Boris Kollár nemusí siahnuť po maďarskej karte, aby mohol kritizovať Moskvu. Píše sociologička Zsuzsanna Lampl.
Som členom výskumnej skupiny, ktorá sa zaoberá falošnými správami (tzv. hoaxami) zo sféry politiky. Tvorcovia výskumného plánu vybrali päť takých verejne známych tém, o ktorých sa domnievajú, že nemajú reálny základ, no napriek tomu je s nimi vždy možné vyburcovať ľudí, podobne ako býka červeným súknom. Jednou takou témou je, že Maďari na Slovensku sú bezpečnostným rizikom, pretože chcú obnoviť predtrianonské usporiadanie. Výskumná skupina, ktorej členmi boli mimo mňa aj Slováci, si za cieľ vytýčila dokázať, že maďarská karta spolu s ďalšími hoaxami je klamstvom.
Tí, ktorí sa na takýchto veciach podieľajú, sú ľudia dobrej vôle, pretože svojou prácou upevňujú slovensko-maďarské vzťahy. A dnes je veľká vec, ak sa niekto pokúša nie o vyvolávanie rozporov a nepriateľstvo, ale napomáha upevneniu mieru a vzájomnému zblíženiu sa.
Samozrejme vyvstáva otázka, či má zmysel táto práca, keď hocikedy môže prísť politik, či iná mienkotvorná osoba, ktorá hoc len jedinou hrubou vetou dokáže zvrátiť výsledok týchto dobromyseľných snáh. Už v decembri 1989 niekto rozšíril falošnú správu o tom, že Maďari chcú autonómiu, ktorá sa v slovenskej verejnej mienke rovnala revízii hraníc. Robili to preto, aby rozložili jednotu slovensko-maďarských síl v čase zmeny režimu. Neskôr prišiel Slota a potom mnoho iných osôb, ktoré sú možno menej pamätní, ale boli rovnako škodliví. No a najnovšie prišiel Boris Kollár.
Jeden z politológov samozrejme vysvetľoval, že síce nebolo najšťastnejšie, že Kollár strašil tým, že si Orbán rozparceluje Slovensko; zrejme tým však chcel vysloviť kritiku smerom k Rusku, a vysloviť obavy z víťazstva Fideszu v Maďarsku. Nuž, ani neviem. Čo sa týka kritiky smerom k Rusku, teraz už naozaj nič nebráni tomu, aby to Kollár otvorene spravil, netreba to zabaľovať do naratívy o Uhorsku. A čo sa týka víťazstva Fideszu, prečo sa musí kvôli tomu obávať predseda slovenského parlamentu? Čo mu je do toho? Zároveň nie je jasné ani to, že ak Kollár považuje za neprijateľné, aby si niekto odtrhol časť Ukrajiny, ako potom nechápe, prečo pre Maďarsko nie je sviatkom Trianon.
A ešte jedna vec: vždy mávam výhrady voči tomu, ak iní vysvetľujú, na čo dotyčná osoba myslela. Vtedy si spomeniem na scénu z jedného filmu o Beethovenovi. Skladateľov fanúšik nadšene vysvetľuje, aké ušľachtilé pocity chcel majster vyjadriť jednou zo svojich skladieb. Beethoven ho skľúčene počúva a následne povie len toľko, že to bolo úplne inak. Bol hrozný lejak, hriadeľ koča za zlomil, a jemu vírilo v hlave len to, že zmešká stretnutie s milovanou ženou.
Pre nás všetkých by bolo lepšie, ak by sa aj Kollár zaoberal skôr randením, lebo do toho sa určite rozumie. Maďarskú kartu nech prenechá nám, vedcom. Mimochodom súhlasím s Tituszom Némethom, ktorý zorganizoval protest v Bratislave, že treba protestovať kvôli takýmto protimaďarským náladám.
Preložené z originálu: Lampl Zsuzsanna: Vörös posztó
