Ut, 19. marca 2024.

Bratislava bude mať Park Gábora Barossa

Staromestskí poslanci schválili 29. septembra pomenovanie štyroch verejných priestorov, medzi ktorými sa nachádza aj Park Gábora Barossa. Gábor Baross bol významný maďarský politik, v rokoch 1883 až 1892 minister dopravy a spojov, ktorý je považovaný za jedného z najúspešnejších ministrov všetkých uhorských vlád.

Na mapu historického centra Bratislavy by mali pribudnúť pomenovania štyroch verejných priestorov: Park Gábora Barossa, Schody rabína Armína Friedera, Podchod pamäte a Podchod študentov 16. novembra 1989. Park Gábora Barossa by mal niesť priestor medzi ulicami Gajova, Alžbetínska, Dobrovičova a zadnou stranou Štúrovej ulice.

Železný minister

12144
Gábor Baross sa narodil v roku 1848 v dedinke Pružina v Trenčianskej župe. Pokladá sa za jednu z najvýznamnejších osobností hospodárskej politiky obdobia dualizmu. Za epochálne sa pokladá jeho činnosť a pracovné nasadenie za rozvoj zaostalého maďarského hospodárskeho života v Uhorsku. S jeho menom sa spája rozvoj, dobudovanie a zjednotenie železničnej siete a zavedenie pásmovej osobnej tarify, čo zvýšilo tradične nízku intenzitu osobnej prepravy.

Na jeho podnet bola železničná sieť rozdelená na diaľkové zóny, kedy sa medzi susednými stanicami výrazne znížilo cestovné, čo v konečnom dôsledku zvýšilo chuť ľudí cestovať a prinieslo štátnym železniciam vážne zisky. Vďaka úspechom, ktoré Baross dosiahol v oblasti rozvoja železničnej dopravy ho prezývali aj „vasminiszter“, čiže železný minister.

Gábor Baross bol zároveň ten, ktorý spoznal, že pokrok v krajine závisí aj od rozvoja a kvality infraštruktúry (t.j. telegrafickej a poštovej služby, ciest, železníc a vodných ciest atď.). Zároveň, že bez infraštrukturálnych investícií sa krajina nedá zmodernizovať. Jeho rozsiahla práca viedla k veľkému ekonomickému rozmachu krajiny. Reformy Gábora Barossa slúžili neskôr ako vzor v celej Európe.

V Maďarsku je po ňom pomenovaných mnoho vzdelávacích inštitúcií, ulíc a námestí. Naopak na Slovensku je meno Gábora Barossa takmer neznáme v kruhu bratislavských Slovákov. Pritom práve zásluhou Gábora Barossa sa mohol vybudovať prvý dunajský most v korunovačnom meste.

Niektoré slovenské kruhy – aj keď ešte len veľmi opatrne – ale začínajú upozorňovať v Bratislave na prácu a zásluhy Gábora Barossa. Takým je napríklad Petržalský okrášľovací spolok, ktorý mimochodom navrhol aj pomenovať park v Starom meste po Gáborovi Barossovi. Podľa spolku môžu považovať osobnosť železného ministra za svojho nielen Maďari, ale aj Slováci.

Most Františka Jozefa v Prešporku

Toho času bola výstavba mosta považovaná za kľúčovú v Prešporku. Hlavným iniciátorom vybudovania dunajského mosta v Prešporku bol práve minister Gábor Baross, ktorý už v roku 1888 začal rokovania s mestom. Dohoda s obyvateľstvom prebehla rýchlo a ľahko, a tak Baross už v januári 1889 uzavrel stavebnú zmluvu s inžinierom švajčiarskeho pôvodu Ferencom Cathry Szalézom. Cathry sa ujal stavby za 1 780 000 forintov. Hoci uhorský snem schváli stavebnú zmluvu len v júli 1889, Cathry na vlastnú zodpovednosť začal práce už v marci.

Prvý kesón bol spustený do Dunaja 12. augusta. Išlo o dutý objekt bez dna, vyrobený z ocele, ktorý sa používa v stavebníctve na vykonávanie prác na dne rieky, jazera alebo mora. Odvtedy sa deň aj noc vykonávali práce pod vodou súbežne s prácami na pevnine. Most sa staval viac ako rok.

Koncom júla 1890 nečakane začala stúpať hladina Dunaja, a povodeň nabrala čoskoro taký rozsah, že časť Prešporka ostala zaplavená. „7. septembra 1890, pri vodnej hladine 6 ¼ metrov, bola ponorená časť aparatúry mosta, spolu s asi 130,000 kilogramami železa“ – píšu o udalosti dobové noviny.

Cathry, aby zabránil očakávanej katastrofe urobil niekoľko opatrení. Tak začiatkom októbra, keď bola hladina vody trocha nižšia, mohli pokračovať v prácach. Most bol oficiálne vyhlásený 22. decembra 1890 za dokončený.

Slávnostné otvorenie mosta, ktorý bol pomenovaný po vtedajšom rakúskom cisárovi a uhorskom kráľovi Františkovi Jozefovi I. sa uskutočnilo 30. decembra 1890. Otvorenia sa zúčastnil aj samotný panovník František Jozef, ktorý prišiel prvýkrát do Prešporku od roku 1871.

Udalosti sa zúčastnili aj arciknieža Fridrich, gróf Gyula Szapáry, minister dopravy Gábor Baross, ako aj ďalší iní významní členovia vlády. Slávnostné otvorenie mosta sa uskutočnilo v decembri za mimoriadne chladného počasia, napriek tomu sa v Prešporku oslavovalo s neobvyklou veľkou pompou. Otvorenie mosta sprevádzali slávnostné večery a ďalšie iné podujatia organizované v Primaciálnom paláci, alebo v Grassalkovichovom paláci, ktoré bolo v tom čase sídlom arcikniežaťa Fridricha.

letöltés

Most Františka Jozefa bol postavený predovšetkým pre železnicu medzi mestami Prešporok a Szombathely. Mimo toho ho ale využívala aj konská železnica, a bol vhodný aj pre koče dokonca aj pre chodcov.

Na jednom z nosných stĺpov mosta bola umiestnená pamätná tabuľa, na ktorej bola zobrazená svätoštefanská koruna a pod ňou nasledovný text: „Ferencz József híd. Létesíttetett Ferencz József ausztriai császár és Magyarország királyának uralkodása alatt, gróf Szapáry Gyula miniszterelnöksége idejében, Baross Gábor kereskedelemügyi miniszter által.” (slov. „Most Františka Jozefa. Vytvorený za vlády rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka Jozefa, v čase predsedníctva ministra grófa Gyulu Szapáryho, ministrom obchodu Gáborom Barossom“).

Dĺžka mosta bola 465 metrov, ale v rátane vchodu a vzostupu to bolo dokopy 1405 metrov. Most bol vybavený plynovým osvetlením, spolu štyridsiatimi lampami. Odborníci sa vyjadrovali s uznaním o solídnej a starostlivo vypracovanej štruktúre mosta. Laikov zas očarila vonkajšia krásy stavby.

Počas 2. svetovej vojny Most Františka Jozefa vyhodila do vzduchu ustupujúca nemecká armáda. Po skončení vojny bol most znovu postavený. Dostal pomenovanie Most Červenej armády a bol odhalený v roku 1946. Po zmene režimu v roku 1989 sa most premenoval na Starý most a toto meno nesie aj dodnes.

Mimoriadne talentovaný a ambiciózny maďarský politik Gábor Baross mal dlho výnimočné postavenie v Prešporku. Napríklad Štúrova ulica, ktorá sa nachádza v historickom centre mesta sa volala pôvodne Cesta Gábora Barossova (Baross Gábor út). Na tejto ceste sídlila aj toho času veľmi známa a mimoriadne exkluzívna Kaviareň Baross (Baross kávéház), ktorá fungovala neskôr pod názvom Kaviareň Krym. Najslávnejšiu hudobnú kaviareň mesta zdobil portrét ministra Gábora Barossa.

Po vzniku Československa bola Cesta Gábora Barossa premenovaná, a pomenovali ju po slovenskom národnom buditeľovi Ľudovítovi Štúrovi. Práca a zásluhy železného ministra v Bratislave zas veľmi rýchlo upadli do zabudnutia. Snáď spomínaná iniciatíva o vytvorení parku pomenovanom po Gáborovi Barossovi vzbudí konečne záujem Slovákov o spoznanie tejto historickej osobnosti. Veď postavenie Mostu Františka Jozefa toho času významne prispelo k rozvoju a modernizácii historického Prešporka.

Preložené z originálu: Anita Radi: Parkot neveznek el Baross Gáborról Pozsonyban

 

    Related Posts

    Kliatba Mateja Korvína a iné strašidelné príbehy spojené s Oravským hradom
    Polytechnik a vynálezca Kempelen a jeho slávny šachový automat
    János Esterházy
    Esterházy, ktorého hľadalo Gestapo aj KGB, vytrval aj v najkritickejších časoch