodne verilo, že k pôrodu došlo počas cesty alebo úteku matky Františka Rákócziho, Heleny (Ilona) Zrínyi zo Sárospataku do Mukačeva (maď. Munkács, je mesto na Ukrajine na Podkarpatskej Rusi); najnovšie výskumy ukázali, že Helena Zrínyi vedome dala život svojmu synovi práve v Borši, v kaštieli, ktorý tak obľubovali Rákócziovci.
Kaštieľ rodiny Rákóczi sa neskôr dostáva do vlastníctva Leopolda I., následne kuruci kaštieľ spolu s dedinou spustošili a vypálili. Medzitým bol malý Rákóczi vychovávaný vo Viedni a to až do roku 1694, keď sa vrátil späť do svojej vlasti. Kaštieľ v Borši stál pustý ešte niekoľko rokov a to až dovtedy, kým mladý Rákóczi nezískal späť všetky práva na svoje dedičstvo.
Kaštieľ počas života Rákócziho, a to aj napriek opravným prácam, nemohol napĺňať svoj predchádzajúci účel. Slúžil nanajvýš na hospodárske účely, aj preto sa sedmohradské knieža nezdržiaval tak často v Borši v porovnaní so svojím otcom či starou matkou. Po podpísaní Satmárskeho mieru, ktorý znamenal ukončenie stavovského povstania, František Rákóczi a jeho druhovia, ktorí s ním spoločne emigrovali, sa stali v krajine vyhnancami, ich panstvá aj majetok boli zhabané.
Rodný dom Františka Rákócziho bol už začiatkom 19. storočia v dosť zanedbanom stave. Napríklad Pesti Napló v roku 1862 uvádza, že kaštieľ v Borši, kde sa Rákóczi narodil, „nesie na sebe stopy nedostatku úcty; keďže je využívaný prevažne na hospodárske účely, miestnosť, kde sa knieža narodil, nie je označená ani len obyčajnou kamennou doskou”.
Stav kaštieľa sa nezmenil ani potom, ba dokonca sa ďalej zhoršoval. Od polovice 1890-tich rokov až do konca 1. svetovej vojny vlastnila kaštieľ šľachtická rodina Windischgrätz. V sérii publikácii, ktorá popisovala Rakúsko-Uhorsko sa spomína aj kaštieľ v Borši a to ako budova, ktorá je zbavená vonkajších ozdôb, slúžiaca len ako príbytok správcov a hospodársky sklad.
V roku 2017 maďarská vláda poskytla finančnú podporu vo výške 805 milión forintov (2 500 000 eur) na realizáciu prvej fázy rekonštrukcie Rákócziho kaštieľa v Borši, čo zahrňovalo kompletnú štrukturálnu obnovu kaštieľa, ako aj reštaurátorské práce týkajúce sa nástenných malieb. V roku 2018 poskytla maďarská vláda 1250 milión forintov (3 470 000 eur) na realizáciu druhej fázy rekonštrukcie kaštieľa. Program obnovy renesančnej pamiatky koordinovala nezisková organizácia II. Rákóczi Ferenc. Založili ju obec Borša s maďarskou Nadáciou Lászlóa Telekiho.
Informácie z: Új Szó, Pravda, Sme
