Dokument o Trianonskej mierovej zmluve

Existuje dokument, ktorý pozná každý Maďar, nikto ho však ešte nevidel na vlastné oči. Hovoríme o jedinom originály Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá v roku 1920 prepísala mapu Európy. Ide o krabicu plnú papierov? Je to pergamen alebo kniha? Známemu maďarskému dokumentaristovi Tvrtkovi Vujitymu sa teraz podarilo vypátrať tento dokument a na vlastné oči ho uvidieť. Trianonská mierová zmluva je dnes uchovávaná v archíve vo francúzskom mestečku Courneuve. Má podobu knihy, ktorá pozostáva z 524 strán.

Na začiatku dokumentu nám Vujity predstaví malú maďarskú obec Zajta na rumunsko-maďarských hraniciach, ktorá bola po trianonskej dohode omylom odčlenená od Maďarska a pričlenená k Rumunsku. Zajta sa označuje aj ako „najvernejšia maďarská obec“, pretože keď po Trianone došlo k odčleneniu obce, tunajší učiteľ Lajos Gál si znovu prezrel na mape nové hranice Maďarska a objavil tak chybu. Gál vybojoval, aby sa znovu preskúmala trianonská zmluva, chyba tak bola odhalená a obec Zajta sa vrátila Maďarsku. Dokumentarista navštívil i mesto Sátoraljaújhely na slovensko-maďarských hraniciach, ktoré bolo po trianonskom diktáte takisto rozdelené. Jedna časť zostala Maďarsku, druhú časť pridelili Československu, dnes je súčasťou Slovenska a nazýva sa Slovenské Nové Mesto.

Hlavným cieľom dokumentaristu bolo vyhľadať prísne strážený archív, v ktorom je uložený originál trianonskej mierovej zmluvy. Archív sa nachádza vo francúzskom mestečku Courneuve. Vujity Tvrtko a jeho sprievodca György Suha sa mohli na vlastné oči pozrieť na to, akú podobu má zmluva, ktorá priniesla rozrobenie historického štátu Maďarov.

Trianonská mierová zmluva je hrubá, viac ako 500 stranová kniha, obsahujúca texty v troch jazykoch (francúzsky, anglicky a taliansky). Pohľad na túto knihu v oboch vyvolal negatívne pocity. Táto kniha je mimochodom jediným podpísaným a spečateným exemplárom trianonskej zmluvy. Súčasťou knihy je aj mapa, ktorá bola založená do trianonskej zmluvy presne 4. júna 1920, a ktorá načrtá nové hranice Maďarska.

Vujity si všimol, že na mape sú názvy obcí a miest na územiach pričlenených k Rumunsku len v maďarčine, totiž ešte nemajú svoje rumunské názvy. Podobne je to aj v prípade historickej Hornej zeme (Felvidék). V tom čase ešte neexistujú slovenské zemepisné názvy, len maďarské, uvádzajú sa aj príklady: na mape je napísané „Ógyalla“ a nie Hurbanovo, takisto „Kassa“ a nie dnešný slovenský názov Košice.

Z dokumentu sa dozvedáme ďalšiu zaujímavosť. V časti o územnom usporiadaní Maďarska sa uvádza, že Maďarsko malo svoju vlastnú kolóniu aj v Číne, a to v meste Tiencin. O nových hraniciach Maďarska sa píše v článku 104. trianonskej zmluvy. Maďarsko stratilo medzi inými Hornú zem (Felvidék), Dolnú zem (Délvidék), Sedmohradsko (Erdély), Partium a Zakarpatsko (Kárpátalja). Článok č. 99 hovorí o tom, že Maďarsko musí odovzdať i svoju kolóniu nadobudnutú v Číne.

Kolónia v čínskom meste Tiencin bola na začiatku spoločnou rakúsko-maďarskou kolóniou. Rakúšania však strácajú právo na toto teritórium, ktoré sa pridelilo Maďarom. Práve preto sa aj v trianonskej zmluve nachádza táto téma v časti o územnom usporiadaní Maďarska. Vujity Tvrtko vypátral aj zachované spisy a historické predmety svedčiace o existencii maďarskej kolónii v Číne. Pracovník rakúskeho archívu András Oros mu ukázal jedinečný zachovaný predmet – maďarskú stuhu, ktorú nosil matrikár v maďarskej kolónii v Číne a to napríklad vtedy, ak mal zosobášiť mladý pár. Je zachovaná i maďarská pečať takisto používaná úradníkmi v Tiencine.

V maďarskej časti mesta Tiencin niesli i ulice maďarské názvy (napr. Budapest utca, Pécs utca, či Ferenc József utca). Spomínané teritórium malo i vlastné maďarské súdnictvo a riadilo sa vlastnými zákonmi. V tejto časti čínskeho mesta boli zriadené i maďarské školy, trh, polícia, väznica, konzulát, a boli tu aj rôzne možnosti na zábavu. O tejto „malej Číne Maďarska“ sa písalo i v dobových novinách, kde sa medzi inými môžeme dozvedieť aj to, že kým ostatné veľmoci len prenajímali územia v Číne, Rakúsko-Uhorsko sa môže pochváliť vlastnou čínskou kolóniu.

Pozrite si celý dokument (zatiaľ len v maďarčine):

Vujity Tvrtko (1972) je známy maďarský dokumentarista, spisovateľ, reportér a novinár. Mimo písaniu kníh sa venuje predovšetkým nakrúcaniu dokumentárnych filmov. Príbehy, ktoré sa rozhodol spracovať sú pre divákov nie raz šokujúce. Často sa odohrávajú na veľmi nebezpečných miestach, alebo predstavujú divákom tie krajiny vo svete, kde ľudia žijú v najväčšej chudobe. Vujity Tvrtko spracoval nie jeden neobyčajný príbeh, napríklad sa zúčastnil pátrania po poslednom žijúcom vojnovom zajatcovi. Nakrúcal už v Severnej Kórei, v Turkménsku, v Čečensku, v Černobyle, ďalej v africkej Rwande, na Haiti, či na „vražedných poliach“ v Kambodži. Spracoval i tému masových vrážd na Sierra Leone. Vo svojich filmoch má za cieľ predstaviť divákom hrdinov všedných dní, ktorí môžu byť pre nás vzorom. Ľudí, ktorí nezapĺňajú stránky bulvárov, avšak každodenne vykonávajú náročnú a užitočnú prácu. Dôveryhodnosť jeho prác spočíva v jeho úprimnosti, emotívnosti, a v tom, že sa snaží realitu ukázať v jeho najväčších hĺbkach.
Za svoju neúnavnú a často nebezpečnú prácu získal množstvo ocenení, okrem iných i maďarskú Pulitzerovu cenu a štátne vyznamenanie Kríž za zásluhy. Jeho filmy boli nakrútené na nebezpečných, a pre bežného človeka často nedostupných miestach. Pre veľkú obľúbenosť mnoho jeho dokumentov prebrali aj medzinárodné televízne stanice ako sú CNN či BBC. Prednáša na univerzitách v Maďarsku i v zahraničí. Založil nadáciu Každodenný hrdina, cenu tejto nadácie udeľujú každý rok hrdinom všedných dní: obyčajným ľuďom i deťom.
Knihy Vujity Tvrtka sa vo veľmi krátkom čase stali v Maďarsku bestsellermi. Boli preložené do viacerých jazykov a výber reportáží z kníh „pekelných príbehov“ sa predstavil aj slovenskému čitateľovi s názvom: Videl som peklo (2003), Videl som peklo 2 (2004), (Ne)obmedzený diktátor (2006), Posledná cesta do pekla (2007) a Útek z pekla (2009).

FOTO: www.mediaklikk.hu