Ut, 19. marca 2024.
Edvard Beneš

Benešove dekréty: Maďari stále čakajú na ospravedlnenie a odškodnenie

Aktéri maďarského politického života na Slovensku si myslia, že prípad Benešových dekrétov by sa mal riešiť minimálne na morálnej, ak nie aj na materiálnej úrovni. Opýtaní maďarskí politici pokladajú za neprijateľné, aby dnes Slovensko odvolávajúc sa na Benešove dekréty dokončilo tie konfiškácie majetkov, ktoré sa začali pred 75 rokmi uplatnením princípu kolektívnej viny v prípade Nemcov a Maďarov.

Tento rok sa znovuotvoril prípad Benešových dekrétov na Slovensku. Štát totiž odvolávajúc sa Benešove dekréty spred 75 rokov odmietol zaplatiť vlastníkom za pozemky na mieste diaľnice D4. Na území severného Slovenska zas Štátne lesy SR chceli zobrať pozemky Miklósa Bositsa (V máji 2020 Slovensko prehralo s Bositsom spor na Európskom súde pre ľudské práva, ide o prvé právne rozhodnutie na medzinárodnej úrovni, ktoré uznáva, že na základe Benešových dekrétov dochádza aj dnes na Slovensku ku konfiškácii majetku – pozn.red.).

Denník Új Szó sa opýtal známych aktérov maďarského politického života, čo si myslia o spomínaných prípadoch a či sa v prípade Benešových dekrétov Maďari niekedy dočkajú rehabilitácie.

Stanovisko SMK je dlho známe

Péter Őry, predseda Republikovej rady SMK (MKP) uviedol, že stanovisko SMK je v tejto otázke dlho známe: „Princíp a právna prax kolektívnej viny je nežiadúca v slovenskom právnom systéme”. Štrasburský Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že Slovensko v prípade Bosits porušilo dohovor na ochranu práv.

„Aj to je dôkazom toho, že Benešove dekréty sú dodnes v platnosti, pretože odvolávajúc sa na ne môže stále dôjsť ku konfiškácii majetkov” – uviedol Őry. „Stanovisko SMK je, že treba zrušiť 13. dekrét, ktorý hovorí o kolektívnej vine Nemcov a Maďarov” – dodal.

Kým sa to neudeje, dovtedy sa znovu a znovu môžu objaviť problémy vychádzajúce z Benešových dekrétov – myslí si Őry. Ako mimoparlamentná strana má SMK za úlohu upozorniť na tento problém a vyvinúť v tomto smere tlak na vládu. Zároveň vyzvať vládu a medzinárodné fóra, aby sa začali zaoberať tým, či má miesto v Európskej únii takáto právna norma.

Podľa Őryho treba predovšetkým zrušiť princíp kolektívnej viny. Na to nadväzujúcu prípadnú rehabilitáciu zas vidí v dvoch formách: „Prvým je nehmotná (ideová) rehabilitácia, druhým zas hospodárske, materiálne odškodnenie” – uviedol. Zároveň dodal, že šancu vidí v prípade realizácie toho prvého. Druhé považuje za oveľa problematickejšie.

Most-Híd by zakročil spoločnými silami

„Nie som právnik, ale aj bez právnického vzdelania a s čisto sedliackym rozumom to vidím tak, že negatívny duch prezidenta Beneša stále trestá slovenských Maďarov” – uviedol László Sólymos, predseda strany Most-Híd.

Ohľadom prípadu pozemkov pod diaľnicou D4 uviedol, že príslušné úrady hľadajú také právne riešenie, ktoré je neprijateľné. „Odvolávajú sa na procesnú chybu. To znamená toľko, že spätne by chceli uplatniť to, čo je už zastarané. A to sa nemôže stať” – vyhlásil predseda Mostu-Híd.

Sólymos celý prípad prirovnal k tomu, ako keby sa niekto chcel dnes odvolávať na protižidovské zákony z čias 2. svetovej vojny, napríklad na vyvlastnenie a prevod majetku Židov tzv. arizáciu.

Predseda strany Most-Híd vyzdvihol, že keď sa ujal vedenia strany, popri téme sčítania obyvateľstva a menšinového maďarského školstva, označil aj prípad Benešových dekrétov za takú tému, v ktorej by mali maďarské strany na Slovensku vystúpiť spoločne. Uviedol, že ohľadom Benešových dekrétov naplánovali odbornú konferenciu na jeseň, ktorá by odštartovala verejnú diskusiu.

Sólymos je však vo veci zrušenia prezidentských dekrétov skeptický. Nemyslí si, žeby sa prípad Benešových dekrétov za toto vládne obdobie právne vyriešil. Podľa predsedu strany Most-Híd by sa dal dosiahnúť v tejto veci pokrok vtedy, ak by sa premiér Igor Matovič ospravedlnil slovenským Maďarom. Sólymos mimo toho zdôraznil dôležitosť pozastavenia vyvlastňovacích procesov na Slovensku.

Spolupatričnosť je sklamaná

Szabolcs Mózes, predseda Maďarskej komunitnej spolupatričnosti (Magyar Közösségi Összefogás) ohľadom konfiškačných konaní pozemkov pod diaľnicou D4 a prípadu Miklósa Bositsa uviedol, že pre Spolupatričnosť bolo sklamaním vyjadrenie ministerky spravodlivosti v tejto veci. Ministerka spravodlivosti, Mária Kolíková totiž uviedla, že súčasné konanie je len opravou administratívnej chyby z minulosti, keďže predmetné nehnuteľnosti mali byť už pred desiatkami rokov skonfiškované štátom.

Mózes sa vyjadril, že je potrebné komplexné právne riešenie problému. Spolupatričnosť bude o tom konzultovať s odborníkmi a pripravia takéto riešenie. Predseda Spolupatričnosti považuje za potrebné rehabilitovať Maďarov. „Ak sa slovenská spoločnosť chce pozrieť do očí tieňom svojej vlastnej minulosti, je nevyhnutné, aby prebehla rehabilitácia Maďarov. Minimálne na úrovni symbolického ospravedlnenia sa, prípadne vo forme symbolického odškodnenia” – povedal Mózes.

Vládna a civilná sféra

Új Szó sa informoval od splnomocnenca pre národnostné menšiny Lászlóa Bukovszkého (Most-Híd), či sa jeho úrad zaoberá spomínanými prípadmi. Bukovszky uviedol, že ako splnomocnenec sa touto vecou nezaoberá, avšak nesúhlasí s postupom a považuje za absurdné, aby sa v týchto prípadoch spätne uplatňovali príslušné dekréty.

Na margo toho, že Praha sa už pred niekoľkými rokmi ospravedlnila vysídleným Nemcov Bukovszky uviedol: „Verím tomu, že v prípade Benešových dekrétov raz príde ten historický okamih, ktorý prednedávnom učinila česká a nemecká vláda. Toto by bol nasledovaniahodný príklad!”.

Géza Tokár, hovorca Okrúhleho stola Maďarov (Szlovákiai Magyarok Kerekasztala) k prebiehajúcim prípadom uviedol, že právne aj morálne je neprijateľné, aby sa spätne vyvlastňovali pozemky odvolávajúc sa na Benešove dekréty. Podľa Tokára musí dôjsť v určitom bode k odškodneniu Maďarov zbavených občianstva a majetkov, aby sme mohli zanechať za chrbtom historické konflikty.

Preložené z originálu: Gábor Czímer: Beneš-dekrétumok: bocsánatra, kárpótlásra várunk

    Related Posts

    Štát skonfiškoval stovky hektárov pôdy odvolávajúc sa na Benešove dekréty
    Výmena obyvteľstva výrazne zmenila etnickú mapu Slovenska
    Edvard Beneš
    Európsky súd pre ľudské práva odsúdil Slovensko v prípade týkajúceho sa Benešových dekrétov